Reklama
Reklama

Matovič a intelektuáli

Počet zobrazení: 3947

Najvýraznejším nedostatkom novej vlády je to, že nemá myšlienku. Myšlienky sú však produktom intelektu, ktorý nie je na úrovni krčmových „kecálkov“. Nielen v ponovembrovom období, ale aj po každej významnej zmene, akými boli vznik ČSR či SR, ale aj po vojnách a po februári 1948, dokonca aj v rokoch 1968 a následne 1970 sa k politickej moci „pritúlili“ nejakí intelektuáli. Šanca na zmenu k lepšiemu priťahuje ľudí, ktorí majú predstavu o lepšej spoločnosti. Ide síce o ilúziu, ale vždy intelektuáli dokázali nejako ovplyvniť politiku k nejakej forme kultúrnosti.

Prečo tomu tak nie je aj dnes? No stačí sa započúvať do prejavov Matoviča či Mihála alebo Remišovej. Kto by sa k nim pridal, okrem tých, čo vidia pred sebou nejaký profit, no nemajú víziu? Matovičovci neustále hovoria o potrebe zmeny – ale na aký obraz a s akou podstatou? Ministraničky nedokázali ani len zaplniť volebné lístky svojimi členmi, do vlády vybrali ľudí, akoby ich lanárili na ulici a zatiaľ je to naozaj tak, ako som predpokladal – základom každého prejavu je nadávanie na predchádzajúcu vládu (vrátane klamstiev) a strašenie ľudí infekciu.

demokracia.jpg
Ilustrácia: ClipArt

Matovič krátko po voľbách povedal, že šašom bol a šašom bude aj naďalej. No zdá sa mi, že diagnóza je o dosť horšia. Ide o dospelého človeka, tak by sa predpokladala aj nejaká kultivovanosť prejavu a hlavne vízia tej lepšej spoločnosti – cieľ zmeny. Zatiaľ zmenami sú personálne zmeny. Tie sa predpokladali, no keďže ide o dosadzovanie neznámych ľudí, žiadna záruka skutočnej zmeny neexistuje.

Skutočnosť, že hlavne do rezortov kultúry, školstva (aj vedy a športu) a hospodárstva nedokázal pritiahnuť ľudí s nejakou teoretickou prípravou a praktickými skúsenosťami, je zarážajúca. Podľa mňa ide o kľúčové rezorty pre akúkoľvek zmenu. Kultúra nie je iba školskou prácou o starých Slovanoch, ale o kultúrnych zariadeniach a ich podstate a smerovaní. Školstvo sa nevie vymaniť zo stereotypov povrchnosti a priemernosti a hospodárstvo nie je iba brakovanie štátnej kasy.

Prečo teda intelektuálov nepriťahuje príležitosť, aby kultivovali politiku? No lebo v súčasnej mocenskej konštelácii sa to nedá. Trochu rozumiem aj matematike či fyzike – no Einsteina zo mňa žiadny génius nevytvorí. No a podobne je to s mocenskou štruktúrou týchto dní a mesiacov – z aktuálnych politikov skutočných politikov nikto nevytvorí. Pritom od činnosti vlády závisia osudy vyše piatich miliónov ľudí – nejde o hračky, ale o živé osoby, ktoré chcú na Slovensku žiť.

Intelektuálov sa boja všetky vlády, aj opoziční politici, pretože základným pravidlom intelektuála je nedôvera a teda overovanie a hľadanie možností vývoja či riešenia problémov. Je úlohou vlády, aby dokázala pritiahnuť časť intelektuálov k rozhodovaniu o spoločnosti. Súčasní „vládnici“ sú priveľmi sebastrední – domnievajú sa, že naozaj im pán Boh nadelil okrem úradov aj rozum, no opäť to tak nie je a ich namyslenosť škodí nám všetkým.

Dokážu súčasní politici osloviť intelektuálov? No prvá je otázka – kedy budú mať o to záujem? Zdá sa, že najprv musí dôjsť k rekonštrukcii vlády a potom sa uvidí, či namyslenosť zostane hlavným pocitom mocných.

Intelektuálov priťahujú myšlienky – zatiaľ vláda žiadne nevyslovila, takže nie je na čo reagovať. Čistky si dokáže každá vláda robiť aj sama. Vláda by mala vysloviť niekoľko zásadných cieľov – také tri až štyri. Všetko ostatné by sa malo odvíjať od nich. Tam by sa našli viacerí intelektuáli, ktorí by dokázali pretvoriť všeobecnejšie ciele do postupnosti ich dosahovania.

Súbory desiatok, až sto a viac „cieľov“ – to sú operatívne ciele, ktoré dávajú možnosť administratíve na sebarealizáciu. Navyše vzniká otázka – odkiaľ sa tie množstvá „cieľov“ vzali? Samozrejme, že to budí dojem kaviarenskej či pivnej diskusie, a teda postupu, ktorý pekne opísal už Jaroslav Hašek v menšom diele o vytváraní strany mierneho pokroku v medziach zákona (pri kávičke). Viditeľne sa dá rovnakým spôsobom vytvoriť aj vláda.

Čo k tomu dodať? Intelektualizácia politiky je možná iba dvoma spôsobmi: buď prostredníctvom volieb a víťazstvom kultivovanej strany, alebo nátlakom verejnosti a médií na intelektuálnu premenu vládnutia. Zdá sa, že už niektorým novinárom dochádza trpezlivosť s neustálym opakovaním rovnakých „myšlienok“ bez spoločenskej užitočnosti. Tlak však nie je taký, aby vyrušil politikov z ich nadšenia nad ovládnutím mocenských inštitúcií. Ako malé deti, no tie väčšinou dospejú do lepšieho stavu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama