Reklama
Reklama

André Gide, Stachanov a naše voľby

Počet zobrazení: 1430

Písal sa rok 1935 a z baníckeho mestečka Kadievka vyletela do sveta správa o neobyčajnom výkone Alexeja Stachanova, ktorý prekonal všetky banícke rekordy. O rok na to navštívil Sovietsky zväz známy francúzský spisovateľ André Gidé a spomenul Stachanova a „stachanovčinu“ vo svojej reportáži - Návrat zo Sovietskeho zväzu. Vtedy už ustupoval zo svojho nekritického obdivu k tejto krajine, takže nečudo, že táto knižočka vyšla okamžite aj v Československu. Vydala ju ešte v tom istom roku „Družstevní práce“ v Prahe. Autor v nej spomenul príbeh francúzskych baníkov, ktorí prišli na návštevu do Sovietskeho zväzu, a okrem iného navštívili aj istú baňu. Počul vraj z rozprávania, že požiadali sovietskych baníkov, aby mohli miesto nich nastúpiť do šichty. Bolo im to umožnené a francúzski baníci úplne hravo a bez námahy dosiahli stachanovský výkon. Veriť alebo neveriť tejto príhode? Nikde inde som sa o tom nedočítal. André Gide týmto príbehom však doplnil svoj názor na tzv. stachanovčinu. Bolo to vraj podivuhodne a vtipne vymyslené hnutie, ktoré malo prebudiť ruský národ z ospalosti. Ospalosť, nechcel použiť slovíčko – lenivosť, je vraj charakteristickým rysom ľudí v tejto krajine. Vyjadril presvedčenie, že ak by ruskí ľudia mali v sebe francúzsky temperament, horlivosť a svedomitosť, sovietsky systém by dokázal oveľa viac. Čítal som krátko na to Solženicyna, ktorý bol ešte väčším nepriateľom sovietov ako André Gide, a ten zasa tvrdil, že ani ten najlenivejší ruský mukl by neodviedol takú fušerskú prácu, ako mu odviedli vychýrení americkí stavební robotníci pri stavbe jeho obrovského rodinného domu v Spojených štátoch. Boli to gauneri, ktorí ma riadne ošklbali, vyhlásil. Ťažko by sa teda títo dvaja literáti zhodli na tom, v ktorej krajine sú lepší pracanti.

O vynikajúcich pracantoch však nikdy nebola núdza ani v našich končinách. Sláva stachanovcov, úderníkov a najlepších pracovníkov z minulých čias sa síce už vyparila, no tých najlepších dnes možno nájsť, podľa všetkého, najčastejšie medzi nominantmi politických strán. Objavujú sa po každých voľbách a po ďalších ich vystriedajú ešte lepší. Veď vždy tomu tak bolo. Po Stalinovi prišiel Chruščov a ten vykopol z výslnia aj Stachanova a poslal ho na dedinu. Vypršal totiž čas jeho slávy. Tak dajako to bude aj po týchto voľbách do samosprávy, ktoré sa budú konať v novembri. Už teraz sa na nás usmievajú kandidáti na post županov z bilbordov, chodia medzi nás a ponúkajú nám svoje služby. Už teraz však ich nominanti v dôležitých pozíciách pokojne nespávajú. V prípade výmeny županov aj ich totiž čakajú zmeny. Budú musieť opustiť svoje lukratívne pozície a hľadať si šťastie niekde inde. Iba naivný človek sa môže domnievať, že ak by zvíťazili vo voľbách povedzme pani Beňová, Krajcer, Kaník... ostane všetko po starom. Skôr si myslím, že zasa neostane kameň na kameni pri veľkých personálnych zmenách.

Nech tieto voľby dopadnú akokoľvek, pre nás je dôležité vedieť, že nič sa vlastne nezmení. Zmení sa iba životná úroveň mnohých ľudí, no nie tá naša. Vymenia sa medzi sebou, prilepšia si a o nejaký čas prídu zasa iní a lepší.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy