Trianon vstúpil do druhej stovky

Petržalské pripomenutie
Počet zobrazení: 4330

Už desať rokov stojí na petržalskom brehu Dunaja pamätník mierových zmlúv. Dielo akademického sochára Ota Bachoríka. Nenápadne v tôni stromov Tyršovho nábrežia priamo zo zelene sa týči niekoľkometrový bronzový monument symbolizujúci tri mierové dohody podpísané po prvej svetovej vojne. Versailleskú, Saintgermainskú a Trianonskú. Všetky tri predstavujú spoločný základ medzinárodnoprávneho ukotvenia Česko-Slovenska na politickej mape sveta.

trianon_2020_tyrsovo_nabrezie.jpg

Čitatelia Slova dobre poznajú moje takmer desaťročné snahy o zviditeľnenie petržalského trianonského pamätníka a najmä vtedajších historických udalostí. Stačí zalistovať v archíve Slova. Niekedy to vyzeralo ako osamelá púť Dona Quijota … V tomto roku všetko sa zmenilo k dobrému. K našej matičnej iniciatíve sa pridali Spolok Martina Rázusa reprezentovaný Jánom Jurášom a Pavel Šesták, správca Nadácie M. R. Štefánika. Ich vynikajúca organizačná a materiálno-technická podpora vyústila vo štvrtok 4. júna 2020 do dôstojnej a peknej spomienky na významný medzník na ceste zrodu slovenskej svojbytnosti.

frantisek_kovar.jpgmartin_mikus_solista_opery_snd.jpg

František Kovár, Činohra SND. Martin Mikuš, sólista opery SND.

Trianonská storočnica zaplnila slovenské média rôznorodými názormi. Našťastie! Doteraz náš slovenský prístup charakterizovala skôr nevšímavosť. Myslím si, že pripomínanie minulosti a poučenie z nej je ten najlepší spôsob úspešnej budúcnosti. Dokonca aj slovenskej. Preto v príhovore som povedal: Pamätník, pri ktorom stojíme, odhalili pred desiatimi rokmi. Je to pamätník mierovým zmluvám, ktoré nasledovali po víťazstve dohodových mocností v prvej svetovej vojne. Výsledky prvej svetovej vojny výrazne zmenili medzinárodnopolitickú situáciu. Aktívna štátotvorná činnosť nášho zahraničného i domáceho odboja a predovšetkým ústretovosť rozhodujúcich štátov Dohody umožnili zrod Štátu česko-slovenského. Pre Slovákov sú dátumy vyhlásenia Česko-Slovenska v Prahe 28. októbra 1918 a Martinskej deklarácie z 30. októbra základnými stavebnými kameňmi československej štátnosti. Štátnosti, ktorá zo slovenského hľadiska znamenala zásadný prelom národného bytia. Od zrodu spoločnej republiky vedie priama cesta k dnešnej Slovenskej republike vyhlásenej 1. januára 1993. Na jej trase boli zásadné míľniky – 29. august 1944 (SNP) a 1. január 1969 – vznik čs. federácie.

jozef_schwarz.jpgAutorov príhovor.

Víťazstvo dohodových mocností nad Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom, aktívnu prácu odboja a podporu Veľkej Británie, Talianska, Francúzska a Spojených štátov z konca októbra 1918 bolo potrebné pretaviť do systému nového politického usporiadania sveta, zabezpečiť vzniknutému česko-slovenskému štátu medzinárodnoprávnu legitimitu. K tomu slúžili viaceré mierové zmluvy určujúce povojnové geopolitické usporiadanie sveta z rokov 1919 – 1920.

Pre československú štátnosť a pre slovenskú budúcnosť boli zásadné tri mierové zmluvy. Samotná Versailleská s porazeným Nemeckom, Saintgermainská s porazeným Rakúskom z roku 1919 a posledná (pre známe obštrukcie južných susedov) z „našich“ zmlúv bola uzavretá s Maďarskom v Trianone 4. júna 1920. Zmluva, ktorá prvý raz (citujem historika Hronského) „definovala Slovensko ako samostatný, historický, geografický a geopolitický celok v medzinárodnoprávnom dokumente prvoradého významu“. A práve súbor troch mierových zmlúv znamenajúci uznanie práva Slovákov na svoju štátnosť prostredníctvom „česko-slovenského štátu“ symbolizuje pamätník pred ktorým stojíme. (Podotýkam že francúzsky originál zmluvy píše česko-slovenský štát so spojovníkom.)

To je dôvod prečo sme tu a dnes.

traja_organizatori.jpgOrganizátori, zľava Ján Juráš, Jozef Schwarz, Pavel Šesták.

Slovenská historická pamäť je zvláštna vec. Od trianonského počiatku. Historik Marián Hronský v knihe „TRIANON Vznik hraníc Slovenska a problémy jeho bezpečnosti“ uvádza, že jeden z aktívnych pamätníkov spomína na 4. jún 1920 takto: „Patrí iste k paradoxom našej národnej povahy, že po podpise mierovej zmluvy Trianonskej ani v Čechách, ani u nás nezazvučali fanfáry, ba denná tlač ani nezoznámila občanov s významom tohto vážneho medzinárodného aktu. (…) Zo žiadnej strany nezaznela hymna, ktorá by oslávila korunováciu diela našich zahraničných i domácich politikov a našich légií. Vtedy už sme uvažovali o tom, či bude liter mlieka drahší, či lacnejší...“

Zmenilo sa niečo dodnes? Kriticky poukazujeme na našich južných susedov a ich odmietanie podstaty existencie slovenskej štátnosti počas uplynulých sto rokov. Pozrime sa však na seba, Čo nám bráni vyzdvihnúť tento dátum na piedestál, aký si zaslúži? Ako si vážime možnosť žiť vo vlastnom štáte slobodne v medzinárodnoprávnom priestore, ktorý nám vymedzili práve tieto mierové zmluvy? Vznik Česko-Slovenska umožnil „vzbudzovať, pestovať a upevňovať slovenskú národnú identitu“. Ako vždy a všade vo svete ani Česko-Slovensko nebolo ideálnym štátom. Ale, v porovnaním s Uhorskom bolo jednoznačne našim štátom, kde boli vytvorené podmienky pre rozvoj slovenskej národnej a občianskej spoločnosti. Bez Česko-Slovenska by nebola dnešná Slovenská republika. A základy Česko-Slovenska spočívajú na troch mierových zmluvách, z ktorých práve Trianonská bola podpísaná pred 100 rokmi. Akékoľvek a kohokoľvek spochybňovanie týchto zmlúv predstavuje spochybňovanie dnešnej slovenskej štátnosti. A to azda nikto nechce. Nekritizujme iných, v akej kvalite a rozsahu si pripomínajú Trianon. Spytujme si naše svedomie a vedomie. Za našu národnú i občiansku ľahostajnosť nesieme zodpovednosť len my sami.

Foto: Veronika Zahradníková

tyrsov_nabr._4.6.20.jpg
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984