Táto krajina
pripomína babkinu truhlu:
Otvoríš ju a zrazu ti v srdci zavonia
materina dúška
suchý kvet lipy a majorán
Táto krajina
pripomína chrám:
Chorál o človeku
znie v nej bez prestania
Studničky na jej medziach
sú plné chladnej svätej vody
vysoko na horských lúkach
v gotických vežiach zelených katedrál
nežné spieže oviec zvonia
a vôňa rumančeka
ľahučká ako závoj svadobný
potichu klesá do údolia
Táto krajina
pripomína chrám
V pásiku modrých dymov nad dedinu
vonia živica –
vrchársky tymian
Keď vchádzaš do tejto krajiny
chcel by si pokľaknúť ukloniť sa po pás
a srdcom zabúchať na dubové dvere
ale je to darmo: dvere sú otvorené
a spoza nich ťa víta ľudských hlas:
Nekľakaj! Veď si jeden z nás! A nie si v kostole!
Chlieb a soľ ťa čaká na stole.