Skončili sa prázdniny, horúčavy a deti nastúpili do školy. Dovolenku sme strávili spoločne v neďalekom zahraničí. Žiadne slovensko – americké televízie, rádiá . Našli sme si čas na spoločné prechádzky a rozhovory. Dokonca sme si po večeroch zaspievali aj slovenské pesničky. Ľudové, zľudovené i tzv. evergríny. Ešteže som si zobral nejaké CD-čka.
Cestou späť s blížiacimi sa hranicami Slovenska som na autorádiu začal hľadať slovenskú stanicu vysielajúcu slovenskú hudbu, alebo kultivované slovo. Na komerčných staniciach sa čistého, kultúrneho vyjadrovania nedočkáte. Čím väčšia haluz ( hláška , hlod, poznámka ) tým lepšie. To je trendy ! Čo tam po zmysle, obsahu, slovenčine. Hlavne, že moderátori sú super hodnotení. Ak si odmyslíte, či vynecháte takéto hovorené slovo nadobudnete dojem, že ste v Amerike. Aby som bol správne pochopený, nemám nič proti zahraničnej hudobnej tvorbe. Aj v minulosti sa takéto skladby u nás hrávali, či už z pôvodným (vlastným), alebo slovenským textom. Interpretované zahraničným, či domácim spevákom, skupinou, orchestrom.
Skúste sa tiež zamyslieť, kedy Ste naposledy počuli slovenskú ľudovú pesničku ? Čo tak vaše deti, či vnúčatá ? O takých „drobnostiach“ ako je ľudová a zľudovená radšej neuvažujem. Naši volení a platení zástupcovia sa v tejto téme akosi stratili. Kultúrna obec asi nemá záujem o celospoločenskú výchovu, vzdelávanie a národ. Žeby v zmysle stále viac sa presadzujúceho trendu osobného materializmu ?