Včielka ústavnej väčšiny

Počet zobrazení: 2871

Beznádejný kandidát na premiéra Michal Truban mal vymyslený progresívny plán. Úrad vlády by bol takým digitálnym pracoviskom, na obrazovkách by sa priebežne a simultánne vysielali programy, ktoré by on za sklom réžie optimálne riadil.

Zlodeji štátnych fondov a iných špájz by si mohli akurát tak predstavovať dlhé vlasy princeznej Rapunzel. Žijeme inú rozprávku. Vidíme nevyspatých manažérov krízového stavu, ktorí od rána do noci pracujú.

Všelijakí smeráci a im podobní chrapúni si dovoľujú ich v kuse kritizovať. A čo oni pripravili, aké plány zanechali? Macron a Trump a Merkelová tiež nemali plán. Ale nemali ani voľby a úprimného, odvážneho a spravodlivého šerifa, ktorý odrazu vtrhne do saloonu, chce si odviesť darebákov, čo vyžrali špajzu – a čaká ho celkom iný nepriateľ.

To je aká spravodlivosť?! A čo s tými ostrými v pištoli za pásom? Niekde ich musíme vystrieľať, lebo ľud podľa prieskumu vcelku rovnako pozitívne hodnotí prácu v čase koronakrízy Petra Pellegriniho a Igora Matoviča. Takto to nemalo byť, ak nejaký plán, tak ten, že smeráci majú ísť do basy, nie do priazne, aj keby mali dve jamky na lícach.

To treba zaraziť! Niektorí môžu mať aj výnimku. Napríklad minister zahraničných vecí alebo politicky neúspešná ministerka zdravotníctva, ktorá sa cez SNS a Smer stala oporou Matoviča v boji proti „hnusobe“. A maká sa na tri zmeny.

V roku 1995 si pozval Michail Gorbačov do svojho nadačného sídla v USA 500 popredných politikov, kapitánov priemyslu a vedcov zo všetkých kontinentov. Bush, Shultz, Thatcherová, šéf CNN Turner, obchodný magnát SyCip i veličiny zo Stanfordu, z Harvardu a Oxfordu, obchodníci zo Singapuru, z Pekingu…

„Nový globálny trust“, ako ho nazval Gorbačov, mal vytýčiť cestu do 21. storočia. Nik neprišiel preto, aby si len tak podiskutovali: rečníci sa nemajú cítiť ničím obmedzení, dobiedzaví novinári sú držaní v bezpečnej vzdialenosti. Prísne pravidlá nútia zúčastnených, aby sa vystríhali rečníckeho balastu.

Rovných päť minút majú referenti na uvedenie svojej témy, príspevok z publika nesmie trvať dlhšie ako dve minúty. Staršie distingvované dámy ukazujú diskutujúcim miliardárom a teoretikom neprehliadnuteľné cedule s časom: ešte minúta, ešte tridsať sekúnd… Lebo time is money.

Už sme v 21. storočí – a máme koronu. Naša nová vláda, ktorá sa má zapísať do „knižiek dejepisu“, takmer nestíha svoje programové vyhlásenie. Všetci drú, krízový štáb trvá aj dvanásť hodín (!), koaličné rady sa odkladajú pre televízne vystúpenie premiéra, Richard Sulík si musí aspoň 15 minút pospať v aute. Keď sa zobudí, trčí v kolóne a nevie sa dovolať premiéra, tak mu píše odkaz na FB, tam dostane aj odpoveď…

Pán Matovič je presne taký, aký je, bez ohľadu na to, čím práve je, preto je zbytočné strácať čas analýzou jeho „nápadov“. Ale jeden ostáva predsa len pozoruhodný: poslanci, ktorí majú moc zmeniť Ústavu SR, zakladajú „socialistickú Včielku“, do ktorej každý mesiac dobrovoľne prispejú. Odpočiňte si už.

(Text vyšiel na Pravda.sk, 22. 4. 2020)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984