Reklama
Reklama

Celoročný MDD a slovenská kultúra

Počet zobrazení: 2176

V predchádzajúcom príspevku som sa snažil stručne popísať stav, do akého sme dostali slovenskú kultúru v širšom, teda celospoločenskem kontexte. Kultúru, či kultúrnosť národa podľa riaditeľa Slovenskej filharmónie Jozefa Tkáčika ,ktorej šéfoval do r. 2004 aj klasická hudba dotvára kultúru a kultúrnosť celého národa ( publikované v Národnej obrode r.2004 ). Iste to platí dodnes. Vrátim sa však v súvislosti zo záverom predchádzajúcom príspevku k MDD. Okrem pár informácií z osláv ma zaujal TV šot verejnoprávnej televízie o vystúpení  Šmolka  a Mickey Mousa na Bratislavskom hrade. Vskutku originálny nápad. Podobný ako keď sa cez vianočné sviatky v nákupných a zábavných centrách pohybuje Santa Claus.

Doobedu som bol na prechádzke. Cestou som videl dve susediace záhradky. V každej z nich jednu osobu, asi majiteľky. Záhradky jedna pri druhej, pôda teda podobná ak nie rovnaká. Okrem trávnika tam boli aj rôzne hriadky s kvetmi a zeleninou. Rozdiel bol však na prvý pohľad viditeľný. V jednej záhončeky starostlivo vypleté, bez buriny. Paradajky podopreté a priviazané ku kolíkom, aby pri dozrievaní od zeme nehnili.    V druhej záhradke pravý opak. Burina prerastala všade. Pravdepodobne obidve majiteľky mali rovnaký cieľ = dopestovať si peknú zeleninu a kvety. Len prostriedky na dosiahnutie svojho cieľa použili rozdielne. Jedna trpezlivo a iste namáhavo pracovala, kým druhá sa asi spoliehala na niekoho, či niečo mimo nej. Nepoznám ich zdravotný stav.

Vidím a myslím si, že „poznám“ zdravotný stav našej spoločnosti. Stalo sa akousi nepísanou zásadou, že každý sviatok oslavujeme jeden deň. V máji Deň matiek, v júni Medzinárodný deň detí, atď. Už druhý deň ráno  zabudneme na príčiny a dôvody oslavy. Deti však medzi nami zostávajú. Nezbavíme sa ich ako zhnitých paradajok. Nekúpime si v obchodnom reťazci nové,  krajšie  a možno  iné. Budeme žať, čo sme zasiali . Oni sú a budú našim obrazom, výsledkom našej pestovateľskej schopnosti. V dnešnom prematerializovanom svete, či spoločnosti by však mali, či musia platiť aj iné hodnoty. Inak čo po nás ostane ? Burina ?

Zdá sa, že túto základnú gazdovskú, či ak chcete sedliacku politiku akoby zo zásady ignorujeme, alebo dokonca tolerujeme. Neviem čo je horšie. Tiež počúvam názory o nespravodlivom systéme, o možnej úprave či zmene spoločenského  zriadenia. Sme  tak  naivne presvedčení  alebo prostredím ovplyvnení, že všetko dokážeme sami ? Takto zmýšľajúcim ľuďom odkazujem aby prestali snívať. Pre koho to všetko chcú ? Pre seba, či pre svoje deti ? Deti a mladá generácia sú a budú našimi pokračovateľmi. Preto by mal celoročne trvať Medzinárodný deň detí .Ostáva otvorená otázka v čom a ako budú pokračovať !

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Milujeme Slovensko - 2 ?

Jednou  z posledných  viet  predchádzajúceho príspevku  bola veta  :  Naši volení a platení zástupcovia sa v tejto  téme akosi stratili. Snažil som sa stručne popísať situáciu slovenských rádií v našom éteri. Ešte treba dodať sú to slovenské rádiá ? Televízne  stanice  sú   z programového  hľadiska  na tom  ešte  horšie, aspoň  že  z vlastníckeho hľadiska je situácia jasná. V ostatnom čase ma zaujala aj schizofrénia jedného TV vysielateľa. Na jednom svojom novom kanále vysiela i reláciu s názvom : Staré  dobré  časy.  Pozvaní hostia  tam  verejne  vyjadrujú  nesúhlas  z obsahom televíznych programov, kde  podľa  nich  počnúc správami  a končiac filmami  je uprednostňované  násilie. Ďalšie ich 3 kanály však tento názor totálne ignorujú. Nuž   schizofrénia ako vyšitá !

Písať o tlačených (printových ? ) médiách považujem z obidvoch pohľadov  za stratu  času - môjho i  za stratu  času  čitateľov tohto blogu.  Knižnú tvorbu, jej  propagáciu, obsah  či kvalitu  prenechám na  fundovanejších .  Ďalšou, zatiaľ  najmodernejšou technológiou je internet. Priestor na šírenie skoro čohokoľvek. Tu si dovolím jednu poznámočku.  Poznáte ten  slovný zvrat :    Dať tomu slovenčinovi po bokovi !  Niektoré sociálne siete, ale aj diskusné blogy tento slovný zvrat naplno potvrdzujú. Situáciu v iných  oblastiach slovenskej  kultúry, či kultúrnosti  som sa  snažil  popísať v dvoch príspevkoch z júna tohto roku pri príležitosti MDD.

                      Pre mňa nezodpovedanou otázkou ostáva názov blogu.

Vieme  popísať  či vôbec  a  ak áno, tak  ako sa  prejavuje  náš  vzťah k našej vlasti ? Každý kultúrny národ mal svoje osobnosti, ktoré boli vzorom a svojim spôsobom boli vodcovia.  Aj  Slovensko  ich v minulosti  malo. Boli to ľudia z oblasti vedy, kultúry, literatúry, športu a pod. Žili istými hodnotami  a presadzovali ich. V dnešnom svete sa to  však  akosi „ nenosí “. Vraj  kult  osobnosti, diktatúra.  Profesia  politik  je  skôr nadávkou ako synomymom slušného morálneho človeka. Ja ich však neľutujem. Žnú to, čo zasiali. Majú byť práve takýto ľudia so zjavným nezáujmom o vývoj a rozvoj slovenskej kultúry v čele spoločnosti ? Nerobím žiadnu predvolebnú kampaň. Kultúru tvoria nielen politici. Rôznych  spolkov, združení  a neziskových organizácií je ako maku. Určite v nich pracujú, či pôsobia oveľa vzdelanejší, skúsenejší a rozumnejší ľudia ako som ja ?  Ich tento stav nezaujíma ?  Majú vtlačenú pečať materializmu ? Dnes už nie marx-leninského, ale toho kapitalistického z počiatku 18. storočia ?

Viac od autora

Blogy a statusy