Bratstvo, Rovnosť, Sloboda

Čas má dlhé kroky a veľmi rýchlo nás vzďaľuje od minulosti. Jej slávu nám už pripomínajú iba staré dokumenty, historici a literáti. Najčastejšie však romantickí spisovatelia, vďaka ktorým už celé stáročia je udržiavaná v pamäti ľudstva aj spomienka na Veľkú francúzsku revolúciu a na jej symboly - Bratstvo, Rovnosť a Sloboda. Pri trocha fantázie si tieto pojmy viem celkom dobre predstaviť ako živé bytosti, ktoré preslávili Francúzsko svojou odvahou, statočnosťou a túžbou po spravodlivom usporiadaní sveta. Žiaľbohu, veľmi rýchlo sa vyparila sláva týchto troch „súrodencov“ a už iba veľmi naivní ľudia udržujú v pamäti spomienky na ich slávne dni a veria tomu, že je možné usporiadať spolužitie ľudí tak, ako si to ich tvorcovia predstavovali.

Pamätníci tých čias tvrdia, že Bratstvo zahynulo pod Gilotínou a Rovnosť bola upalicovaná už na začiatku revolúcie, keď začala hlásať, že každý sa po revolúcii bude mať dobre. Odviezli ju vraj do akejsi nemocnice, kde leží ešte stále v kóme. Tam ju vraj stráži Palica a vždy, keď začne javiť známky života, dostane po hlave. Aby sa neprebrala a nezačala znova hlásať svoje utopistické myšlienky a teórie o rovnosti medzi ľuďmi a národmi. Ani jednej revolúcii pred tým ani po tom sa nepodarilo zaviesť niečo podobné. Na žive ostala už iba Sloboda, no je to už veľmi stará pani, je nepozorná a hluchá, večne ospalá a pod jej napuchnutými viečkami sa v jej mene dejú všelijaké neprístojné a amorálne veci.

Je taká stará a nepozorná, že si už ani nespomenie na svoju sestru Rovnosť, s ktorou kedysi tak neohrozene bojovali na barikádach. Dokonca už ani nespozorovala, že ju nahradila po tej našej poslednej revolúcii – Zásluhovosť. Čiperná a cieľavedomá slečinka, ktorá tvrdo ide za svojím cieľom. Je však už taká drzá a náročná, že si to konečne všimli všetci dôležití politici na Slovensku i v Česku, ktorí ju priviedli na svet. Len si spomeňme, na všetky tie legendárne postavy mužov a žien, ako boli obohacované vďaka Zásluhovosti, na odmenách a odstupnom na chudobnom Slovensku. Aj v Česku sa deje čosi podobné. O odmenách a sláve pani J. Nagyovej sa už aj na nebesiach rozpráva. Rovnako pobúrilo v týchto dňoch, ako píšu Lidové noviny (10. a 11. októbra) celé Česko, aj odstupné generálneho riaditeľa Českých dráh Petra Žaluda vo výške 12 miliónov korún, čo predstavuje jeho 24-mesačných platov. Odstupné pracovníka vo výrobe sa vypláca najčastejšie vo výške dvoch mesačných platov. Takto to presadila Zásluhovosť. Možno aj z týchto dôvodov je Rovnosť udržiavaná v kóme.

Nielen Rovnosť, ak by sa dajakým zázrakom prebrala, by sa dostala do konfliktu so Zásluhovosťou. Všetci dôležití politici, predsedovia najväčších politických strán v Česku, sa verejne na stránkach Lidových novin dištancovali od vrtochov a rozmarov tejto slečinky. Je to amorálne a premrštené, tvrdia všetci do jedného. Tieto oneskorené vyjadrenia však nikoho nepresviedčajú o ich úprimnosti tesne pred voľbami, keď sa bude rozhodovať o osudoch mužov žien, ktorí tzv. Zásluhovosť priviedli na svet. Doteraz sa na túto tému vyjadrovali iba nemastno, neslano. Aj vďaka nej sa však dozvedáme, z akých pilierov je zložená naša hospodárska a politická elita.

Všetko toto sa deje pred nosom starej nepozornej dámy, ktorá už dianiu okolo seba ani nerozumie. Nahradili ju slečinky, ktoré si v jej mene robia, čo sa im len zachce. Sloboda už iba podriemkava a vo svojich snoch vidí samu seba, keď bola mladá a krásna, keď jej ľudia verili, keď najstatočnejší a najkrajší muži zomierali pre ňu na barikádach.