Tak ako drvivému množstvu Slovákov, ani mne nie je ľahostajná budúcnosť našej krajiny, tak aj mňa výsledky volieb naštartovali k väčšej aktivite. Som rád, že aj na stránkach Nového slova sa začínajú objavovať nielen hodnotenia, ale aj určité vízie ako ďalej. Viac som síce očakával, že začnú publikovať poslanci či funkcionári Smeru-SD, žiaľ, až na pár výnimiek (hlavne Luboš Blaha ) ostatných ako keby sa to ani netýkalo. Možno ešte nedostali pokyn z centra a možno naozaj sa nemajú prečo vzrušovať, však Smer tie voľby napokon vyhral. Dúfam, že mi to priatelia zo Smeru prepáčia (ani neviem, či tam ešte nejakých mám), ale teraz by som sa chcel pozornosť zamerať predovšetkým na ľavicu.
Je pravda, že Smer voľby vyhral, no pravda je aj to, že ľavica utrpela porážku, Keď si zoberieme, že Smer je jediným výrazným nositeľom ľavicových hodnôt (aj keď mnohí už Smer nepovažujú za klasickú ľavicovú stranu, no inej tu niet) tak slovenská ľavica získala 1/3 volebných hlasov a 2/3 ich má pravica. To by však nebolo také hrozné, keby sa ľavica týmto nedostala do politickej izolácie. Je tu síce SNS, o ktorej premiér vyhlasuje, že je zárukou politickej stability. Nie som si však istý, keby SNS získala tých 28% a Smer 8%, či by takéto vyhlásenia mali aj predstavitelia SNS. To však je len keby. Realita je taká, že 1/3 ľavicových hlasov nestačí na ďalšiu sociálnodemokratickú orientáciu krajiny. Keď si pomyslím, že pred štyrmi rokmi ľavicu volilo vyše 40% ľudí a dnes 28%, to nie je len úpadok, to je veľké varovanie. Varovanie aj preto, lebo z histórie i zo súčasnosti vieme, že tam, kde príde k rapídnemu oslabeniu ľavice, tam nastupuje extrémizmus. To nie je len Slovensko, pozrime na Maďarsko, sčasti aj Poľsko. No teraz ide o našu krajinu. Voľby však nie sú príčinou tohto stavu, oni sú len dôsledkom predovšetkým oslabenia slovenskej ľavice. Veď ako je možné že v srdci Slovenska, v nedávnej bašte ľavice, v Banskej Bystrici zvíťazil extrémizmus? Ako je možné, že na župnom úrade počas osláv SNP vlaje čierna vlajka? Ako je možné, že v obciach, ktoré vypálili fašisti, uspeje vo voľbách extrémizmus? Tých otáznikov je oveľa viac a mám obavu, že okrem iného je to spôsobené aj oslabením ľavice. A tak je na mieste otázka ani tak nie prečo získal SMER o nejakých 14% menej, ale prečo získala menej Slovenská ľavica. Tých príčin je, samozrejme, viac, no pomenujem len tri, aspoň podľa mňa tie najdôležitejšie.
- Strata členskej základne.
Smer zlúčením s SDĽ získal okrem množstva starostov a primátorov aj kvalitnú členskú základňu a ľudí, ktorí prešli zložitým obdobím po prevrate, ľudí pre ktorých ľavicové hodnoty, myslenie a konanie boli úplnou samozrejmosťou. Smer však mal a dodnes má manažérsky systém riadenia strany. Títo ľudia veľmi rýchlo pochopili, že v Smere sú len na dve veci. Aby naplnili sály na mítingoch a oslavách a aby pri voľbách odovzdali hlas Smeru. Takže je úplnou samozrejmosťou, že postupne títo ľudia nielenže odchádzali zo Smeru, ale aj Smer prestali voliť. Spočiatku to, samozrejme, nikomu nevadilo, lebo Smer predovšetkým vďaka Robovi Ficovi mal naozaj dobré výsledky. To, že okresné organizácie začali pozostávať len z pár funkcionárov, ktorí o všetkom v regióne rozhodovali, to nikoho v centre nezaujímalo, lebo sa vládlo a volebné preferencie boli vždy dobré. A keď sa ešte na mítingy nazvážali autobusmi do športových hál ľudia z celého okolia, niekedy aj z vedľajších okresov, tak spokojnosť bola vrchovatá.
To nielen pripadalo ako Mečiarove Pasienky, to tak aj bolo. Dôvod bol jednoduchý. Do vedenia okresných organizácii sa dostali ľudia zo skrachovaného HZDS a SNS. A to bola aj ďalšia príčina, prečo mnoho členov z bývalej SDĽ prestalo byť členmi a, žiaľ, aj voličmi Smeru. Aj preto si myslím, že dnešných funkcionárov Smeru pramálo trápi, ako dopadla ľavica vo voľbách. Viac ich však asi bude trápiť to, ak nezostaví Smer vládu, lebo bude aj po funkciách v regióne. Takže suma sumárum, Smer pre ľavicového voliča prestal byť ľavicový. Na rozdiel od pravicového voliča, ktorý mal dilemu len v tom, ktorú pravicovú stranu voliť, ľavicový volič sa rozhodoval, či ísť predsa len voliť Smer, alebo zostať doma. Ako to dopadlo, to vieme dnes všetci..
- Strata podpory robotníkov, malých podnikateľov, živnostníkov a strednej vrstvy
Napriek tomu, že Smeru sa podarilo novelizovať Zákonník práce v prospech zamestnancov, čo osobne považujem za top, napriek sociálnym balíčkom, vlakom a ďalším veciam, sa Smeru nepodarilo osloviť tieto vrstvy. Títo ľudia naozaj ťažko chápali, prečo preferujeme zahraničné firmy, prečo majú úľavy a daňové prázdniny. Do toho vstúpil Váhostav, CT, alobal a ja neviem čo ešte. Navyše dnes ľudia prevažne vo firmách, kde je pásová výroba, pracujú ako otroci. Tam takmer žiadny Zákonník práce ich nechráni. Z rozprávania tých, ktorí pracujú v takýchto firmách, mi naskakujú zimomriavky. Viem, za toto Smer nemôže, ale nevedia a určite ich ani nezaujíma nejaký ľavicový portál. Veď oni majú iba ten svoj svet. Nikdy som netvrdil, že ľavicový poslanec či funkcionár má byť chudobný a nezávidím ani bohatým ľuďom ich peniaze. Rozčuľuje ma však životná úroveň bežných ľudí, ľudí, ktorí musia tvrdo makať za 450 eur mesačne. A keď človek vidí, kto všetko obhajuje záujmy týchto ľudí, tak to je na porazenie.
- Médiá
Médiá boli, sú a zrejme aj budú, achilovou pätou ľavice. Dnes tvrdím, že pomohli k tým 2/3 hlasov pre pravicu viac ako sama pravica. Od tých súkromných sa to dalo čakať. No prekvapili ma verejnoprávne média, ktoré tiež ako keby boli naklonené viac od stredu doprava. No to je len môj názor. Bol som prekvapený, že Smer, ktorý tu absolútne štyri roky vládol, sa nepokúsil oživiť aspoň Nové slovo a dostať ho do novinových stánkov. Veď to Nové slovo vychádzalo po prevrate a to bola iná doba. Netvrdím, že by Nové slovo zmenilo výsledky volieb, ale určite by slúžilo na vysvetlenie mnohých krokov vlády a malo vplyv na myslenie ľudí. Prakticky nielen niektoré kauzy dostali Smer do izolácie, ale svoj podiel pri ich publikovaní a objasňovaní zohrali aj médiá. Nakoniec aj tu sa ukázala absencia členskej základne. Nie je žiadne tajomstvo, že médiá si ľavica nahradzuje výrazným lídrom a členskou základňou. Pokiaľ bol Robert Fico na svojom politickom vrchole, tak absencia členskej základni nebola až taká citeľná. Ak sa to však začalo na premiéra valiť, médiá k tomu pridali svoju nadhodnotu, a až vtedy sa naplno prejavila absencia členskej základni. Proste raz sa aj toho najlepšieho jedla prejeme, aj ten najlepší politik sa raz okuká. Tak to bolo s Mečiarom, Dzurindom a tak to môže byť aj teraz. Myslím si však, že je tu ešte príležitosť aj čas, tento scenár zastaviť. Nie že by bol Robert Fico nenahraditeľný, ale je momentálne ešte stále našou najvýraznejšou ľavicovou osobnosťou a to znepokojuje pravicu, lebo všetci pravicoví politici sú hodne o pár levelov nižšie.
Nemyslím si, že to, čo som napísal, niekoho osloví, či presvedčí. Ale možno bude slúžiť aspoň na zamyslenie. Slovenská ľavica, aj keď sa to možno ešte nezdá, pomaly, ale iste upadá. Samozrejme, sú tu možnosti, ako ju obrátiť smerom nahor. Bude však treba urobiť asi riadny prievan v Smere, alebo hľadať novú nepopísanú ľavicovú osobnosť s novou ľavicovou stranou. Sám ešte neviem, ktorá cesta je schodnejšia, lebo pokiaľ je tu Smer, tak by nová ľavica mala veľmi ťažký pôrod. K tomu by sa mali začať postupne vyjadrovať hlavne ľavicové osobnosti, ktorých je na Slovensku určite dosť. Treba dať na bok osobné ambície a dohodnúť sa na spoločnom postupe. Nie je dôležité presadiť svoj názor, ale presadiť to, na čom sa dohodnú. Pravda, ak sa dohodnú. Skúsme spojiť sily a zdvihnúť hlavu. Veď v živote neprehráva ten, kto niečo nezvládne, alebo ten, kto spadne. Prehráva ten, kto sa po páde opäť nedokáže postaviť a nekráča ďalej za svojím cieľom. Slovensko sa dostalo na križovatku a rozhoduje sa, akou cestou sa bude uberať. To platí v živote i v politike. Verím, že spoločnými silami, sa nám tú Pandorinu skrinku podarí zatvoriť.