Božena Gašparíková
Nedávno parlament schválil zákon o odpadoch. Vieme, že proces schvaľovania trval o niečo dlhšie, ako sa predpokladalo. Myslíte si, že všetky nadväzné kroky, napríklad začiatok činnosti Recyklačného fondu, prebehnú v pôvodnom harmonograme?
- Návrh zákona sa naozaj veľmi dlho pripravoval. Poldruha roka bežali rozličné pripomienkové konania a vlani v novembri ho vláda po verejných diskusiách predložila Národnej rade. Pôvodne sme počítali, že účinný by mohol byť od prvého marca 2001. Ale ukázalo sa, že aj poslanci chcú o ňom dlhšie diskutovať, a tak sa rokovanie v parlamente predĺžilo. K jeho schváleniu došlo až 15. mája. Preto sa posunula aj účinnosť: zákon ako taký komplexne nadobúda účinnosť 1. júla, ale niektoré ustanovenia nadobúdajú účinnosť neskôr, aby bolo možné sa na ne pripraviť a reálne ich začať vykonávať. Napríklad, platenie za staré vozidlá sa začína už 1. júla 2002, účinnosť zákona v oblasti spracovania starých vozidiel až 1. januára 2003, lebo tam je to viazané na zavedenie nového systému ŠPZ ministerstvom dopravy.
Zaujímal by nás obsah smernice č. 94/96/ES (Európskych spoločenstiev), pretože na ňu sa odvoláva ministerstvo životného prostredia a rovnako aj SLICPEN, ktorý ju používa ako argument na podporu výhrad voči tomuto zákonu.
- Tu je hádam práve ten koreň nedorozumenia so SLICPEN-om. Európska únia rozlišuje, má právnu úpravu pre odpady s celým radom smerníc, rámcovú smernicu o odpadoch, o batériách o skládkach a podobne. Potom má osobitú smernicu o obaloch - o obaloch a odpadoch z obalov. To je tá, ktorú spomínate. Preberanie európskeho práva na Slovensku sa deje v niekoľkých krokoch. Prvým, najväčším krokom je práve zákon o odpadoch. Druhým bude prevzatie smernice o obaloch a tretím krokom novela zákona o odpadoch, doladenie viacerých drobných vecí. Smernica o obaloch rieši len určitú skupinu odpadov, má svoje špecifické postupy, ktoré sa nedajú zovšeobecniť na ostatné odpady. Ale spomínaná právna norma zahŕňa i určité skupiny komodít - to súvisí s Recyklačným fondom - ako sú sklo, plasty, papier, ktoré sa používajú aj ako obaly. A SLICPEN mal dojem, že vlastne riešime problém obalov, no nie je to tak. Zákon riešil len platbu za dávanie týchto materiálov na trh, aby sa spätne z týchto peňazí mohlo financovať zhodnocovanie odpadu. Už sme načrtli surovú verziu zákona o obaloch, teraz sa robia analýzy a predpokladám, že by sa zrejme obaly vyňali zo zákona o odpadoch, aby tu nejestvovala duplicita. Určite nechceme, aby niekto platil dvakrát. Ale nechcem predbiehať riešenia. Možno sa ukáže, že práve mechanizmus zvolený v rámci Recyklačného fondu sa dá vo veľkej miere uplatniť aj pri obaloch. Pokiaľ ide o obaly, do septembra máme predložiť návrh zákona. Dovtedy sa to bude musieť vyriešiť.
Tento zákon stanovuje priamu zodpovednosť občana ako pôvodcu odpadov, takisto sa zmenila úprava manipulácie s komunálnym odpadom. Mohli by ste vysvetliť v čom konkrétne?
- Až tak veľa sa nezmenilo. Aj doposiaľ bol občan fakticky pôvodcom odpadu z chodu svojej domácnosti, no právne bola pôvodcom odpadu obec. Museli sme prevziať definíciu EÚ, ktorá stanovuje, že za pôvodcu odpadu sa považuje každý, i občan. To znamená, že mu zákon môže ukladať priame povinnosti. Napríklad povinnosť zapojiť sa do systému zberu komunálneho odpadu: občan musí používať zberné nádoby, ktoré zodpovedajú systému zberu odpadu v obci. Občan je povinný ukladať komunálny odpad, alebo jeho oddelené zložky, ktoré určí obec, na miesto, ktoré opäť vymedzí obec. Tým sme dosť napomohli obciam, lebo konkrétne podmienky si stanovia ony samé vo všeobecne záväznom nariadení a občan tie podmienky zo zákona musí plniť. Ešte jedna zmena nastala v tom, že sa zaviedol nový miestny poplatok za komunálny odpad. To, čo sme doposiaľ ako občania platili, sa často neplatilo priamo obci, no nejakej firme, ktorá odpad odvážala. To spôsobovalo veľký chaos, najmä obec mala problémy, ako manažovať nakladanie s odpadom, keď peniaze tečú mimo nej. Nebude to poplatok naviac, od 1. januára 2002 budú ľudia platiť len obci, a to vo výške, ktorú ona stanoví. To je dosť podstatná zmena.
Ako vnímate spoluprácu ministerstva životného prostredia s environmentálnymi organizáciami? Viem, že sa veľmi aktívne zapájali do pripomienkového konania.
- Dovolím si vysloviť vari kacírsky názor. Áno, mimovládne organizácie sú potrebné, naozaj vedia vyvíjať veľký tlak aj v pozitívnom smere. Ale veľakrát sa stáva, že ich pripomienky sú formulované veľmi extrémne a často bývajú nereálne. Konkrétnou ukážkou pri tomto zákone bola požiadavka zakázať používanie jednorázových riadov či spoplatnenie jednorázových plastových tašiek. Hľadali sme riešenia, vysvetľovali sme im, že to je vstup do ceny a iných podmienok - napríklad hygienických. Tento zákon nevytvára priestor pre všetky ich požiadavky, treba ísť na ministerstvo financií i hospodárstva a tam presadiť zdanenie tašiek. Podľa nich sme však my ten rezort, cez ktorý to budú tlačiť. A tak sme tu často zažili demonštrácie, veľké petičné akcie. Naozaj mám niekedy pocit, že ide trošku o nekorektné informovanie verejnosti.
Ako by ste zhodnotili konečnú podobu zákona o odpadoch?
- Myslím, že sa dá použiť. Ale je veľmi náročný na činnosť administratívy. EÚ má vysoké požiadavky na rozličné povoľovacie a kontrolné procesy. U nich, jednoducho, právo funguje. Ak stanoví nejakú požiadavku, tak musí byť úradník, ktorý to vie povoliť. A musí byť ktosi, kto to skontroluje a kto udelí sankciu, ak sa to nedodržiava. Tu pôjde o obrovský nápor, toho sa trocha obávam. Veď prijatý zákon má napríklad požiadavku na 187 nových pracovníkov do administratívy. Všade sa hovorí o redukcii úradníkov, ale v životnom prostredí žiada Únia zvýšiť počet zamestnancov. Možno si to vyžiada stopercentný nárast administratívy v okresoch. Nie som si istá, či to štát dokáže včas finančne a organizačne zabezpečiť.