Tomáš Černák, Martin Mocko: Husák v odboji a SNP 1938 – 1945 | Peter Tóth: Kauza Cervanová II. Ako bola odhalená najväčšia mediálna manipulácia | Štefan Šimák: Nehovorte mi magnát | Svetlana Alexijevičová: Zinkoví chlapci
Tomáš Černák, Martin Mocko: Husák v odboji a SNP 1938 – 1945
Slovenské národné povstanie vynieslo mladého právnika Gustáva Husáka prvýkrát do sfér vysokej politiky, v ktorej sa s prestávkami udržal až do decembra 1989. Jeho životné osudy v rokoch 1939 –1945 i cesta k organizácii Povstania boli plné zvratov či splnených i nenaplnených ambícii. Kniha Husák v odboji a SNP 1938 – 1945 [2] je príbehom ambiciózneho advokátskeho koncipienta, ktorý sa v rokoch druhej svetovej vojny musel vyrovnávať s nástrahami ilegálnej činnosti a nepochopením vo vlastných radoch, čo viedlo až k jeho dočasnému rozchodu s komunistickým odbojom. Husákov profesijný rast i kontakty s predstaviteľmi vládnuceho režimu a návrat k ilegálnej činnosti vyvrcholili prípravami Povstania. Stal sa jednou kľúčových postáv SNP, čo mu prinieslo pozornosť i rešpekt predstaviteľov zahraničného odboja a po skončení vojny vysoké štátne a stranícke funkcie. Po potlačení Povstania odchádza do hôr Nízkych Tatier, kde takmer prišiel o život a len s veľkou dávkou šťastia sa dostal do kontaktu s Červenou armádou.
Martin Mocko (1986, Myjava) venuje sa komunistickej ilegalite počas druhej svetovej vojny a osobnosti Gustáva Husáka. Študoval archívne fondy v Česku a na Slovensku, zúčastnil sa viacerých odborných konferencií. K danej problematike publikoval sériu vedeckých štúdií a článkov [3].
PhDr. Tomáš Černák, PhD. (1984, Bratislava), vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor história. Interné doktorandské štúdium absolvoval na Historickom ústave SAV v roku 2014 obhajobou dizertačnej práce Počiatky komunistického režimu na Slovensku – formovanie mechanizmu moci, ktorá sa venovala politickému vývoju na Slovensku po februári 1948. Je autorom monografie Husák – mladé roky Gustáva Husáka 1913 – 1939 [4].
Marenčin PT, 2016.
Peter Tóth: Kauza Cervanová II. Ako bola odhalená najväčšia mediálna manipulácia
Kniha Kauza Cervanova II. [5] pokračovaním napínavého príbehu o vrahoch a ich morálnych spolupáchateľoch (Kauza Cervanová I. [6]) Popisuje nielen fakty o najznámejšom slovenskom kriminálnom prípade. Ponúka oveľa viac. Odhaľuje najväčšiu mediálnu manipuláciu v našich novodobých dejinách a predstavuje jej hlavných aktérov. Nanešťastie nejde o fikciu, ale o krutú realitu. Autor vychádza iba z overených faktov a písomných dôkazov. Nejde o román, ale o dokumentárne rozprávanie ako spravodlivosť len o vlások zvíťazila nad vrahmi mladej študentky.
Príbeh je plný zápletiek zo súdnych siení, zasvätene rozpráva o politických intrigách a mediálnych manipuláciách. Neodbytne naznačuje, že realita a jej obraz v médiách sú od seba vzdialené tisíce svetelných rokov.
Ako sa mohli stať z vrahov mediálne hviezdy? Ako fungujú najúčinnejšie mediálne lži? A prečo má mediálna manipulácia na verejnosť väčší vplyv ako právoplatné rozhodnutia súdov? Odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky ponúka Kauza Cervanová II.
Kniha obsahuje CD s mnohými dodnes nezverejnenými dokumentmi a dôkazmi, ktoré usvedčujú nielen vrahov Ľudmily Cervanovej, ale aj ich morálnych spolupáchateľov.
Dixit [7], 2016, 256 strán
Štefan Šimák: Nehovorte mi magnát
Štefan Šimák, ktorý v roku 1990 založil najúspešnejší týždenník v celej histórii našej krajiny Plus 7 dní, v knihe Nehovorte mi magnát [8] prezradil, ako od roku vybudovali najväčšie mediálne impérium na Slovensku – Spoločnosť 7 plus, ktorú potom v roku 2014 predali finančnej skupine Penta.
K populárnej plus sedmičke neskôr k pribudli časopisy Zdravie, Záhradkár, Emma, Šarm, Brejk či denník Plus jeden deň. Šimákov príbeh sa začal vypožičaným elektrickým písacím strojom a prenajatou zasadačkou v priestoroch hasičského zboru. Na konci bolo najväčšie slovenské mediálne impérium s desiatkami titulov a tromi webovými portálmi.
Štefan Šimák v tejto knihe hovorí aj o sebe, za seba a o tom, ako veci videl a vnímal. Keď mal dva mesiace, zahynul mu otec. V roku 1968 chcel emigrovať, ale nakoniec kvôli láske zostal doma. Päť rokov bol zahraničným spravodajcom Československého rozhlasu v Moskve.
Dozviete sa o neľahkom boji s konkurenciou a úspechoch i neúspechoch, výborných nápadoch i chybných odhadoch aj zlých rozhodnutiach. O miliónoch, ktoré sa v tomto biznise točia. Aj o vzťahoch troch spoločníkov vydavateľstva, ktorí navonok ťahali za jeden povraz, no skutočnosť bola celkom iná. Šimák vás možno prekvapí názorom na bulvár, na slobodu slova a nezávislosť tlače. Možno vám pokazí náladu alebo vás pobaví pri pohľade do zákulisia súdnych sporov s politikmi.
Na záver sa s vami podelí so svojím novým snom, ktorý si začal plniť potom, ako úspešné vydavateľstvo spolu so spoločníkmi predali. So synmi začal budovať novú značku a nový sen – sen o kvalitnom slovenskom víne a veľkom a úspešnom chateau pod svahmi Malých Karpát. Kúpil Pezinský zámok a v jeho útrobách vyrába víno z hrozna, ktoré pestujeme na slnečných svahoch južného Slovenska. Prvé víno prichádza na svet spolu s touto knihou.
Dixit [7], 2016, 304 strán
Svetlana Alexijevičová: Zinkoví chlapci
Afganistan je jedno z najhorúcejších miest na mape sveta. A nie je to len podnebím. Svetlana Alexijevičová, držiteľka Nobelovej ceny za literatúru, venovala Afganistanu jednu zo svojich kníh. Presnejšie – desiatim rokom sovietskej intervencie a krvavej sovietsko-afganskej vojny.
Od knihy ku knihe sa Svetlana Alexijevičová zaoberá jediným – zmenšuje veľké dejiny až na rozmery malého človeka. Vojna, impérium, tisícky mŕtvych – všetko sú to až príliš nepredstaviteľné veci. Ale chorľavý chlapec so samopalom, ktorý nemá rád popravy, to je už čosi skutočné. A rovnako aj vojačikovia s jazvami na tvári i matky, ktoré po smrti detí zaživa zomreli medzi zbierkami známok, fotografiami, nikdy neoblečenými vecami.
Po prvom vydaní knihy Zinkoví chlapci [9] sa na Svetlanu Alexijevičovú spustila vlna súdnych sporov, ktoré proti nej viedli hrdinovia tejto knihy. Skutočne je pravda až taká neznesiteľná? Aj tá vlastná? V tejto knihe sa nedozviete, prečo Sovieti intervenovali do Afganistanu. Pochopíte však, aká nezmyselná je každá vojna, keď z nej prilietajú lietadlá plné zinkových sarkofágov.
Absynt, 2016, 328 strán