Žijeme vo veľkej projekčnej sále. Udalosti tohoto biografu sa však neodohrávajú na plátne, ale v tme hľadiska. To znamená, bez solídnej diagnózy o nich nevieme nič: Biós – život naslepo…
Niektoré zdroje projekcií sú prítomné hlbinne v samej kultúre/ideológii aktuálneho etnika (ako je v euro-americkej civilizácii patriarchálna perspektíva hodnôt – a jej kontraimitačný, a teda vlastne bezmocný, feminizmus – či kultúrny stereotyp tzv. demokracie – a jeho kontraimitačná, a teda vlastne bezmocná, teokracia), iné vystreľujú z potlačených, nevedomých, teda „inferiórnych“ (Jung) obsahov mysle na individuálnej úrovni.
Popredný český psychológ Vladislav Šolc (Archetyp otce, 2009) k tomu uvádza: „Claude Frollo v Hugovom románe Chrám Matky Božej sa zamiluje do Esmeraldy, jeho duchovné a cirkevné postavenie mu však v žiadnom prípade nedovoľujú vedome si priznať hĺbku svojho citu, preto podlieha inflačnému tlaku: Jeho konanie sa stáva nutkavým, nekontrolovateľným a krutým. Tajne sa vyžíva v erotických fantáziách s Esmeraldou, oficiálne – v túžbe zbaviť sa vlastnej hriešnosti – však vydáva rozkaz na jej zavraždenie. Je to typický prejav aktivovania inferiórnej funkcie u tých, ktorí sa identifikujú s jediným pólom svojej psychickej štruktúry a potláčajú opačný. Nedávno odhalenú výraznú prevalenciu pedofílie medzi kňazmi americkej kresťanskej cirkvi možno vysvetliť práve týmto faktorom.“
Projekcia teda niekedy môže mať – v tomto biologickom, doslova živočíšnom kine – podobu „nezvládnuteľnej eruptívnej kompenzácie“ (Šolc). Takmer vždy s veľmi, veľmi tragickým rigor mortis.
Preto sa naslepo (alea – hra náhody) žije komfortnejšie ako s komplikáciami Huizingovej ludus – hry podľa pravidiel.
V tomto zmysle sa nešťastne mýlime vždy, keď odbijeme – ktorúkoľvek – pochybnosť či neistotu frázou: Život nie je hra. – Práveže je. A aká! Až po uzabávanie sa k smrti.
Pritom, nie je to vždy až taký špás: „Navzdory varovným predpovediam,“ píše dnes Tatiana Ivženková v ruskom denníku Nezavisimaja gazeta (21. 4. 2014) „Veľká noc sa na Ukrajine slávi pokojne. […] No napätá situácia ovplyvnila tradičné slávnostné vystúpenia politikov: Tí predpovede naplnili.“
Putin vo včerajšej televíznej diskusii na Ostankine odporučil Západu, aby začali dialóg „s občanmi, so skutočnými hospodármi Ukrajiny, ktorí predsa už dávno odložili masky, a celkom isto nikam neutečú“, bo jednoducho – nemajú kam.
No popudlivá Psyché, ktorá už niekoľko týždňov režíruje z premietacej kabíny aj nás, obávam sa, nielenže nerozumie ruštine, ale – čo je horšie – ani metafore o odkladaní masiek.
A o čom by bol potom ten kus?…