Nezamestnanosť je na Slovensku od roku 1991 veľmi vysoká a ani jednej vláde, pravicovej či ľavicovej, napriek zaručenými a overenými, aurou opantanými ideovými riešeniami sa im nepodarilo nezamestnanosť znížiť na „prirodzenú“ a spoločensky prijateľnú mieru okolo 6 - 7 percent. Politici, zväčša veľmi bohatí avšak vždy so sociálnym cítením, žiadne zvláštne myšlienky nemajú, iba vyhlásenia, ale inak sú bezradní.
Samozrejme, sú naši politici permanentne tlačení potrebou dodržiavať fiškálnu disciplínu a musia uspokojiť náladové a nenásytné finančné trhy. Všetci vieme, že predĺženie poskytovania dávky nezamestnanosti zo 6 mesiacov na napr. rok, ako je to napríklad v stále ideologicky skazenej západnej Európe, by rozložilo slovenské verejné financie a možno by ľudia sami odchádzali z práce a prestali zháňať robotu. Napríklad v Španielsku, ak ma pamäť neklame, mladí ľudia s možnosťou poberať 1 rok dávky v nezamestnanosti protestovali proti starším zamestnancom, ktorí majú nárok až na 3 roky. Samozrejme, sa tiež ponúka riešenie obmedzenia dávky napr. do 500 eur pre všetkých bez rozdielu a hlavne pre tých, ktorí poberajú nehorázne vysoké dávky vypočítané podľa ich prechádzajúcej nadštandardnej mzdy. To by však asi narušilo ich základné ľudské slobody. Nehovoriac o kacírskej myšlienke zrušiť zamestnávanie bývalých vojakov alebo policajtov poberajúcich tučné dôchodky vo verejnej správe, čo je štandardom.
Čo sa týka finančných trhov, týchto múdrych nehmotných a nehmatateľných inštitúcií bez tváre a tvaru, ktoré sú neidentifikovateľné, ale mocné a rozkazujúce, navrhoval by som, aby sme na získanie ich na svoju stranu sa k nim každý deň verejne modlili, napríklad večer o siedmej, a takto im vyjadrili svoju podporu, rešpekt a obeť. Možno to zaberie. Niekedy ľudia modlením získavali na svoju stranu bohov. Prečo sa nevrátiť k starým tradíciám a pravdám? Navyše by sa mohlo každý deň obetovať nejaké zviera. Pretože žijeme v modernej dobe, mohli by sme im darovať/obetovať niečo z nových tovarov a vecí – nábytok, auto apod.
Som dlhodobo nezamestnaný a štruktúra môjho CV, vek (nad 40), vzdelanie a prax (schopnosti a rozum sú, samozrejme, druhoradé) mi bráni zamestnať sa. Žiaľ, morálne zábrany mi bránia poskytovať potenciálnym zamestnávateľom klamlivý, prerobený CV (niekedy doplnený aj zmenami v občianskom preukaze), ako to robia iní nezamestnaní s VŠ titulom medzi 40. a 60. rokom života. Domnieval som sa, že jediná možnosť, okrem šťastia získať (musia vás vybrať, čo nie je automatické) prácu v zahraničí v sklade alebo pri páse za 1 000 eur, je darovať telesný orgán alebo sa dokaličiť a získať tak invalidný dôchodok, kde už máte skvelé možnosti, napr. vám štát kúpi aj auto!
Potom mi ale napadlo, že pravicu aj ľavicu môžu spojiť idey, na ktorých sa spoločne zhodnú, ľudské práva a silný štát: stačí niečo ukradnúť a nechať sa odsúdiť. Vo väzení máte právo na jedlo, strechu nad hlavou, možnosť pracovať a zarábať, a aj právo ďalej sa vzdelávať. Čo tak urobiť z tejto možnosti systematické opatrenie. Nezamestnaní by kradli – prkotiny (ryžu, oriešky), nahlasovali bomby a podobne, začo by dostali 5 rokov nepodmienečne a podľa svojho vzdelania, povahy by boli zaradení vo väznici do 1. alebo 3. nápravnovýchovnej skupiny (stupňa stráženia po novom). Trpíme nedostatkom väzníc? Postavíme. Pravica podporí silný štát a ľavica verejné práce. Ľudské práva podporia nielen politici, ale tiež medzinárodné organizácie. Tí serióznejší by mohli cez víkend navštevovať rodinu, stretnúť sa s deťmi a vykonať manželské povinnosti. Slobodní by mohli zase prenajímať byt a dodatočne si privyrobiť.
Týmto opatrením sa zníži sa nezamestnanosť – politici sa búd môcť chváliť a spoločenské napätie trochu opadne, ľudia dostanú prácu, mzdu a aj jedlo, čo ako nezamestnaní za 60 eur si len ťažko zabezpečia, bezdomovci (aj potenciálni) strechu nad hlavou a navyše sa každý neperspektívny môže zadarmo rekvalifikovať.
Myslím, že je to dobrý nápad, na ktorom by sa nová vláda ako aj opozícia mohli zhodnúť a svorne na ňom spolupracovať pre blaho národa a ukázať spoločnosti vôľu robiť všetko pre zlepšenia života obyčajných ľudí.
Ilustračná snímka: Street art Michal Mráz
Foto: Emil Polák