Reklama
Reklama

Volebná sezóna v Strednej Ázii v januári 2021 – časť druhá

Počet zobrazení: 1616

Stredná Ázia je jednou z kolísok svetovej civilizácie. Zažila lesk aj biedu, rozkvet aj skazu. Prostredníctvom Veľkej hodvábnej cesty, ktorá cez Strednú Áziu prechádzala, spájala Čínu s Európou, ďalej so Stredomorím a tiež s Blízkym a Stredným východom.

Dnes je región Strednej Ázie strategicky dôležitou oblasťou, v ktorej sa prekrývajú rôzne záujmy historicky prítomného ruského elementu, prihraničnej Číny, imperialisticky a dejinne doznievajúcich Spojených štátov (ktoré tam narobia ešte veľa geopolitického zla), ale aj ďalších regionálnych hráčov. Reč je predovšetkým o fenoméne Turecka, ktoré sa usalašilo na južnom Kaukaze, odkiaľ je cez Kaspické more na skok do Strednej Ázie. Samozrejme, ďalej sú to jadrové mocnosti: Pakistan, India a už asi o chvíľu alebo aj Irán.

V regióne Strednej Ázie (najmä v Kazachstane a Uzbekistane) sa nachádzajú významné náleziská nerastných surovín, vrátane zlata, uránu a iných vzácnych kovov, ropy a zemného plynu. No tiež hojne sú tu rozšírené fenomény ako chudoba, otvorené aj latentné národnostné, sociálne a náboženské napätia, terorizmus, ilegálna výroba drog, ich pašovanie a obchodovanie s nimi.
 

Januárové voľby

Dve krajiny Strednej Ázie: Kirgizsko a Kazachstan sa pripravujú na svoje januárové voľby. V Kirgizsku, ktorého historické spojenie so Slovenskom je cez INTERHELPO (a napr. cez osobu A. Dubčeka, ale aj cez P. Jilemnického a ďalších), by sa mali konať 10. januára 2021 predčasné prezidentské voľby[1].

No a v ten istý deň by sa mali konať voľby do dolnej komory Parlamentu Kazachstanu – do Mažilisu Parlamentu Kazachstanu (Мажилис) a do regionálnych zastupiteľských zborov (региональные Mаслихаты).

Podľa Ústavy Kazachstanu, ktorá bola prijatá 30. augusta 1995 formou všeľudového referenda (na Slovensku zatiaľ neznáma vec z demokratickej zbrojnice), je dvojkomorový Parlament Kazachstanu najvyšším zákonodarným orgánom Kazachstanu. Tvorí ho Senát a Mažilis.

Mažilis, ktorý má 107 poslancov (98 volených na základe straníckych zoznamov v jednomandátovom okruhu a 9 poslancov dodáva Zhromaždenie národov Kazachstanu – Ассамблеей народа Казахстана) je volený na päť rokov[2]. A práve v januári 2021 je v Kazachstane čas na riadne voľby do Mažilisu.

No a voľby by mali byť, aspoň podľa teórie, vždy sviatkom demokracie[3]. Lenže ostatné udalosti v Bielorusku, Moldavsku, vzťahy Arménska a Azerbajdžanu, morálna paralýza Ukrajiny..., to určite nie sú náhody. Preto sa, nechtiac, do mysle tlačí pieseň skupiny Elán: „... My máme jeden dávny sľub/ Za oko, oko, za klub zub,/Len ruky, žiadne náradie,/Tak ktorý je dnes na rade...“ Je teraz revolučne a deštruktívne na rade Kazachstan?
 

Návrat stratenej dcéry?

Mimoriadny, resp. špeciálny zjazd vládnucej strany Nur Otan, ktorej predsedom je elbasy a exprezident N. Nazarbajev, sa okrem povinností, ktoré plynú zo zákona, venoval aj príprave k nadchádzajúcim parlamentným voľbám.

Výsledkom straníckej prípravy je program „Dôvera. Dialóg. Presvedčenie v budúcnosti!“ («Доверие.  Диалог. Уверенность в будущем»)[4]  a sformulovanie zoznamu kandidátov[5].

A teraz prekvapenie – na prestížnom (voliteľnom) mieste je 57-ročná staršia dcéra exprezidenta Dariga Nazarbajeva, ktorú otec de facto na jeseň 2019 stiahol z politického obehu. Vtedy bola predsedníčkou Senátu Parlamentu Kazachstanu. Čiže ústavne človek č. 2 a jej stiahnutie z obehu si experti vysvetľovali, že tak, že klan Nazarbajevovcov končí a Kasym-Žomart Tokajev prekonal problém možného dvojvládia.

volby_kz.jpg
Ilustračné foto: https://yandex.ru/images/search?pos=3&img_url

Boli však aj experti, ktorí upozorňovali, že ide len o taktický odchod zo scény (Darigy), ktorá sa časom vráti a začne napĺňať jednoduchý vnútrokazašský scenár. Otec prepíše dedičstvo na dcéru a krátkodobá epizóda s prezidentom K-Ž. Tokajevom prebolí.

To, že bude, napriek všetkému, kandidovať do Mažilisu za vládnucu stranu Nur Otan, s jasnou šancou, opäť napriek minulosti (nakoniec, keď môže byť B. Kollár predsedom NR SR, tak to už môže byť na svete predsedom hocičoho dokonca hocikto – žiaľ!), byť neskôr predsedníčkou dolnej komory Parlamentu Kazachstanu.

Či ide o stratu videnia politickej reality, alebo len o klasické presvedčenie, že svet sa nepohol ani o milimeter, uvidíme hneď po voľbách. Samozrejme, ak sa uskutočnia! A ak sa uskutočnia, či budú slobodné, demokratické, alebo budú len inštrumentáriom mocenského scenáru strany Nur Otan. Otca a dcéry!
 

Vox populi, vox Dei

Podľa hojne citovaného kazašského analytika Dosyma Satpaeva (Досым Сатпаев), žiadne voľby (parlamentné, prezidentské) v krajine – počnúc rokom 1985 – neboli takými, ktoré by zaisťovali na stopercentnú legitimitu moci, pretože neboli „... demokratickými...“[6]

Za problémovú považuje aj voľbu nového prezidenta Kazachstanu v roku 2019, ktorá mu nedáva úplnú legitimitu a ktorá vytvára predpoklad, že parlamentné voľby 2021 „... budú bez volieb...“. Čo bude mať za dôsledok, podobne ako na Slovensku po 29. februári 2020, stratu dôvery vo volenú moc a ponorenie sa do sociálno-ekonomického chaosu.

Opusťme teóriu a držme sa politickej reality v Kazachstane . Spomenutá Nur Otan bude zrejme opäť vládnucou stranou a ostatné relevantné (režimovo konformné) politické strany budú hľadať svoje reálno-programové a ideologické zdôvodnenie participácie na systéme moci podľa Nur Otan.

Napríklad strana Ak žol (Ак жол), ktorá sa mediálne predstavuje ako konštruktívna opozícia, za roky v parlamentnej politike nespravila nič, čo by bolo v kontrapunkte voči Nur Otan.

No a také strany Birlik a Auyl (Ауыл, Бiрлiк) sa prezentujú len v čase volieb. Lenže s tými voľbami treba byť satpaevsky opatrnými.

Dôvod na zmyslenie nemáme len na Slovensku. V Kazachstane, aj keď to oficiálne nikto neprizná, ale stačí malá prechádza po Akmolinsku-Celinograde-Akmole-Astane-dnes Nur-Sultane, je cítiť, že moc sa bojí masových protestov po vyhlásení „volieb“. Pach mŕtvych tiel z Odesy, krvi z Kyjevu či najnovšie bolesti z Minska... Stepanakartu... už nie je možné kamuflovať do euroatlantickej spolupráce, alebo štepenia „západnej demokracie“ kamsi do východného tela.

Súčasná kazašská moc sa zatiaľ opiera o nesprávne zrkadlo. Myslieť si (a opäť sa to týka aj matovičovského Slovenska), že stačí mať k dispozícii „veľkú myšlienku“, dať úradníkom výplatu a mať podriadené bezpečnostné zložky, ktoré sú ochotné zavrieť kohokoľvek a kedykoľvek, je to pravé orechové. Neznamená to nič iné, len, že kazašská a nakoniec aj slovenská barchaliárna moc sa bojí hlasu ľudu.

To nesprávne politické kazašské zrkadlo, ktoré uspáva súčasnú kazašskú moc, sa prejavuje aj tým, že absentuje jasný, silný a politicky fundovaný opozičný líder (lídri). Inak povedané, za ix- okov sa voči N. Nazarbajevovi nevygenerovala osoba, ktorá by bola schopná uskutočniť retransláciu masových sociálno-ekonomických požiadaviek do politického programu s perspektívou mocenskej zmeny – výmeny parlamentu, vlády, prezidenta... zmeny politického kurzu Kazachstanu.

Okrem spomenutých politických subjektov Ak žol, Birlik a Auyl sa snažia o reanimáciu a následné preformátovanie komunisti. Komunistická ľudová strana Kazachstanu, voči čomu ostro vystúpil poslanec Mažilisu Vladislav Kosarev, sa rozhodla do volebného súboja ísť s novým názvom: Ľudová strana Kazachstanu (Народная партия Казахстана). Podľa autorov tohto projektu odstránenie sufixu „komunistická“ by ju malo volebne sprijateľniť.

V. Kosarev si už zakladá novú Komunistickú stranu Kazachstanu, aby stihol registráciu a samotné voľby. Treba, kvôli historickej spravodlivosti spomenúť, či pripomenúť, že Komunistická ľudová strana Kazachstanu vznikla v roku 2004 – ako dôsledok rozkolu v pôvodnej postsovietskej Komunistickej strane Kazachstanu. No a práve jedným z iniciátorov rozkolu (2004) bol práve V. Kosarev, ktorý ju v rokoch 2012 a 2016 doviedol k prekonaniu 7-percentnej hranice pre vstup do dolnej komory.

V polovici novembra 2020 kontroverzný (kazašskými médiami označovaný ako – опальный) bankár žijúci v exile Muchtar Abljazov (Мухтар Аблязов) vyzval svojich priaznivcov v Kazachstane, aby v parlamentných voľbách hlasovali za Všeľudovú sociál-demokratickú stranu Kazachstanu (Общенациональная социал-демократическая партия) a aktívne do nej vstupovali.

Podľa jeho konceptu[7], by masové hlasovanie za tento politický subjekt malo znervózniť moc a donútiť ju urobiť fatálne chyby pri pretlačení Nur Otan, čím by sa voľby stali nelegitímnymi. Ako sa vyjadril: „... našim cieľom je, aby Nur Otan získal menej ako 50 % hlasov...“

Lenže vedenie Všeľudovej sociál-demokratickej strany Kazachstanu ústami svojho predsedu Aschata Rachimdžanova (Асхат Рахимжанов), oznámilo, že na základe kolektívneho rozhodnutia (32 za, 3 proti, 5 sa zdržalo) sa strana volieb nezúčastní – bude ich bojkotovať a  nebude participovať ani ako pozorovateľ v rámci volebného dňa.[8]

Tento opozičný politický subjekt bol založený v roku 2006 a od vzniku až do roku 2019 stál na jeho čele Žarmachan Tujakbaj (Жармахан Туякбай), ktorý v mene „obnovy“ strany na jeseň 2019 podal demisiu. Na krátku dobu sa do čela strany dostal Ermurat Bapi (Ермурат Бапи), ktorý nezvládol financovanie strany (vraj bola dekonšpirovaná schéma financovania zo zahraničia), na čo je Kazachstan citlivý a novým predsedom sa stal práve A. Rachimdžanov.

Tak sa situácia vyvinula, že (k dnešnému dňu) sa parlamentných volieb 10. januára 2021 zúčastnia: doteraz vládnuca (ako favorit aj s dcérou exprezidenta) strana Nur Otan (Нур Отан), doteraz parlamentná Ak žol (Ак жол),  Ľudová strana Kazachstanu (Народная партия), doteraz ako parlamentná Komunistická ľudová strana Kazachstanu, ďalej Auyl (Ауыл) a Birlik (Бiрлiк).

Napriek tejto predpokladanej účasti konkrétnych politických strán v parlamentných voľbách Kazachstan 21, tieto sa nemusia uskutočniť podľa obyčajného scenáru.

Okrem klasickej formy farebnej revolúcie zvonku (naposledy odskúšanej v susednom Kirgizsku) sa môžu udalosti vyvinúť aj podľa slovenského matrixu. A to by bolo pre teritoriálne rozľahlý, národnostne pestrý a politicky neskúsený Kazachstan, tiež sa borúci s  COVID 19 – smrtonosné.

Apropo COVID – prezident Kasy-Žomart Tokajev 16. novembra 2020 informoval, že Nur-Sultan dosiahol dohodu s Moskvou a v Kazachstane sa začala výstavba farmaceutického závodu na výrobu ruskej vakcíny Sputnik V (Спутник V).

Z politického pohľadu po tom, čo vláda Kazachstanu prijala opatrenia, v krajine sa náhle objavilo cca 5 miliónov vnútorných migrantov – teda občanov z vidieku, ktorí predtým cestovali za prácou ako zdrojom obživy do veľkých kazašských miest. To je zhruba tretina obyvateľov Kazachstanu. Plus cca 3 milióny, ktoré nie sú schopné splácať svoje dlhy voči bankám... To je silný úder ešte stále krehkej strednej triede v krajine, takže Nur Otan má čo robiť, aby eliminoval protestné hlasovanie a možné masové protesty „...deň po...“

Napriek tomu si dovolíme skromnú prognózu. Podľa všetkého volebným víťazom s parlamentnou väčšinou bude opäť Nur Otan so svojím novým programom do roku 2030. Na čele Nur Otan-u je elbasy, exprezident a už objektívne silný dôchodca N. Nazarbajev. Ak prejde jeho dcéra Dariga, potom sa bude znovu formovať nový politický poriadok v Kazachstane. Či skôr poriadok postsovietsko-stredoázijsko štandardný – klanovo/rodový !
 

Ešte nás čaká Uzbekistan

Ale než tu bude stredoázijský volebný rok 2021, ešte nás čakajú voľby do Zákonodarnej komory Olij Mažilisu (Олий Мажлис) v Uzbekistane. Budú sa konať 20. decembra 2020.

Podľa článku 76 Ústavy Uzbekistanu je najvyšším zákonodarným orgánom a predstaviteľom moci Olij Mažilis Uzbeckej republiky tvorí Senát (horná komora) a Zákonodarná komora (dolná komora).

Ďalej podľa článku 117 sa „... voľby konajú v roku, keď sa končí volebné obdobie – v prvú nedeľu tretej dekády decembra...“[9]

Inak doteraz všetky parlamentné voľby v Uzbekistane boli ODHIR označené, ako nie kóšer, pričom (a to treba priznať), v Taškente a okolí to s nikým zásadne nepohlo. Ide len o politické rozhodnutie. Voľby v Bielorusku sú zlé (lebo nevyhrali naši), voľby v Moldavsku sú o.k., lebo vyhrali naši, voľby na Ukrajine sú vzorové, lebo to tak chceme...

Ako tomu bude teraz vo vzťahu k Strednej Ázii?  Možno americké prezidentské voľby boli a budú pre postsovietske stredoázijské voľby, pre stredoázijské politické elity určite učebnicové a inšpirujúce najmä v oblasti ďalšieho budovania právneho štátu a ukotvenia demokracie.

Ozaj západná forma demokracie sa stáva najslabším ohniskom svetovej politiky a snahy o formulovanie medzinárodných vzťahov na týchto princípoch. Zákon padajúcej stolice, ktorá padá presne na určené police, je neúprosný! Nielen na Slovensku. Jedno z množiny múdrych kazašských porekadiel (prísloví) vraví: Základom šťastia je sloboda a základom bohatstva - práca. No a ako to je dnes so slobodou a prácou...?

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

 


[3] KREJČI, O.: Kniha o volbách, Profesional Publishing, Praha, 2006, ISBN80-86946-01-0.

[7] Sám M. Abljazov je zakladateľom exilovo-domáceho opozičného hnutia Demokratická voľba Kazachstanu («Демократический выбор Казахстана»), ktoré je v Kazachstane identifikované a právne označené za extrémistické.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama