Aktuálny spor banskobystrickej župy so spoločnosťou SAD Zvolen kladie na stôl legitímnu otázku, či má byť verejná autobusová doprava v rukách súkromníkov, alebo by sa mala vrátiť do rúk štátu, prípadne presunúť do vlastníctva samosprávnych krajov. Problémy v BBSK totiž nie sú jediné. Spomeňte si napríklad na nedávny hroziaci štrajk vodičov autobusov súkromnej spoločnosti Arriva Nitra kvôli nízkym mzdám šoférov.
Nepremávajúce autobusy v Banskobystrickom samosprávnom kraji v týchto dňoch v plnej nahote poukázali na to, aká dôležitá je verejná doprava. Kým donedávna sme mohli o takomto hrozivom scenári iba teoretizovať, zrazu sa začali obyvatelia župy od Žiar nad Hronom až po Rimavskú Sobotu oprávnene pýtať, ako sa dostanú do práce, do školy alebo k lekárovi.
Totiž, nie každý si môže dovoliť vlastniť auto, a nie každý môže, resp. dokáže auto šoférovať. A tým nemyslím len ľudí s nízkymi príjmami, ale aj deti či seniorov. Autobusmi cestujú aj ľudia, ktorí nechcú každý deň tráviť dlhé desiatky minút v dopravných kolónach a prispievať k prehusťovaniu individuálnej dopravy.
Obyvatelia Banskobystrickej župy sa stali rukojemníkmi sporu medzi politikmi a (polo)súkromnou spoločnosťou. SAD Zvolen prevádzkuje 500 autobusov. Nahradiť ich iným prevádzkovateľom, nie je také jednoduché. A už vonkoncom sa nedá z večera do rána.
O privatizácii sedemnástich podnikov Slovenskej autobusovej dopravy (SAD) rozhodla vláda v roku 1999. Samotnú privatizáciu sprevádzalo množstvo pochybností. Možno aj tam treba hľadať odpoveď na otázku, či bola privatizácia verejnej autobusovej dopravy správny krok.
(feik.blog.pravda.sk [2], 27. 1. 2020)