Zapísali sa do sŕdc pokolení. V čase vojny pomáhali v boji, dnes pomáhajú uchovávať pamiatku na hrdinské činy ľudí, ktorí sa zaslúžili o porážku fašizmu v druhej svetovej vojne. Mám na mysli sovietske (ruské) vojnové piesne z obdobia vojny a tiež piesne, ktoré sa zrodili neskôr, ale odrážali pocity a osudy ľudí vo vojne. Ich pravdivosť a emocionálna sila spôsobili, že sa stali významnou súčasťou historického povedomia Rusov i ďalších národov bývalého Sovietskeho zväzu. Mnohé z nich doslova zľudoveli a dodnes sa spievajú a znejú nielen pri historických výročiach spojených s vojnou, ale aj pri rôznych iných príležitostiach. Ľudia ich jednoducho považujú za svoje. Viaceré z nich boli v minulosti dobre známe a obľúbené aj u nás. Starší si ich určite dobre pamätajú a snáď sa nebudem mýliť, ak poviem, že mnohým sú stále blízke. Aj to ma motivovalo, aby som sa pokúsil stručne priblížiť aspoň niektoré z nich.
Pamätný reliéf na premiéru piesne Posvätná vojna v Moskve 26. júna 1941, autor Michail Perejaslavec, 2005.
Foto: Pavol Komora, 10. 5. 2005.
Na čestnom prvom mieste je legendárna hymnická pieseň Posvätná vojna (Священная война [2]). Je to pieseň, ktorá svojím pátosom doslova vyráža dych a vzbudzuje zakaždým hlboké emócie. Vznikla na samom začiatku Veľkej vlasteneckej vojny. Traduje sa, že časť jej textu napísal básnik Vasilij Lebedev-Kumač (autor populárnej piesne Poľuško-Pole) niekoľko dní pred útokom hitlerovského Nemecka na Sovietsky zväz. V deň útoku 22. júna 1941 text dokončil, 24. júna bola jeho nová báseň uverejnená v novinách Izvestija, 25. júna ju vedúci Ústredného armádneho súboru piesní a tancov skladateľ Alexander Alexandrov zhudobnil a nacvičil. Hneď na druhý deň zaznela aj na verejnosti. Alexandrovov súbor ňou na Bieloruskej železničnej stanici v Moskve vyprevádzal na front jednotky Červenej armády. Túto udalosť pripomína pamätný reliéf na budove stanice odhalený v roku 2005. Pieseň Posvätná vojna bola mocnou výzvou na obranu vlasti a mala počas celej vojny obrovský mobilizačný účinok.
Do duchovnej „výzbroje“ boli vzaté aj viaceré skladby, piesne a melódie z predvojnových rokov. Do bojov na front odchádzali vojaci často za zvukov pochodovej skladby Lúčenie Slovanky (Прощание славянки [3]). Skladbu zložil vojenský hudobník Vasilij Agapkin v roku 1912 pod dojmom tzv. prvej balkánskej vojny a venoval ju všetkým slovanským ženám. Osudy tejto skladby boli síce kľukaté, používali ju v rôznom čase rôzne vojenské sily, vrátane bielogvardejcov v občianskej vojne, dnes je však vo vedomí ľudí nerozlučne spätá s Veľkou vlasteneckou vojnou. Patrí k historickým zaujímavostiam, že autor pochodu V. Agapkin bol dirigentom na pamätnej prehliadke vojsk na Červenom námestí 7. novembra 1941, z ktorej vojaci odchádzali priamo na front brániť ohrozenú Moskvu. Do povedomia svetovej verejnosti sa skladba dostala v roku 1957 prostredníctvom dnes už kultového vojnového filmu Žeriavy tiahnu. Zaujímavosťou je aj to, že text ku skladbe, ktorý sa používa v súčasnosti najčastejšie, vznikol až v roku 1983. Jeho autorom je básnik Vladimír Lazarev.
K predvojnovým piesňam patrí aj jedna z najpopulárnejších ruských piesní Kaťuša (Катюша [4]) od Matveja Blantnera (hudba) a Michaila Isakovského (text). Vznikla v roku 1938 ako odozva na boje pri rieke Chalchyn na Ďalekom východe, v ktorých sovietski pohraničníci a mongolskí vojaci porazili japonských agresorov, čo malo ďalekosiahle dôsledky na priebeh 2. svetovej vojny. Japonskí militaristi sa po tejto porážke rozhodli smerom na sever neútočiť. Kaťušu, pieseň o láske, vernosti a obrane vlasti na hudobné motívy ľudových piesní pretavili sovietski konštruktéri neskôr do raketometov, pre ktoré sa namiesto vojenských označení vžil názov Kaťuša. Pieseň Kaťuša vlievala nádej a energiu sovietskym vojakom, kaťuše zasa naháňali strach hitlerovcom a ich vazalom a rozhodli o víťazstve v nejednom boji.
Je príznačné, že väčšina piesní vojnového obdobia je ladená lyricky. Sú v nich v poetickej forme zachytené prosté ľudské city. Sú o láske, o vzťahu k domovu a domovine, o túžbe po pokojnom mierovom živote a nutnosti zvíťaziť v neľútostnom zápase so zlom. V niektorých piesňach je vojna dokonca len akoby niekde v pozadí. Takou je aj u nás dobre známa pieseň Večer v prístave (Вечер на рейде [5]). Vznikla koncom augusta 1941 v Leningrade, tesne predtým ako Nemci začali blokádu mesta trvajúcu krutých 900 dní. Tvorcami piesne boli básnik Alexej Čurkin a skladateľ Vasilij Soloviev-Sedoj. Zložili ju na rozlúčku so svojím milovaným mestom, ktoré museli na príkaz úradov opustiť. S veľkou presvedčivosťou v nej vyjadrili pocity, aké prežívajú ľudia, keď sa lúčia s niečím vzácnym. Pieseň sa čoskoro rozšírila zo Čkalova (dnes Orenburg), kam evakuovali, po celej krajine. Počas vojny ju neraz vysielal rozhlas aj v obkľúčenom Leningrade, rovnako ako slávnu 7. symfóniu Dmitrija Šostakoviča.
Mnohé z vojnových piesní plné lyriky mali formu listu vojaka k žene, matke, či milej. Vojaci si ich nielen spievali, ale rozposielali ich texty v poľnej pošte svojim blízkym. Takou bola aj lyrická a hlboko ľudská pieseň V zemľanke (В землянке [6]). Jej text napísal básnik Alexej Surkov v novembri 1941 na vojenskom stanovišti, v zemľanke blízko Moskvy, ako list manželke. Vo februári 1942 ju zhudobnil skladateľ Konštantín Listov. Pieseň čoskoro vysielali v rozhlase a dočkala sa všeobecnej popularity, aj keď sa vyskytli výhrady voči veršu, že vojaka píšuceho list delia od smrti 4 kroky. Taká však bola realita. Najznámejším dobovým interpretom tejto piesne bol Leonid Uťosov, vedúci estrádneho orchestra Moskovského rozhlasu, známy aj tým, že v roku 1929 založil v Leningrade kapelu Tea-jazz. Pieseň zaznela na konci vojny aj pri dobytom Reichstagu.
Hudobným symbolom Veľkej vlasteneckej vojny sa stala aj pieseň Modrá šatôčka (Синий платочек [7]). Jej autorom bol poľský hudobník Jerzy Peterburski, ktorý sa po 17. septembri 1939 ocitol na území prinavrátenom Sovietskemu zväzu a stal sa vedúcim Štátneho džezového orchestra Bieloruska, pre ktorý v roku 1940 zložil aj túto skladbu. Text piesne, v ktorej dominuje téma rozlúčky, lásky a vernosti v ťažkých časoch, napísal ruský básnik a dramatik Jakov Galickij v spolupráci s Michailom Maksimovom. Pod úspech Modrej šatôčky, ktorá znela v rozhlase i na fronte a patrila k najpopulárnejším aj po vojne, sa výrazne podpísali jej interpretky Lýdia Ruslanovová a Klaudia Šuľženková. K. Žuľčenkovú, mladšiu z nich, si iste pamätajú aj mnohí ľudia staršej generácie na Slovensku.
Do rokov 1942 – 1943 sa datuje vznik ďalšej obľúbenej vojnovej piesne V lese pri fronte (В лесу прифронтовом [8]). Jej tvorcami boli autori legendárnej Kaťuše, básnik Michail Isakovskij a skladateľ Matvej Blantner. Vo vojnových pomeroch ju zložili v spolupráci na diaľku, čo bol dosť častý jav. Isakovskij poslal Blanterovi text a ten na motívy skladby anglického kráľa valčíka Archibalda Joyceho Jesenný sen z roku 1908, spomenutej v texte, zložil k básni priliehavú hudbu. V lyrickej piesni sa prelínajú nostalgické spomienky na domov, na mierový život pred vojnou, s poznaním nevyhnutnosti bojovať do konečného víťazstva nehľadiac na nebezpečenstvo smrti, pretože len boj približuje vytúženú chvíľu návratu do rodného domu.
Rovnaký odkaz obsahuje aj slávna pieseň Aj k nám na front prišla jar (Пришла и к нам на фронт весна) z roku 1944, známejšia pod neskorším názvom Slávici (Соловьи [9]), od skladateľa Vasilja Solovjeva-Sedého a básnika Alexeja Fatianova. V tomto prípade ide o interpretačne pomerne náročnú skladbu určenú skôr na počúvanie. Možno spomenúť, že u ruského (sovietskeho) publika ňou zabodoval skvelým podaním aj Karel Gott.
Viaceré vojnové piesne si získali popularitu prostredníctvom filmu. Vari najznámejšou z nich je pieseň Tmavá noc (Тёмная ночь [10]) z filmu Dvaja vojaci (Два бойца) od básnika Vladimíra Agatova a skladateľa Nikolaja Bogoslovského. Film o bojovom priateľstve dvoch vojakov na Lenigradskom fronte nakrútili v hlbokom zázemí v Taškente v roku 1943. Pieseň približuje formou imaginárneho listu vojaka manželke atmosféru vojny, pocity z odlúčenia od rodiny, túžbu po láske a presvedčenie o sile vernosti, ktorá ho ochráni pred každým nebezpečenstvom. Úlohu jedného z dvojice vojakov zahral a pieseň naspieval Mark Bernes, spevácka jednotka populárnych piesní v ZSSR v 40. a 50. rokoch.
K najobľúbenejším piesňam z obdobia vojny patrí aj pieseň s názvom Smugľanka (Смуглянка [11]), v preklade do slovenčiny Počerná. Vznikla v roku 1944 a jej autormi boli Jakov Švedov (text) a Alexej Novikov (hudba). Obsahom piesne je rodiaca sa láska medzi vojakom a mladou moldavskou partizánkou. Vo svižnej a optimistickej melódii sa odráža tak miesto príbehu ako aj rastúca nádej na konečné víťazstvo. K rozšíreniu popularity Smugľanky prispel vojnový film s prvkami humoru В бой идут одни „старики“ (Do boja idú iba „mazáci“) , nakrútený v roku 1973, v ktorom bola použitá. U nás bol tento film premietaný pod distribučným názvom Spievajúca eskadra.
Zážitky z vojny sa mocne vryli do vedomia jednotlivcov i celej spoločnosti, čo sa odrazilo aj v tom, že aj po skončení vojny sa zrodili mnohé pozoruhodné piesne s vojnovou tematikou. Viaceré z nich sa zaradili do zlatého fondu ruských vojnových piesní. Na tomto mieste za všetky spomeniem pieseň Deň víťazstva (День Победы [12]) z roku 1975, ktorá sa stala ikonickou piesňou tradičných osláv historického víťazstva národov Sovietskeho zväzu vo Veľkej vlasteneckej vojne. Jej autormi boli básnik Viačeslav Charitonov a skladateľ David Tuchmanov, jej najvýraznejším interpretom Lev Leščenko, dnes už spevácka legenda, ktorý ju naspieval ako prvý a spieva ju s veľkým úspechom doposiaľ.
Ruské vojnové piesne z obdobia druhej svetovej vojny spomenuté v článku, ale aj mnohé ďalšie, sú nehmotnými pamätníkmi boja za víťazstvo nad fašizmom. Zaslúžia si, aby sme na ne nezabúdali a ich prostredníctvom si pripomínali všetkých, ktorí v neľútostnom boji porazili fašizmus a dali národom šancu žiť v mieri. Sú zároveň odkazom nedopustiť stratu historickej pamäti a postaviť sa proti prekrucovaniu dejín, ku ktorému dochádza čoraz častejšie, najmä v krajinách, kde sa k moci predrali pohrobkovia porazených fašistických elementov, s názormi ktorých sa stotožnili aj rôzni nedoukovia v Európskom parlamente.
Священная война [2] Прощание славянки [3]
Катюша [4] Вечер на рейде [5]
В землянке [6] Синий платочек [7]
В лесу прифронтовом [8] Соловьи [9]
Тёмная ночь [10] Смуглянка [11]
День Победы [12] День Победы [13]