Svetové vojenské výdavky dosiahli v roku 2021 historické maximum a po prvý raz prekonali hranicu 2,1 bilióna dolárov!
Ako vyplýva z najnovších údajov, ktoré včera (25.4.2022 – pozn. red.) zverejnil Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI), výdavky sa zvýšili už siedmy rok po sebe a ide o najvyššie číslo, ktoré kedy mali v SIPRI.
Celkové globálne vojenské výdavky vzrástli v roku 2021 v reálnom vyjadrení o 0,7 % v porovnaní s rokom 2020 a dosiahli 2 113 miliárd USD. Oproti roku 2012 sa zvýšili až o 12 %!
Do zbrojenia v roku 2021 najviac investovali:
1. Spojené štáty – 38 %
2. Čína – 14 %
3. India – 3,6 %
4. Veľká Británia – 3,2 %
5. Rusko – 3,1 %.
V tejto „skupine“ oproti roku 2020 došlo k jednej zmene, keď si Rusko vymenilo miesto s Veľkou Britániou, ktorá bola vlani v tomto rebríčku na piatej priečke. Výdavky týchto piatich krajín tvoria až 62 % celosvetových vojenských výdavkov. Vojenské výdavky prvých 15 krajín dosiahli v roku 2021 spolu 1 717 miliárd USD, čo predstavuje 81 % globálnych vojenských výdavkov.
Pätnásť krajín s najvyššími výdavkami na zbrojenie v r. 2021.
Lídrom v investovaní do zbrojenia sú tradične USA; od začiatku zverejňovania údajov o vojenských výdavkov v SIPRI na konci 60. rokov minulého storočia ich mali najvyššie po celý čas. Minulý rok Washington vyčlenil pre tento sektor 801 miliárd dolárov a vojenský rozpočet predstavuje 38 % globálnych vojenských výdavkov za rok 2021.
Už 27. rok za sebou vzrástli aj vojenské výdavky Číny – druhé najvyššie na svete – a dosiahli spolu 293 miliárd dolárov.
Vojenské výdavky Ruska rástli v roku 2021 tretí rok po sebe. Výdavky vzrástli o 2,9 % a dosiahli 65,9 miliardy dolárov alebo 4,1% HDP.
Vojenské výdavky vzrástli v troch z piatich svetových regiónov v roku 2021. Výdavky vzrástli v Ázii a Oceánii (+3,5 %), Európe (+3,0 %) a Afrike (+1,2 %). Výdavky klesli na Blízkom východe (-3,3 %) a v Amerike (-1,2%).
Smutným dokladom agresívnosti a militarizácie sveta, vyvolanej nesprávnym spôsobom riešenia problémov svetovej bezpečnosti po rozpade bipolarity je, že celosvetové vojenské výdavky rástli aj napriek hospodárskym ťažkostiam spôsobeným pandémiou.
Ani ťažké ekonomické a sociálne dopady pandémie COVID-19 neskončili nepretržitý trend rastu svetových vojenských výdavkov, ktorý sa prejavuje od roku 2015. Pripomenieme, že po poklese od roku 1989 do roku 1997 došlo od roku 1998 do roku 2010 k ich zvyšovaniu, nakrátko, v rokoch 2011 – 2014, bol ich mierny pokles a od roku 2015 zase narastajú.
Vojenské výdavky podľa regiónov v rokoch 1988 - 2021.
V pomere podielu na svetovom hrubom domácom produkte (globálne vojenské zaťaženie) tieto výdavky dosiahli 2,2 % a v roku 2021 štáty vyčlenili na zbrojenie v priemere 5,9 % svojich celkových vládnych rozpočtov.
Existujú rôzne porovnania výšky vojenských výdavkov s výškou oficiálnej rozvojovej pomoci či prepočty, čo by sa pri ich znížení mohlo uskutočniť pri odstraňovaní chorôb, biedy, nedostatočného vzdelávania a pod. v rozvojových štátoch (ale aj u nás doma). Brutalitu vojenských výdavkov možno v tomto kontexte doplniť aj údajmi o prosperujúcom obchode so zbraňami, o ktorých tiež každoročne spracúva prehľad SIPRI.
Pri oháňaní sa klasickým výrokom, ak chceš mier, pripravuj sa na vojnu, dochádza v súčasných podmienkach k horibilným ziskom pre zbrojné firmy a obchodníkov so zbraňami. No a čo ich zastaví vynakladať značné prostriedky na to, aby vo svete šírili chaos a napätie a mediálno-politicky mu napomáhali?
"TOP 10" - krajiny s najvyššími výdavkami na zbojenie v r. 2021.
Celkom nakoniec sa treba pýtať fanatických podporovateľov zvyšovania zbrojenia, čo ich vedie morálne a intelektuálne k tomu, že podporujú vydávanie peňazí našich daňových poplatníkov na zbrane a vojenský tovar? Výška vojenských výdavkov týchto štátov totiž nie je odôvodnenou reakciou na konanie „hrozných nepriateľov“, ale naopak, oni nimi ohrozujú ostatných vo svete. A na dôvažok barbarské vojny vedené po celom svete vedú k ďalšiemu zbohatnutiu kruhov, ktoré z „obchodu so smrťou“ dlhodobo prosperujú.
Viac o trendoch vo svetových vojenských výdavkoch TU [2]
Grafy: www.sipri.org