Maďarský parlament prijal minulý týždeň Zákon o postavení Maďarov v susedných krajinách. Maďarská socialistická strana hlasovala tiež za tento zákon, no súčasne vydala vyhlásenie, že sa s ním stotožňuje iba v prípade, ak jeho uskutočnenie budú sprevádzať ďalšie konzultácie s okolitými štátmi.
Susedné krajiny reagovali rôzne. Slovensko a Rumunsko mali výhrady, Ukrajina, ktorá chystá podobný zákon, reagovala naopak kladne. Od samého začiatku diskusií o zákone máta v hlavách mnohých otázka: čomu má tento zákon slúžiť, čo je jeho cieľom, aký má praktický zmysel?
Podnet zo Sedmohradska
Pre Maďarsko je tvrdou realitou skutočnosť, že po Prvej svetovej vojne zostalo za hranicami, v susedných štátoch niekoľko miliónov Maďarov - dnes sa ich počet odhaduje asi na 2,5 až tri milióny. V menšinovom postavení zostali Maďari v zakarpatskom regióne Ukrajiny, na Slovensku, v Juhoslávii (najmä vo Vojvodine), v Chorvátsku, v Rakúsku a predovšetkým v najväčšom počte v Rumunsku, menovite v Sedmohradsku. Prúd maďarských prisťahovalcov z Rumunska začal už koncom Druhej svetovej vojny, opadol v čase, keď sa stalo Sedmohradsko autonómnou oblasťou, ale znovu zosilnel v čase Ceausescuovej diktatúry. Pre sedmohradských Maďarov je "materská krajina" trvalým zázemím, kde boli a sú prijímaní prakticky po celé obdobie ich odlúčenosti. I dnes má značná časť poprednej maďarskej inteligencie, ale aj obyvateľstva vôbec, sedmohradské korene.
Táto migrácia mala v rôznych časoch rôzne motívy, no v ostatných rokoch ide predovšetkým o problémy ekonomické. Nebudeme ďaleko od pravdy, ak usúdime, že podnet k vypracovaniu a napokon k prijatiu zákona o postavení zahraničných Maďarov pochádza v podstate od najväčšej a najkompaktnejšej za hranicami žijúcej maďarskej komunity v Sedmohradsku, ktorá sa obáva o svoje zázemie v prípade, že sa Maďarsko stane členom Európskej únie. Aj samotné znenie zákona odzrkadľuje predovšetkým ich potreby. Nie náhodou zistil nedávny prieskum najväčší záujem o tzv. legitimáciu zahraničného Maďara práve tu (93,2 percenta), zatiaľ čo najmenej na Slovensku - 73 percent. Na Slovensku bolo trojnásobne vyššie percento nezáujmu a päťnásobne vyššie percento nerozhodnosti v tejto otázke ako v Sedmohradsku, v Zakarpatskej Ukrajine, či vo Vojvodine.
Kontroverzné proklamácie
Prieskum, ktorý vykonal budapeštiansky Ústav Ferenca Balázsa (Új Szó, 18. 6. 2001) vyvolal u vedúceho projektu, sociológa Ferenca Dobosa, sklamanie nad nezáujmom Maďarov žijúcich na Slovensku. Podľa neho veľké percento nerozhodných a malé percento záujemcov zo Slovenska svedčí o nedostatočnej komunikácii, vysvetľovaní a istom lipnutí Maďarov na Slovensku k vžitému názoru na veci verejné, zakorenenému ešte v časoch minulého režimu. Opak je asi pravdou. Pre Maďarov na Slovensku nie je jedinou spásou využiť trojmesačné pracovné povolenie v Maďarsku, zdravotnícku starostlivosť za hranicami, či dostať ročne 20 tisíc forintov (asi 3480 korún) na podporu štúdia detí v materinskom jazyku. Maďar na Slovensku je poväčšine dvojjazyčný, s širšími možnosťami uplatnenia sa, nebeží ihneď k susedom, ak tu stratí zamestnanie, radšej vyčká, či sa jeho podnik nepostaví znova na nohy. Zvažuje viacero možností a jeho "neviem" na otázku sociológa teda neznamená nezáujem.
Má svoje skúsenosti napríklad s podnikom Viscosa v pridunajskej maďarskej obci Nyergesújfalu, kde pracovali nie tri mesiace, ale dlhé roky ľudia zo štúrovského okresu a chodili do práce dennodenne kompou cez Dunaj. To bola otázka dvojstranných dohôd, a nie zákona, ktorý meria každému rovnako, či je na to odkázaný alebo nie. Maďarskí socialisti majú pravdu, keď tvrdia, že podstatou starostlivosti o Maďarov v zahraničí je trvalé a časté rokovanie so susedmi o problémoch, ktoré prináša doba. Pozoruhodný bol názor predsedu Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku (RMDSZ) Bélu Markóa, ktorý povedal, že výhrady k tomuto maďarskému zákonu v Rumunsku a na Slovensku plynú nie z jeho obsahu, ale z jeho odkazu. Odkazuje totiž na spolupatričnosť Maďarov v regióne, a to pôsobí povzbudzujúco na Maďarov, ale rušivo na príslušníkov väčšinových národov v okolitých krajinách.
Ide teda o akýsi proklamačný zákon, ktorý demonštruje: áno, Maďari za hranicami, máte v nás oporu a pomocníka. Na skutočné problémy Maďarov za hranicami však pôsobí tento zákon málo hojivo. Navyše, je kontroverzný v tom, čo deklaruje: má za cieľ pomôcť Maďarom zotrvať v ich rodisku. Čím tomu napomáha, zostáva tajomstvom budúcnosti. V spomínanom prieskume sa ukázalo, že napríklad o zdravotnícku starostlivosť v Maďarsku majú najväčší záujem vo Vojvodine, o zamestnanie zas v Zakarpatsku. O zamestnanie v Maďarsku má záujem 41-42 percent opýtaných v Rumunsku a v Zakarpatsku, ale na Slovensku v horizonte do roku 2002 len 2,1 percenta. V reálnych dôsledkoch teda nový maďarský zákon pre nás neznamená ani hrozbu, ale ani jej tieň. Bol prosto "šitý" na inú mieru.
Autor (1930) je publicista