Reklama
Reklama

Čínsky parlament v čase pandémie

Počet zobrazení: 1416

Bolo logické, že každoročné zasadanie Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov (čínskeho parlamentu) plánované na začiatok marca sa kvôli pandémii uskutočnilo až koncom mája a najvyšší predstavitelia krajiny predniesli na ňom vo štvrtok 28. mája svoje záverečné prejavy. Predpokladalo sa, že svet bude, vzhľadom na pandémiu, pozorne hodnotiť výsledky tohto rokovania. Vývoj v Číne v čase Covid-19 si nepochybne zaslúži pozornosť. Nákaza sa začala v meste Wu-chan, šírila sa odtiaľ po krajine a potom do sveta. Úrady sa museli boriť s doslova neviditeľným a dovtedy nepoznaným nepriateľom. Kvôli prísnym opatreniam sa preto Čína stala pre zvyšok sveta akýmsi „predskokanom“ a ostatné krajiny mohli na základe postupu nákazy predpokladať jej vývoj doma a pripraviť nevyhnutné opatrenia.

Skutočnosť, že zasadanie čínskeho parlamentu sa už uskutočnilo, možno považovať za signál, že svet môže „odkukať“ aj pripravované opatrenia v ekonomike a v spoločnosti po ústupe pandémie. Prvým doteraz neobvyklým rozhodnutím je, že parlament nestanovil, v rozpore s doterajším zvykom, konkrétne čísla pre tohtoročný rast HDP. Vývoj je teda naďalej neistý, ešte stále sa nákaza môže vrátiť. Pritom práve tento rok bol pre Čínu rozhodujúci, malo nastať dovŕšenie významných sociálnych premien, z ktorých najväčšia pozornosť sa venovala dlho oznamovanej úlohe odstrániť v krajine chudobu a zdvojnásobiť hrubý domáci produkt oproti roku 2010.

peking_parlament.jpg
Budova čínskeho parlamentu. Ilustračné foto: Thomas.fanghaenel / Wikimedia.org

Tento rok mal byť teda významným medzníkom. Od začiatku reformy v roku 1980 sa vláde podarilo dostať nad medzinárodne stanovenú hranicu chudoby až 800 miliónov Číňanov. Štatistiky uvádzajú, že poslednom desaťročí sa darilo každoročne zbaviť chudoby desať miliónov ľudí.

Vláda je presvedčená, že túto úlohu splní aj napriek následkom pandémie, lebo, ako odznelo na zasadaní, má ešte stále pred sebou sedem mesiacov. Ekonómovia totiž očakávajú, že už tento rok sa čínske hospodárstvo dostane do pozitívnych čísel. Ako zdôraznil prezident ČĽR Si Ťin-pching, „eliminácia chudoby je povinnou úlohou, ktorú musíme splniť, aby sme vybudovali stredne prosperujúcu spoločnosť vo všetkých sférach“. Štatistiky uvádzajú, že eliminácia chudoby sa  týka už len 0,6 % obyvateľov Číny, ale v reálnych číslach to predstavuje osem miliónov ľudí žijúcich v odľahlých a ťažko prístupných regiónoch.

Splnenie tohto cieľa si vyžiada určité presuny zdrojov z iných kapitol rozpočtu. Veľké investície budú musieť zrejme počkať na lepšie časy a úspory sa nevyhnú ani projektu známemu vo svete pod názvom Nová hodvábna cesta. Takto získané prostriedky sa použijú na udržanie zamestnanosti a zachovanie životnej úrovne. Premiér Li Ke-čchiang uviedol aj konkrétne príčiny takýchto presunov: „Dôvodom je veľká zmena v ekonomickej štruktúre Číny, kde spotreba je v súčasnosti hlavným motorom rastu a mikropodniky, malé a stredné spoločnosti, dnes poskytujú v Číne vyše 90 percent všetkých pracovných miest.“ Vláda zároveň plánuje uvoľniť pravidlá pre zahraničné investície v oblasti služieb.

Pandémia zamiešala aj ďalšie priority a získalo najmä zdravotníctvo. Väčšia pozornosť ako doteraz sa má venovať prevencii epidémií, zlepšeniu systému liečby, hygiene a zmenám v legislatíve zdravotníctva. Nákaza zrejme odhalila nedostatky, ktoré by inak ostali ešte dlho nepovšimnuté.

Z jednotlivých rezortov sa očakáva vyšší rast aj v rozpočte na obranu, aj keď aj ten nebude taký výrazný ako vlani. Posilnenie armády a jej modernizácia je nepochybne následok zhoršenia vzťahov so Spojenými štátmi, ale aj nárastu napätia v oblasti Juhočínskeho mora, kde územné nároky Pekingu narážajú na podobné ambície mnohých krajín regiónu.

Napriek očakávaniu svetové médiá nevenovali pozornosť tomu, ako pandémia ovplyvní Čínu v nasledujúcich mesiacoch a možno aj rokoch. Nakoniec sa pozornosť zvrtla na pripravovaný bezpečnostný zákon v Hongkongu. Úsilie Pekingu nedovoliť zákonnou formou, aby sa opakovali vlaňajšie nepokoje, natoľko zaplnili svetové médiá, že sa takmer nedostali von také výsledky rokovania, ktoré môžu byť dôležité pre ostatný svet.

Pochopiť príčiny a následky toho, čo sa deje v Hongkongu, si vyžiada návrat do roku 1997, keď sa Británia vzdala svojej koloniálnej vlády nad týmto územím a odovzdala právomoci Pekingu. Hongkong dostal postavenie osobitného autonómneho regiónu (HKSAR) spravovaného na základe zásady „jedna krajina, dva systémy“. Takáto forma administratívnej správy má ostať v platnosti až do roku 2047.

Pre Čínu je to výhodný systém. Stačí dodržiavať bývalé britské koloniálne zákonodarstvo a čakať, až Hongkong úplne padne do jej náručia. A to je podľa mnohých príčinou nervozity niektorých politických síl, ktoré chcú využiť zvyšný čas na presadenie radikálnych zmien. Niektorí volajú dokonca po úplnej nezávislosti Hongkongu a dúfajú, že so zahraničnou pomocou sa im to podarí dosiahnuť.

Prijatie bezpečnostného zákona odôvodňuje Čína nevyhnutnosťou „zabrániť podvratnej činnosti a separatistickým aktivitám“. Je to nepochybne reakcia na spomínané vlaňajšie pouličné nepokoje, ktoré destabilizovali túto provinciu natoľko, že zhoršili jej postavenie významného svetového finančného centra.

Vzhľadom na rozruch okolo tejto legislatívy treba uviesť niekoľko pripomienok. Návrh zákona, proti ktorému sa postavil iba jeden poslanec a šiesti sa zdržali, má vstúpiť do platnosti až v septembri. Podrobnosti zákona teda ešte nie sú známe, návrh môže prejsť mnohými zmenami, no rozruch vo svete, najmä v Spojených štátoch, vzbudila samotná myšlienka presadiť takúto legislatívu. Na zasadaní parlamentu sa rozhodnutie prijať takýto zákon stretlo s búrlivým potleskom a v samotnom Hongkongu vyslovilo na jeho podporu formou petície už takmer dva milióny obyvateľov.

Peking tvrdí, že navrhované bezpečnostné opatrenia nebudú mať žiaden vplyv na bežný život väčšiny obyvateľov Hongkongu. Napriek tomu Washington už dal najavo, že prijatie legislatívy, bez ohľadu na jej záverečnú podobu, bude mať vážne následky vrátane ekonomických sankcií proti Číne i samotnej osobitnej oblasti. Keďže tu má svoje sídlo vyše 1 300 amerických firiem poskytujúcich prácu asi sto tisíc zamestnancom, USA predpokladajú, že ich presun niekde inde by mohol mať negatívny vplyv na ekonomiku Číny i Hongkongu. Lenže sankcie môžu poškodiť aj samotné Spojené štáty. Uvádza sa to aj vo vyhlásení autonómnej správy SKSAR: „Akékoľvek sankcie USA proti Hongkongu budú dvojsečným mečom a poškodia záujmy oboch strán.“

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama