Artur Bekmatov: Musí niekto zomrieť?

Musí niekto zomrieť, aby sa konečne riešila finančná podvýživa železníc?

Vedenie železníc sa po piatkovej zrážke vlakov na sociálnej sieti prvoplánovo tešilo z toho, že bilancia obetí na životoch pri nehodách vlakov je stále 0. Akoby to bol svetoborný úspech. Naopak, je hanbou, že železnice trpia celé roky finančnou podvýživou, ktorá sa podpisuje na ich katastrofálnom stave.

Na tento rok chýba železniciam 24 miliónov eur a reálne sa diskutuje o rušení spojov. Ďalších. A o prepúšťaní stoviek zamestnancov. Zase. Úprimne, som zvedavý, či sa dožijeme toho, že po Slovensku bude jazdiť len niekoľko rentabilných spojov a počet zamestnancov, ktorí obsluhujú mašiny, bude rovnaký ako počet administratívnych zamestnancov.

TRI RIZIKÁ

Bez ohľadu na to, čo ukáže vyšetrovanie piatkovej havárie, treba poukázať na tri aspekty, ktoré sú reálnou hrozbou pre bezpečnosť na železniciach.

1. ZASTARALÉ SPOJENIE

Dnes je bežné, že dispečer je v neustálom kontakte s rušňovodičmi na tratiach cez vysielačky, ktoré sú nezávislé od mobilných sietí. Tie totiž nemajú spoľahlivé pokrytie (v tuneloch, dolinách). Nie však na Slovensku. Takýmto spojením u nás stále disponuje minimum vlakov. Namiesto toho dostali rušňovodiči služobné telefóny. Alebo tablety. Čiže z blata do kaluže –  obe zariadenia sú závislé od mobilných sietí a každý, kto ste išli trebárs len rýchlikom Bratislava – Košice, viete, že signál je katastrofálny.

2. NESKÚSENÍ ZAMESTNANCI

Manažmenty železníc (bez ohľadu na vlády) namiesto toho, aby dostatočne ohodnotili dlhoročných zamestnancov, ich vyhadzujú na ulicu a nahrádzajú nováčikmi, ktorým dávajú podľa tabuliek nižšiu mzdu. Vedenie vlaku je však zložitá a hlavne mimoriadne zodpovedná úloha a železnice kvôli ušetreniu zopár eur hazardujú s bezpečnosťou dopravy.

3. TECHNIKA ZA HRANICOU ŽIVOTNOSTI

Skúste si predstaviť, že lokomotívy, ktoré boli nasadzované na naše železnice počas invázie vojsk Varšavskej zmluvy, sú stále v obehu. V roku 2022! K tomu netreba viac slov.

ZAČNIME PLÁNOVAŤ

Investičný dlh železníc je extrémny. Na vlaky kašlali Mečiarove, Dzurindove i Ficove vlády. A kašle na ne aj vláda súčasná.

Ale je to logické. Z čoho má nemocnice, školy, kultúru, sociálnu oblasť či dopravu financovať slabý štát? Štát, ktorý je viac ekonomickou kolóniou, generujúcou zisky pre zahraničie, ako suverénnym a sebestačným štátnym útvarom?

Preto sa nedá hovoriť o zvyšovaní investícií len do jednej z vyššie spomínaných oblastí. Vedzte, že ak niekto z politikov kladie dôraz len na jednu oblasť, tak je to na úkor ostatných oblastí. A ak chce niektorá zo strán zvyšovať investície do všetkých neziskových oblastí, tak len plano sľubuje, pokiaľ nechce zmeniť ekonomický model fungovania štátu!

Socialisti.sk hovoria dlhodobo, že musíme:

- obnoviť kontrolu štátu nad veľkými a strategickými podnikmi, aby vznikol aj iný druh príjmu do štátnej kasy ako dane;

- ekonomicky plánovať;

- konečne definovať národno-štátne záujmy SR, aj v ekonomike.

(Status na FB 6. júna 2022, titulok autor a Slovo)