Reklama
Reklama

Plagiátorstvo – boj s veternými mlynmi

Počet zobrazení: 1934

„Ako dobre, že som diplomovku robil za komunizmu....“ napísal Ján Baránek, známy slovenský charakterný novinár. A musím priklincovať, že napísal úplnú pravdu do súčasného plagiátorského, kompilačného sveta bez citácií či povrchných citácií preložených, opísaných cudzích prác. Plagiátorstvo sa u nás dlhodobo udomácnilo, najmä v ponovembrovom vývoji, a tento vírus sa tak rozšíril, že nakazil veľkú časť súčasných generácií. Naučili sme sa, už od detstva, podliezať latku na školách. Pod túto pandémiu sa podpísalo aj vysokoškolské prostredie, vírus zo súkromného školstva postupne infikoval aj niektoré fakulty verejných vysokých škôl v boji o počet študentov. Nedávno mi, v reakcii na príbeh poslankyne P. Krištúfkovej a predsedu NR SR B. Kollára, jedna z mladých vysokoškolských pedagogičiek opísala osobnú skúsenosť: „Viete, ale toto je presne o tom, že nie sú zodpovední len samotní ,autori práce‘, ale najmä pedagógovia, ktorí to dopustili. Ja som počas štúdia vyhodila 90 % externých študentov, oni boli ozaj hlúpi. Zavolal si ma dekan a povedal mi, že takto to nesmiem robiť, že oni si za štúdium platia....“

parlaplag843.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

Tu bojujeme s veternými mlynmi, kvalita sa v našej spoločnosti nešľachtí, česť výnimkám. Často som si hrýzol do jazyka, tak tomu bolo aj v časoch, keď som bol podpredsedom vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny (2006 – 2010), či neskôr ministrom školstva, vedy, výskumu a športu (2012 – 2014). Nevravím, že som neurobil aj chyby, no môj boj s lietajúcimi profesormi, nekvalitnými školami, fakultami, podvodníkmi rôzneho kalibru napokon skončil v priepasti stigmatizovaného parlamentu a v zadubených, aj vo vlastných, straníckych štruktúrach. Na vlastnej koži som okúsil pravdivosť slov z filmu Francisa Forda Coppolu Krstný otec podľa románu Maria Puza, že: „Je nebezpečné byť čestný“.

Žiaľ, v tejto oblasti života som pesimista, neverím, že sa uskutoční zmena, prepáčte mi to, priatelia, vyplýva to z mojich skúseností, keď po mojich prácach, vedeckých dielach z mnohoročného výskumu, zo študijných pobytov, vedeckých konferencií a publikácií sliedili vtedajší poslanci Miroslav Beblavý a Martin Poliačik. Nevedeli, že veľká časť bola doslovne vydretá, na úkor rodiny a dovoleniek, nevedeli, a ani nemohli vedieť, že som mal svojich učiteľov a vzory od základnej, strednej, vysokej školy a viac ako tridsať rokov vo výskume, v teréne, archívoch, knižniciach a v dokumentačných centrách. A práve aj títo „nevedkovia“ naďalej si osobujú súdiť druhých, i keď sami sú zlým príkladom. Dnes treba otvorene priznať, že zrejme minimálne tretina vrcholných politikov vo vláde a v parlamente (koaličných a opozičných) má plagiátorským či kompilátorským vírusom bez citácií, alebo povrchných, nepresných citácií, zamorené svoje záverečné bakalárske, magisterské, rigorózne, doktorandské a habilitačné práce. Je to, žiaľ, však predovšetkým odraz nášho vysokého školstva a neúcty ku kvalite.

A napokon na záver, jeden z iniciátorov, neúspešný politik M. Beblavý, by mal ísť s pravdou von o tom, ako získal titul na Ekonomickej univerzite v Bratislave a ako habilitoval v rozpore so zákonom na Univerzite Komenského.

(Status na FB, 29. 6. 2020, titulok Slovo)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama