Reklama
Reklama

Aktuálne otázky podpory podnikov

Počet zobrazení: 1414

Ekonomika vo väčšine štátov napadnutých koronavírusom sa výrazne spomalila. Podľa niektorých odborníkov prepad  štátoch eurozóny sa predpokladá 10 %. Slovensko s malou a mimoriadne otvorenou ekonomikou očakáva podobné hodnoty. Bude záležať na tom, ako sa bude dariť automobilovému priemyslu a aký vývoj bude v Nemecku.

Vyhliadky na prekonanie krízy a oživenie ekonomiky sú závislé predovšetkým od toho, kedy sa podarí obnoviť chod hospodárstva. Dôležité bude tiež, do akej miery sa podarí štátu zmobilizovať prostriedky na udržanie zamestnanosti a zabráneniu zániku podnikov.

Pomoc zo strany štátu očakávajú všetci podnikatelia vrátane veľkých podnikov. Vláda vyhlasuje, že našla prázdnu špajzu, čo má svedčiť o tom, že predchádzajúca vláda  sa v období konjunktúry správala nezodpovedne a podľa niektorých politikov je štát tým najhorším vlastníkom.

Nuž, ale kde sa podeli fantastickí manažéri, ktorí obdobne ako štát prežívali dobré časy a zo svojich ziskov odvádzajú ani nie 1/5 na daniach a dnes bez podpory neschopného štátu nevedia prežiť krízu? Dokonca sa dá očakávať, že o podporu sa budú uchádzať aj podnikatelia (viac ako 5 tisíc), ktorí majú sídlo v daňových rajoch, a teda Slovenskej republike neodvádzajú príslušné dane, zisky umelo presúvajú do krajín s nízkym až nulovým daňovým zaťažením. Ich vlastnícka schéma je neprehľadná a je takmer nemožné zistiť užívateľov zisku. Pritom je zrejmé, že nejde o nejakých trochárov (v základnom kapitáli majú investovaných 10,5 miliardy eur). Sú to firmy, ktoré podnikajú v oblasti veľkoobchodu a maloobchodu (970), v oblasti profesijných a vedeckých činností (904) a v oblasti nehnuteľností (656). Podľa odhadov odborníkov ide o úniky na daniach v miliardách eur, ktoré chýbajú v rozpočte, ako to svojho času z výpravy na Cypre komentoval predseda vlády. Nedopátral som sa, prečo vláda poskytuje pomoc všetkým podnikom. Našiel som vyjadrenie, že „ štát musí súkromníkom pomôcť, pretože im prikázal zatvoriť ich prevádzky. To bolo rozhodnutie štátnych orgánov.“ Je pozoruhodné, že spoločne tak koalícia aj opozícia sa predháňa v snahe pomôcť podnikom, bez výhrady.

korotir2_843.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

Pokiaľ by išlo o súkromníkov v zmysle malých prevádzok a obchodníkov, pomoc štátu je potrebná. Podobne je pomoc potrebná aj zamestnancom. Veď sú to občania, ktorí ročne prispievajú do štátneho rozpočtu ako platitelia dane (FO), zamestnanci (daň zo závislej činnosti) a, samozrejme, aj ako spotrebitelia (DPH a spotrebiteľská daň)a najviac sa podieľajú na tvorbe príjmu do rozpočtu v čiastke viac ako 12 miliárd eur. Všetci by mali očakávať podporu od štátu! Okrem uvedeného platia aj odvody do sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní.

Pomoc štátu veľkým firmám a firmám v daňových rajoch si žiada inú optiku. Predovšetkým za rok dane do štátneho rozpočtu od týchto organizácií nepresahuje čiastku 2,6 miliardy eur. Značný počet, predovšetkým podnikov zo zahraničným kapitálom, dostal stámiliónové investičné stimuly a daňové prázdniny. Štát vybudoval priemyselné parky, infraštruktúru v miliardách eur.

Za posledné roky sa podnikom zo zahraničnými majiteľmi darilo. Napr. za dekádu 2003 – 2012, ktorú sprevádzala kríza, vytvorili zisk 28,6 miliardy eur. Z toho vyplatili do zahraničia na dividendách 20 miliárd, ktoré dvakrát presahovali prostriedky na rozvoj podniku. V rokoch 2013 – 2019 bola situácia priaznivá a napr. v roku 2015 sa vyviezli dividendy do zahraničia v čiastke 2 564,1 milióna eur. Mimoriadne zisky vykazovali bankové domy, ktoré za roky 2009 – 2018 vytvorili zisk bezmála 5,6 miliardy eur.

Medzinárodná organizácia Oxfan konštatuje, že počet miliardárov od poslednej krízy sa takmer zdvojnásobil, ale dane voči bohatým a korporáciám klesli na najnižšiu úroveň za desaťročia. Upozorňuje, že sa musí zmeniť myslenie, že straty vždy zaplatia daňoví poplatníci, ale zisky vždy zostanú súkromné.

Áno, za predchádzajúce obdobie podniky vytvorili aj vďaka podpore štátu také zisky, ktoré by mali zaručovať prekonanie krízových stavov, napr. aj pandémie. Okrem toho nebol to štát, kto zastavil výrobu áut, ale pozastavenie dodávok kooperujúcich podnikov zo zahraničia. Pre spravodlivosť treba tiež uviesť, že slovenské podniky sa nikdy netešili takej podpore, ako zahraničné firmy a táto skutočnosť by sa mala prejaviť aj v prístupe k podpore.

Bohužiaľ, mnohí dnešní podnikatelia poznajú štát len vtedy, keď môžu získať rôzne benefity. Rád by som im pripomenul výrok T. Baťu, ktorý v čase veľkej krízy napísal – podnikateľ si musí trúfať udržať zamestnancov aj v dobe krízy a neposielať zamestnancov na krk štátu, aby ich živil v dobe ťažkých časov. Pre svoju práci nepožadovať podporu od nikoho, menovite nie od štátu. Pre svoju prácu potrebuje jediné – aby mu bolo dovolené pracovať. Áno môžeme namietať, že časy sa menia, čo sa však nemení, je poctivosť. Tú zdôrazňoval aj T. Baťa, keď vyhlásil, že je hrdý na to, že je najväčším platcom dane v Československu. Nuž takíto hrdinovia nám chýbajú.

Finančná kríza v roku 2008 najprv zasiahla bankové inštitúcie, čo sa neskôr premietlo do reálnej ekonomiky. Dlh verejných financií SR (v % HDP) pred krízou mal klesajúci trend. V roku 2008 mal najnižšiu hodnotu 27,8 %. Z krízy sa zotavoval a po piatich rokov dosiahol vrchol 54,7 %(+26,9 %), v nasledujúcich rokoch mierne klesal. Účet za krízu pôsobením pandémie bude podľa očakávania odborníkov vyšší. Okrem objektívnych faktorov bude záležať aj na tom, ako vláda pristúpi k podpore podnikov.

Vo vláde máme politikov, ktorí sa vždy hlásia k liberálnej politike, kde okrem iného zdôrazňujú adresnosť pomoci (napr. obedy, cestovanie atď.). Pýtam sa, do akej miery uplatnia túto zásluhovosť pri podpore podnikov? Určite by sa malo prihliadať pri podpore podnikov na  zásluhovosť podľa odvodu dane z príjmu.

Podpora zo strany štátu by mala smerovať predovšetkým živnostníkom a malým podnikom, a podnikom, ktoré neboli dotované investičným stimulmi a nepoberali iné dotácie.

Vláda by mala zakázať vyplatenie dividend v podnikoch, v ktorých je štát akcionárom. V ostatných podnikoch podmieniť podporu zo strany štátu nevyplatením dividend a odmien. Nemali by sa opakovať prípady z obdobia predchádzajúcej krízy, keď mnohé banky vyplatili odmeny, na ktoré sa poskladali občania.

Pandémia okrem dopadov na ekonomiku významne ovplyvní aj sociálnu oblasť, predovšetkým je to strata zamestnania a problémy pri splácaní pôžičiek, čo mnohé domácnosti privedie do stavu núdze. Toto si uvedomujú i politici a snažia sa eliminovať výbušné prostredie, ktoré môže vyústiť do občianskych nepokojov. Všeobecne sa očakávajú zmeny. Do popredia sa dostáva otázka podnikov v daňových rajov. Odhaduje sa, že takmer viac ako 60 % svetových peňazí je priamo alebo nepriamo držaných v offshore krajinách, čo už nie je problém len Slovenska, ale aj európskych partnerov. Štáty začínajú obmedzovať vývoz strategického tovaru, globálny trh je limitovaný a núti štáty poobzerať sa po vlastných zdrojoch. Napr. v programovom vyhlásení vlády SR sa dostáva do popredia aj sebestačnosť v potravinách. Kritickejšie posudzujeme jednostrannú orientáciu na automobilový priemysel, štruktúru hospodárstva a iný význam má digitalizácia, vzdelanie a veda. Môžeme očakávať, že zaniknú a zároveň vzniknú nové odvetvia.

Či zmeny, ktoré očakáva svet budú, stačiť na to, aby denne vo svete nezomieralo od hladu dvanásťtisíc ľudí, a to v dobe, keď v USA denne míňajú na liečbu obezity a programy na chudnutie cez 300 miliónov dolárov, ukáže čas.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama