Ale kde je tá lepšia Európa?

Hlas mať môžeš, aj keď ťa nepočuť, pretože je na verejnosti tichý, pretože  nemá primeranú hlasitosť. Potom je zbytočné, aby si hovoril, mal hlas.

Podobne je to s nami v EÚ a v jej orgánoch, kde síce sme zastúpení, máme hlas, ale len na primeranej úrovni hlasitosti odpovedajúcej počtu našich obyvateľov. Nie je preto nelogické v týchto prirovnaniach hľadať dôvody, prečo viac ako polovica oprávnených Britov (52%) zahlasovalo nedávno za brexit, aj keď je ich rozhodne viac ako nás  Slovákov. Len sa im málili možnosti, ktoré im dovoľovali európske inštitúcie v Bruseli.

Aj preto za vznikom regionálneho združenia V4 treba hľadať koncentráciu síl pri hľadaní riešení spoločných problémov susediacich krajín v postsovietskom priestore. Aby takto, na regionálnej úrovni pripravené a predložené návrhy na rokovaniach EP mali väčšiu váhu. Pravdou však je i to, že nástupom vlády PiS v Poľsku sa nedá už postrehnúť pôvodná jednota názorov na regionálne problémy, čo sa prejavuje v ich neutrálnom postoji k utečencom a k riešeniu krízy s nimi spojenou. Možno preto, že odchodom Veľkej Británie z EÚ sa pozícia Poľska oproti iným z V4 zmenila, sú väčším štátom ako ostatné tri .Zatiaľ však medzi predurčené a významnejšie krajiny EÚ pozvánka do Varšavy nedorazila. Na talianskom ostrove Ventotene sa stretli len predstavitelia Nemecka, Francúzska a Talianska (!), aby pripravili návrhy o smerovaní EÚ v budúcnosti. Teda nie „viac Európy“ ,ale „lepšia Európa“. Iste  niekto z nich prehovorí na stretnutí 16.nseptembra v Bratislave, aby budúcu EÚ predstavil ako prepotrebnú inštitúciu schopnú čeliť naliehavým úlohám a problémom doby v každom ohľade. A ako vyplynulo zo vstupných správ o stretnutí, názory predstaviteľov zúčastnených sa rozchádzajú aj preto, že ich domáce problémy sú rôzne a nemajú rovnaké poradie dôležitosti. Zhodujú sa len v postoji k prijímaniu ďalších krajín do EÚ, s ktorými už prebiehajú, alebo sa vedú prípravné konzultácie a porovnávania legislatívnych noriem.

Hoci Nemecko má v únii silné postavenie vzhľadom na svoj ekonomický potenciál, no v otázke užšej väzby EÚ na USA nemá spojencov, pretože ich (teda aj naša) legislatíva najmä v potravinách a GMO je prísnejšia, je totiž proskripčná, chrániaca konzumentov pred dôsledkami.

Aj v centrále EÚ sa po br exite začali nastoľovať otázky, či aj ďalšie štáty nebudú nasledovať  príklad prvého odídenca. A čo potom? Odpoveďou by malo byť viac európanstva a s USA udržiavať síce partnerský vzťah ako k svetovej  ekonomickej, politickej i vojenskej  mocnosti, ale nie postoj podliezania. Na to sú Európania veľmi citliví a nacionálne historicky nedokovaní. Veď máme za sebou dve svetové vojny – a v jednom storočí!

Pozitívny postoj Nemecka k prijímaniu utečencov z krajín Blízkeho východu a ich asimilácia do spoločnosti i s ich špecifickými vonkajšími náboženskými symbolmi a odievaním žien má iste i racionálne dôvody ekonomického charakteru, no v spojení s ich badateľnými prejavmi úsilia o konštituovanie silnej Európy navádza k paralele so vznikom USA. Tam totiž tiež ani nie pred 200 rokmi z prisťahovalcov z celého sveta, ale i otrokov, vytvorili nový národ – Američanov. Ale naša európska história je iná, my nie sme Nový svet, kde sa zmiešali všetci prisťahovalci, aby sa z nich stali Američania. V Európe sme všetci doma a tam, kde sme

V dnešnej situácii po dvoch finančných krízach a  27 rokoch po páde železnej opony, ktorá sa dotýka  jednotlivých post sovietskych krajín, je postup približovania sa ku krajinám západného sveta veľmi pomalý, spôsobený aj uplatňovaním klasických kapitalistických metód podnikania navyše ošetrených prijatými zákonmi. Naša konkurenčná výhoda je dlhodobo založená len na nízkej cene pracovnej sily, čo zdôrazňujú všetci naši podnikatelia i dopravcovia a z čoho koristia práve tí, čo prišli k nám podnikať, alebo ktorým núkame naše služby. Nemali by sme o tom všetkom v rozprave v EP mlčať, aby náš hlas bolo počuť.

Alebo radšej nie, aby sme dostali odpoveď, že ak sa nám nepáči, môžeme odísť? Ale kde bude potom tá lepšia Európa?