...to nás podpáli

A zhoríme (možno všetci) na uhoľ. Nerozumiete? Úsloviu – čo ťa nepáli, nehas, však nepochybne rozumieme všetci. A mnohí, ba primnohí, ak nie takmer všetci, sa ho aj striktne držíme. Až tak striktne, že nehasíme ani to, čo nás páli. Čušíme a zvykáme si.
Počet zobrazení: 1535

A zhoríme (možno všetci) na uhoľ. Nerozumiete? Úsloviu – čo ťa nepáli, nehas, však nepochybne rozumieme všetci. A mnohí, ba primnohí, ak nie takmer všetci, sa ho aj striktne držíme. Až tak striktne, že nehasíme ani to, čo nás páli. Čušíme a zvykáme si. Väčšina z nás podľa tohto úslovia žije bez ohľadu na to, či sa o čomsi nahlas hovoriť smie alebo nesmie. Je to totiž vítané mimikry, ktoré výborne kryje našu pohodlnosť. A nechuť zabojovať hoci len za svoj nápad, myšlienku, za originalitu seba samých. Radšej splývame s tými, ktorým naša pasivita vyhovuje viac, ako sme ochotní pripustiť. Čušíme, aby sme sa nepripravili o nejaké výhody. Sme ako trojica opíc symbolizujúcich, že je dobré nič nevidieť ani nepočuť a ak aj človek vidí a počuje, má mlčať. Netreba sa znepokojovať. Splývame. Inými slovami – nehasíme, čo nás nepáli, a ak nám z toho plynie dostatočne tučná výhoda, tak znesieme aj popáleniny najvyššieho stupňa. Horšie je, ak tie popáleniny znášame preto, že nás spútava pocit existenčného ohrozenia. Ak čušíme nie preto, lebo sa bojíme stratiť výhody vyplývajúce zo svojho mlčania a znášania všetkého, čo nám naložia na chrbty, ale preto, že sa bojíme o existenciu. O miesto. O strechu nad hlavou. O jedlo. O zdravie. O čokoľvek, o čo by sa človek vo vyspelej spoločnosti nemal báť. Strach je ako otroctvo. A tí, ktorí ho v nás zámerne živia, sú otrokári. Na tom nič nemení ani fakt, že ich viac alebo menej účelovo okiadzame a klaniame sa im, aby sme ich ponížene presvedčili, že sme takí, akých nás chcú mať. Že robíme len to, čo nám umožnia, dovolia, za čo nás platia. Že nikdy, ani len v myšlienkach, nevybočíme z radu. Že sme otrokmi spútanými nielen do neviditeľných reťazí ekonomických tlakov, ale aj do reťazí vlastných obáv postaviť sa im na odpor. Netreba sa nás báť. Sme živí tvorovia, a tak je nám daný pud veliaci: prežiť. Prežiť za každú cenu. Aj za cenu straty svojho ja, svojej tváre, seba samých. A tak nielenže nehasíme, čo nás nepáli. My sa pokojne cvičíme aj v schopnosti pohybovať sa po žeravých uhlíkoch a skákať do ohňa. Len aby sme nepopudili. Je jasné, že nabádanie k ľahostajnosti voči tomu, čo sa deje okolo nás, vzniklo na základe nejakej neblahej skúsenosti. Ale dovedené do dôsledkov by toto úslovie pokojne mohlo znamenať nielen záchranu pred nepríjemnosťami, ale aj jej opak. Pretože ak sa podľa neho budeme správať všetci, môže nás ten plameň, čo sa bojíme hasiť, nielen podpáliť, ale v ňom poľahky môžeme aj zhorieť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984