Reklama
Reklama

Najlepšia vláda?

Počet zobrazení: 2051

„Ľudia s veľkou mocou si postupne zvykajú na vedomie svojej neomylnosti, čím preceňujú svoje možnosti a schopnosti.“
                                                                                                                                                                                                       Volkogonov

Bude to najlepšia vláda, akú kedy malo Slovensko. Určite si na tento (možno trošku upravený) výrok mnohí spomínate. Nechcem komentovať tento výrok. Posivený svedok, ako píše pán Kočan, si urobí svoj záver. Každé demokratické voľby by nemali byť len cieľom, ale aj prostriedkom, ako neustále zlepšovať našu životnú úroveň. Keby sa však naplnilo aspoň 50 % predvolebných sľubov, s ktorými jednotlivé strany oslovujú voličov, dnešný náš život by vyzeral úplne inak. Po roku 1998, keď sa skončila vláda p. Mečiara, som si naivne pomyslel, že to už horšie nemôže byť. Na strane jednej človek len neveriacky musí krútiť hlavou nad tým, ako bola ešte nedávno spravovaná naša krajina. Niet totiž týždňa, kedy by nezasahovala NAKA a niekoho, ešte včera z vysoko postavených ľudí, nevzala do väzby. Hovorí sa: „Padni komu padni.“ Ako však má na takéto správy zareagovať bežný občan, ktorý musí riešiť predovšetkým svoje, žiaľ, aj existenčné starosti. Bolo to naozaj všetko také skorumpované, alebo sú to zase len politické hry? Myslím si, že som človek, ktorý sa trošku politike rozumie, no priznám sa, že tomuto všetkému prestávam rozumieť a som rád, že už v politike nepôsobím.

No nielen včerajšok vnáša do nášho života kopec neistoty a sklamania z politikov. Občan volič nevychádza z úžasu i nad krokmi tejto vlády. Vlastne ani nie tak vlády ako jej predsedu. To, čo v poslednom čase predvádza, ako pomaly, ale iste preberá všetku moc do svojich rúk, to už s tou demokraciou, za ktorú v roku 1989 dvíhali mnohí do véčka prsty, má pramálo spoločné. Na vine však nie je premiér, ale tí, čo mu to tolerujú. Kto môže tomuto autoritárskemu typu vládnutia najrýchlejšie dnes zabrániť, sú jeho práve koaliční partneri. To je pre mňa dnes tá najdemokratickejšia i najrýchlejšia cesta na zmenu súčasného trendu vládnutia.

Takže ako ďalej? Ťažká otázka, ešte zložitejšia odpoveď. Tak dám len svoj názor. Nie som prívržencom riešenia dnešného stavu referendom, aj keď to nevylučujem ako posledné riešenie. Referendum prinesie do spoločnosti ešte viac emócii ako dnes a ľudia sa podľa nich budú aj riadiť. No a, samozrejme, to budú aj nemalé finančné náklady na jeho uskutočnenie. Navyše aj po jeho úspešnom zvládnutí nemáme žiadnu záruku, že terajší poslanci si odhlasujú skrátenie svojho volebného obdobia. Je pravdou, že mnohí dnes deklarujú, že ak takto občania rozhodnú, tak za predčasné voľby zahlasujú. Keď si však pomyslím, koľko takýchto a podobných sľubov od našich politikov v minulosti zaznelo a potom bolo všetko inak, tak som dosť skeptický. No beriem do úvahy aj scenár, že referendum úspešné nebude. Tým ešte viac posadíme do sedla predovšetkým súčasného premiéra. Ideálne by bolo, žiaľ, v živote málokedy platí, aby tento nastúpený trend zmenili strany súčasnej koalície. Buď by sa dohodli na výmene premiéra, ktoré by opäť pripadlo OĽaNO a koalícia by mohla dovládnuť, alebo by sami vyvolali predčasné voľby. Uvedomujem si však, že tieto kroky môžu spraviť len dve vládne strany – SaS a SME-Rodina. Viem, že je to scenár na úrovni sci-fi. Nechať si však ponižovať takto svojich ministrov tým, že pán premiér už začína všetko dôležité preberať do vlastných rúk a robí z nich len štatistov, to je už naozaj silná káva. Osobne som sklamaný aj z pani prezidentky. Predpokladal som, že váhou svojej funkcie bude viac zasahovať do spôsobu presadzovania dnešnej politiky. Tolerancia je pekná vec a pre život nesmierne dôležitá. Navyše je, bola a zrejme vždy bude viac ozdobou žien ako mužov. Prílišná tolerancia a privierane očí nad realitou však môže mať už v blízkej budúcnosti pre nás veľmi zlé následky.

Každopádne to všetko majú ešte dnes v rukách politici s pani prezidentkou. Oni teraz musia urobiť všetko preto, aby demokracia na Slovensku neoslabila, aby ľudia opäť začali politikom nielen dôverovať, ale sa mohli aj na nich v takýchto zložitých a ťažkých chvíľach plne spoľahnúť.

Začal som citátom, tak citátom, myšlienkou aj zakončím. „ Narcisti sú ďaleko horší a nebezpečnejší ako egoisti. Egoistom stačí, keď sami vidia svoju neomylnosť, jedinečnosť a bohorovnosť. Narcisti okrem toho, navyše trestajú aj tých, ktorí to nevidia.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama