Reklama
Reklama

Harakiri ľavice na spomalených záberoch

Počet zobrazení: 2312

Kedykoľvek sa politický subjekt označí za modernú ľavicu, posivenému svedkovi sa vybaví známe: ani ryba, ani rak. Isteže, Strana demokratickej ľavice (SDĽ) sa potkýnala a padala pod krížom svojej minulosti, ale Weissovo úsilie o jej „modernizáciu“ v objatí Sociálnodemokratickej strany Slovenska nevyšlo a malo byť výstrahou. Ako skonštatoval Milan Ftáčnik, „boli to predsudky SDSS voči SDĽ ako postkomunistickej strane. My sme mali záujem o spoločný postup, oni však verili tomu, že osoba Alexandra Dubčeka, ktorý sa postavil na čelo SDSS, im prinesie úspech.“ ( dennikn.sk, 5. 6. 2017) Voľby do Národnej rady SR sa pre SDSS skončili fiaskom. Nový líder sociálnych demokratov Jaroslav Volf bol k SDĽ zhovievavejší a aj jeho zásluhou v roku 1994 vznikla štvorkoalícia s názvom Spoločná voľba (SDĽ, SDSS, Strana zelených a Hnutie poľnohospodárov SR). Do parlamentu sa dostala s obdretými ušami. Získala 10,41 percenta.

Nie div, že Jaroslav Volf si v parlamentných laviciach hľadal spoľahlivejší výťah. Našiel ho v protimečiarovskom zoskupení SDK pod vedením Mikuláša Dzurindu. Volf v rokoch 1998/2002 predsedal výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Teda v čase, keď „sa vláde podarilo ukončiť privatizáciu SPP, Transpetrolu, rozvodných energetických závodov, Slovenských telekomunikácií, nedokončená zostane privatizácia Slovenských elektrární.“ (openiazoch.zoznam.sk, 11. 6. 2002) V tejto súvislosti pripomeňme, že poslanec Robert Fico (SDĽ) „opustil rady vládnej koalície a koaličnej SDĽ na základe nesúhlasu a sklamania z obsahu a štýlu politiky, ktorú po voľbách v roku 1998 realizovala tzv. vláda zmeny“. (sk.m.wikipedia.org.) Napriek tomu sa najväčší bojovník proti privatizácii strategických podnikov Robert Fico dohodol s Jaroslavom Volfom na prijatí SDSS do Smeru po 1. januári 2005. Nebola to od Smeru privysoká cena za značku SD, resp. za lístok a miestenku do frakcie socialistov v europarlamente? Neprekážala dnešnému pellegriniovskému krídlu v strane? Kde bolo a prečo mlčalo po víťazných voľbách v roku 2006, keď sa Jaroslav Volf ako nominant Ficovej vlády stal podpredsedom predstavenstva spoločnosti Slovak telekom (sprivatizovaných Slovenských telekomunikácií – pozn. aut.)? Antificovských buntošov v bystrickej či košickej odbočke neomínalo ani to, že poslanci Smeru-SD v Európskom parlamente sa neozvali proti uzneseniu, podľa ktorého „komunistický Sovietsky zväz ako spojenec a partner nacistického Nemecka politicky a hospodársky prispel k Hitlerovmu podrobeniu západnej Európy“. Ako posivený občan snoril, tak snoril, ale zmienku o Mníchovskej zrade v predmetnom texte nevysnoril! (europarl.europa.eu, 17. 9. 2019, prehladsprav.sk, 23. 9. 23. 9. 2019)

Smer zhltol SDSS ako malinu, tak sa nečudujme, že na zásadné ľavicové otázky jeho Centrála odpovedá volfovským hlasom. Dokonca aj na jedinú nesplnenú požiadavku Novembra 89: odluka cirkví od štátu. Ministerka kultúry Ľubica Laššáková (Smer-SD) bola presvedčená, že „optimálnym riešením je ponechanie systému priamej podpory cirkví zo štátneho rozpočtu“. (domov.sme.sk, 30. 12. 2019) Podľa pravicového SaS-u je „potrebné uskutočniť  odluku cirkví od štátu.“ (webnoviny.sk, 17. 11. 2019) Aj Sme rodina je „za finančnú odluku od štátu podľa nemeckého alebo rakúskeho modelu“. (Tamtiež.) Zdá sa, že sulíkovci a kollárovci vychádzali z nálad verejnosti, zatiaľ čo smeráci pred voľbami opäť kalkulovali so štatistickým údajom o počte veriacich...

Najznámejšia ľavicová strana sa toľko zahrávala s „titulom“ pred názvom i za názvom, až názorovo vyhorela. Mala by podstúpiť dôstojnú vnútrostranícku sebareflexiu, kde, kedy a v čom zlyhala. Až potom by malo nasledovať povestné: padni, komu padni! Nemala by však otáľať, aby jej zodpovednú zmenu z predvolebných bilbordov niekto nevyhlásil za šepletu a pozostatok neviditeľnej ruky trhu. Niekto, kto sa stotožní so slovami amerického prezidentského kandidáta Bernieho Sandersa o prehnitosti kapitalistického režimu a začne konať.

Ak sa Peter Pellegrini dá vylákať médiami a prieskumami zo Smeru ešte pred sebareflexiou, mal by si dať pozor, kto sa naňho nalepí a kto mu z úzadia vztýčeným palcom naznačí štedrosť. Mladý Robert Fico to pri odchode z SDĽ neustriehol...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama