Americká „krása“ ­ bomby, baganče, drony

Vopred sa ospravedlňujem všetkým útlocitnejším čitateľkám a čitateľom za expresívnejšie výrazy. Používam ich zriedkavo, ale tentoraz to považujem za primerané.

Je viac ako zrejmé, že na eskalovaní medzinárodného napätia sa podieľajú najmä Spojené štáty severoamerické, ktoré len od roku 1964 vtrhli svojou napalmovou bagančou do desiatok krajín a štátov po celom svete. Nevymenovať, nepripomenúť aspoň 10 z nich by bolo neúctivé voči miliónom zabitých ľudí v nich. Tak aspoň heslovite (Vietnam 1964 – 1975, Grenada 1983, Panama 1989, Irak 1990, Somálsko 1993, Afganistan a Sudán 1998, Juhoslávia 1999, Afganistan 2001, Irak 2003 – 2011, Pakistan, Jemen, Somálsko 2002, Líbya 2012, Sýria – dodnes). Tie vojny nikdy nepriniesli nikomu nič dobrého a ak tak iba americkému vojensko-mocenskému komplexu, ktorý môžeme, v zhode so zavraždeným J. F. Kennedym pokojne a výstižne nazvať aj zločinná mafia. Tie vojny pripravovali americké tajné služby a pod rôznymi zámienkami vždy začínali Spojené štáty severoamerické. Zväčša bez mandátu OSN a ak ho aj získali, ukázalo sa, že ho získali podvodom!

Môj dedo, kováč z jednej dedinky v Slovenskom Rudohorí, mi raz po invázii jednej „večnej“ svetovládnej veľmoci na naše územie v meruôsmom roku pri zbieraní hríbov v panenskom gemerskom lese povedali: „Pre medveďa sú zajace len taká háveď poskakujúca po lese. Lajstrá s medzinárodnými úmluvami? S tými si vytrie riť!“

Stále sa to opakuje. Raz z jednej, raz z druhej svetovej strany. Ak sa nejaký zajac začne „rozdrapovať“ – musí byť potrestaný, likvidovaný, zničený. Posluhovači sa vždy nájdu! Peklo je prázdne! Všetci čerti sú už medzi nimi! Každý z nás sa musí rozhodnúť, či vôbec a ak, tak komu a čomu bude slúžiť.

V diabolskej politike eskalácie medzinárodného napätia pokračujú Spojené štáty severoamerické aj naďalej a ohrozujú nielen mier vo svete, ale aj samotný život na planéte. Jeden z prísediacich diskutérov včerajšej Trojkráľovej debaty v jednej dúbravskej vinárničke v BA to vystihol a „zabil“ výrokom: „Amérika nie je len ZLO, ale je to čierne diera celej Slnečnej sústavy!“

Takto uvažujú mnohí ľudia, veľmi mnohí ľudia, a nielen na Slovensku.

Isteže nikdy a nikde to v našom svete nie je ideálne. Ani v Rusku, ani v Číne, ani u nás v Európe, ktorá je čoraz viac zväzovaná obručou NATO. V ňom všetky nitky držia v rukách zbrojárske americké komplexy. Ich dobre platení krikľúni, ale so zlým úsudkom, nechcú vidieť „vinu“ nepokorených krajín v tom, že sa chcú a dokážu brániť a ubrániť. To je ich najväčší a smrteľný hriech! Napríklad taká ruská anexia Krymu. Vraj bola násilná! Lenže ,aké to bolo násilie bez jediného výstrelu, jediného zabitého vojaka či civilistu?

Američania neprezradia len to, čo nevedia a tak sa svet dozvedel, ako pripravovali a financovali Majdan a ako projektovali svoje vojenské základne práve na Kryme. Nakoniec Krymčania sami v referende rozhodli, kam chcú patriť. Takáto brilantná, inteligentná a nekrvavá politika sa mi páči.

Americká politika Chaosu je náboženstvom už od čias I. svetovej vojny. Veľmi efektívnym „náboženstvom“ zisku za každú cenu. Však v mútnych vodách sa nielen dobre loví, ale aj dobre zarába.
Ten ich prezident?! „Chtiac-nechtiac“ sa stáva hovorcom tých najagresívnejších zbrojnošov. Našťastie sa zatiaľ zväčša „iba“ permanentne vyhráža sankciami na všetky svetové strany. Musí – inak by mohol skončiť ako J. F. K. Je to ako zo zlej komédie! Najnovšie sa dokonca vyhráža Iraku, ktorý sa horko-ťažko spamätáva z tragickej traumy spôsobenej práve americkými bagančami. Modernizovali sa, tie baganče vyzuli a nasadili drony, z ktorých zbabelo strieľajú ako malí chlapci zo svojich „play station“.

Zvrátená logika argumentovania ich dobre platených prisluhovačov a nohsledov je očividná. Úpenlivo a zúfalo hľadajú triesky v oku zvlášť Rusku a Číne a nevidia polená v očiach svojho chlebodarcu. Je to nemorálne aj preto, že tým ospravedlňujú a napomáhajú budovanie obruče ďalších amerických vojenských základní po celom svete. Napätie vo svete neustále stúpa. Výbušná iskra môže preskočiť hocikedy. O chvíľu, zajtra, znenazdajky. Ak sa tak stane, nebude už vinných a nevinných!

Náš ľudský svet a všetok život na našej planéte je krehký a ocitá na hrane svojej existencie. Na postoji, odvahe a akcii každého z nás záleží! Prejavme sa, priatelia!