Zamyslenie nad slovenskou ľavicou

Počet zobrazení: 3187

Úprimne sa priznám, nepredpokladal som, že sa ešte niekedy bude vyjadrovať k Smeru SD. Človek však mieni a život mení, keď ma do istej miery pozitívne vyprovokoval článok v Slove od Dávida Diczházyho „Bude Pellegrini nový predseda Smeru?“ Ide o výstižnú politologickú analýzu, ktorá popisuje stav, pravda, zvonku.

Ľavicové strany na Slovensku veľmi dobre poznám z osobnej skúsenosti. Po ich pohltení Smerom-SD v roku 2004, osobitne SDĽ (Strana demokratickej ľavice), som pri ich absencii na slovenskej politickej scéne pôsobil zopár rokov v Smere-SD. Bol som tam, najmä posledných päť rokov, nepohodlným a nepríjemným členom. Opakovane som kritizoval vedenie, upozorňoval na závažné politické pochybenia, no predovšetkým navrhoval riešenia na vyrovnanie sa s kauzami, osobitne však na zefektívnenie politiky tejto strany. Keďže to bolo len hádzanie hrachu na stenu, nikoho to nezaujímalo a nik nechcel nič meniť, dokonca ani Pellegrini, tak ako vždy doteraz nemal na to odvahu, tak som to v minulom roku vzdal.
 

Svetlé zajtrajšky Smeru-SD sú už chimérou
 

Ak sa zamyslíme nad ďalším smerovaním tejto strany, tak to pri akejkoľvek alternatíve jej vývoja nevyzerá, žiaľ, ružovo. Už dávnejšie, 30. mája 2019, som v Slove v politickom komentári „Čakanie na nového ,spasiteľa‘ ľavice na Slovensku“ analyzoval situáciu v ľavici a v strane Smer-SD, ako i možné scenáre vývoja. Musím konštatovať, že odvtedy sa nič nezmenilo. Potvrdil mi to aj sám Pellegrini v súvislosti so snahou uchádzať sa o predsednícky post, keď povedal „je to posledná šanca Smeru, ...musí dôjsť k výraznej generačnej výmene,.. vysporiadaniu sa s minulosťou“. Nevidím to však ako reálne. Stále totiž platí aj to, čo som v časti „S Ficom, ani bez Fica“ konštatoval,Smer-SD už, žiaľ vyčerpal svoje možnosti a splnil i svoju historickú úlohu“, mimochodom, podobne ako SDĽ v rokoch 1990 až 2002. Pre osobné chyby jednotlivcov v jeho vedení sa postupne stáva Smer-SD neprijateľnou, skompromitovanou stranou pre viac ako štyri pätiny občanov a lepšie to už nebude. Zásadným problémom Smeru-SD je odklon od ľavicových hodnôt, ktoré proklamuje už len rétoricky a presadzuje len v sociálnej oblasti.

Strana zaznamenáva opakovaný pokles voličskej podpory už od roku 2016 vo voľbách do NR SR, VÚC, v komunálnych a v prezidentských voľbách. Výrazný prepad zaznamenala i vo voľbách do Európskeho parlamentu z 24 percent v roku 2014 na súčasných 16. Podobne tomu bolo i v ostatných parlamentných voľbách, kedy klesla na 18,3 percenta, a to pritom väčšiemu prepadu zabránili len 13. dôchodky a sociálne balíčky. Vážnym signálom je však trvalý a pomerne výrazný trend poklesu preferencií. Pritom vedenie Smeru ešte stále obhajuje tento stav rôznymi polopravdami, čím klame nielen seba, svojich členov, ale najmä svojich voličov.

Nie nadarmo sa hovorí, že pýcha predchádza pád a opojenie mocou je začiatkom konca. Tak tomu bolo za Mečiara, za Dzurindu a tak tomu bude i za Fica. Smer-SD je v patovej situácii, keď s Ficom to už ďalej nejde a bez Fica to už nepôjde vôbec. Pravda môžem sa mýliť, ale politická realita je neúprosná.

Smer-SD má už len minimálnu šancu na reštart, lebo po voľbách sa od neho odklonia sklamaní a už skeptickí starší voliči, ktorí boli jeho základňou a ľudia ktorí budú prepustení zo štátnej a verejnej správy. Žiadnych nových či mladých však nie je schopný získať. Kolaps tejto strany je preto na dohľad.
 

Bratovražedný súboj o post predsedu
 

Pokiaľ ide o avizovaný bratovražedný súboj dvoch azda najvýznamnejších slovenských štátnikov posledných rokov, Pellegriniho a Fica, tak si treba uvedomiť, že voličské preferencie, kde má výrazne navrch Pellegrini, sa nerovnajú, ale práve naopak, sú v protiklade s preferenciami členskej základne. To zase hovorí v prospech Fica.

Do tohto súboja sa pravdepodobne zapojí Ficov významný spojenec Ľuboš Blaha. Ten však má tak isto oveľa väčšiu popularitu u voličov ako u členov a funkcionárov Smeru-SD. Je významným hráčom v ľavicovom spektre, ale je pomerne nereálne, aby sám osebe dosiahol výraznejší politický úspech.

Politický analytik Baránek v tejto súvislosti, oprávnene hovorí „Fico je vyhorený a je čas na obmenu“. S tým sa možno stotožniť, avšak ani toto v súboji o predsednícky post nemusí byť rozhodujúce.

Akokoľvek tento súboj dopadne, bude to na jednej strane v neprospech ľavice, poškodí ju to a sťaží formovanie autentickej ľavicovej alternatívy, no na strane druhej to môže aj urýchliť tento proces, čo je pozitívnou správou pre Slovensko.

K tomuto súboju treba hádam dodať, že napriek snahe Pellegriniho zmeniť stranu k lepšiemu, vtlačiť jej novú tvár a byť jej predsedom, je to do veľkej miery nereálne, pokiaľ sa Robert Fico sám nerozhodne odísť úplne z politiky. To však podľa Ficovho vyjadrenia po voľbách nehrozí. Chce byť naďalej predsedom, a to silnej, odrazu výlučne ľavicovej strany, čo je aj jasný odkaz Pellegrinimu. Mohlo by dôjsť ku štiepeniu strany, čo však tiež  nepredpokladám. Aj Pellegriniho skupina si je vedomá, že bez Fica toho veľa nedokážu a tak bude, ako bolo a udrží sa, ako doteraz, formálna „jednota“.

Z tohto dôvodu je takmer isté, že v Smere-SD ku žiadnej podstatnej personálnej, ani obsahovej zmene nepríde. Navyše, ani ešte nevieme, či by to bola zmena k lepšiemu. Preto je reálny scenár, keď strana bude spieť skôr či neskôr k marginalizácii a postupne i k svojmu zániku. 
 

Ako ďalej so slovenskou ľavicou
 

Touto otázkou som sa zaoberal v článku „Boľačky slovenskej ľavice“, ktorý vyšiel v Slove ešte v roku 2004 a väčšina z jeho záverov je, žiaľ, stále v mnohom aktuálna. Veď posúďte sami „Potreba akcieschopnej, modernej socialistickej strany je stále akútnejšia. Súvisí s ťaživou sociálnou situáciou a hľadaním východísk z nej v podobe ľavicových riešení. Občan by mal mať šancu vybrať si jasne vyprofilovanú, ľavicovú stranu“.

Preto, ak aj na jednej strane súhlasím s úvodným vyjadrením autora „Smer SD je jediná relevantná a ako tak ľavicová strana“, na strane druhej nemôžem sa stotožniť s ďalšou časťou “... ak chceme uvažovať, aká je budúcnosť ľavice na Slovensku, musíme sledovať, ako sa vyvinie situácia v tejto strane“. Ide v skutočnosti len o ako tak ľavicovú stranu a najmä netreba sledovať jej vývoj a čakať na zázrak, ale niečo konkrétne pre posilnenie ľavicových myšlienok aj robiť. Práve tu mi chýba aj výraznejšia snaha ľavicových intelektuálov, o čom hovorí aj sám autor, zapojiť sa do tohto procesu. Ja si skôr myslím, že je skutočný najvyšší čas na zmenu v ľavicovom spektre spoločnosti, ktorá by mala smerovať k autentickej ľavici. Dnes je to nové politické hnutie Socialisti.sk, ktoré však len začína a ktoré môže, ale nemusí splniť túto úlohu. Záleží totiž na ňom samom a na našej ochote dať mu šancu, a nie len bedákať nad stavom ľavice na Slovensku. Úlohou dňa je v krátkom čase vybudovať modernú ľavicovú stranu, ktorá uspeje v najbližších parlamentných voľbách a bude schopná presadzovať oprávnené záujmy pracujúcich vrstiev.

Slovensko sa za posledné roky stalo krajinou bez hodnôt. Ovládol ju konzum a peniaze, no a teraz boj s koronavírusom. Neplatia tu konzervatívne, národné, kresťanské a už vôbec nie socialistické hodnoty. V spoločnosti sú akoby jedinou hodnotou peniaze. Tie rozhodujú aj vo voľbách, čoho príkladom sú aj výsledky krajne populistického hnutia OĽaNO a ďalších vládnych strán. Keďže ľavičiari spravidla majú hlboko do vrecka, tak nie len, ale aj preto, získali Socialisti.sk len 0,55 percent voličských hlasov. Niekde však treba začať.  
 

Ľavica to bude mať na Slovensku ťažké
 

Smer SD najmä v posledných rokoch výrazne zdiskreditoval ľavicu v očiach bežných ľudí, mal už priveľa šancí, ktoré nevyužil. Preto každá snaha  o presadenie sa ľavicového myslenia a úspechu na politickej scéne, bude mimoriadne zložitá a ťažká. Bude to dlhá a strastiplná cesta, na ktorú je však potrebné nastúpiť už dnes, lebo včera bolo neskoro. Tak sa do toho dajme priatelia.

(Autor kandidoval v parlamentných voľbách 2020 za stranu Socialisti.sk)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984