Koncerty a opera vo februári 2020

Slovenská filharmónia v mesiaci februári pripravila viacero zaujímavých koncertov. Na prvom z nich stál za dirigentským pultom medzinárodne úspešný Juraj Valčuha, t. č. šéfdirigent neapolského operného divadla San Carlo. Atraktívna bola aj dramaturgia koncertu. Ten otvorila tanečná suita Bélu Bartóka, v ktorej maďarský moderný skladateľ výdatne čerpal podnety z ľudovej hudby celého regiónu strednej a východnej Európy. Vo zvlášť populárnej rapsódii Leoša Janáčka Taras Bulba dirigent v záverečnej fáze dosiahol spolu s orchestrom SF pôsobivú gradáciu bez falošného patetizmu. Napokon v Rachmaninovom 3. klavírnom koncerte sa predstavil mladý ruský klavirista Alexander Malofejev so suverénnou technikou hry, ale aj hlbokým citovým ponorom takým známym u ruských hudobníkov interpretujúcich hudbu svojej vlasti.

Koncert z 13. februára bol atraktívny svojou dramaturgiou, keďže na ňom odznelo málo hrávané oratórium romantika Roberta Schumanna s názvom Raj a Peri, ktoré sme v Bratislave naposledy počuli iba v roku 1979. Napriek istej monotónnosti skladby sa dirigentovi Fabriziovi Venturovi, Slovenskému filharmonickému zboru (zbormajster Thomas Lang) a sextetu sólistov podarilo dosiahnuť v zborových i sólových partoch primeraný účinok. Zo sólistov najviac zaujala slovenská mezzosopranistka Janka Kurucová dôsledne kreujúca svoj part. V hlavnej úlohe Peri nemecká sopranistka Ursula Langmayer dokázala svoj trocha ostrý tón jemne nasadzovať aj vo vyšších polohách partu, kým Aleš Jenis v rozsahu neveľmi vďačnej úlohe poodhalil svoje interpretačné a hlasové schopnosti.

Slovenská filharmónia sa (21. 2.) odhodlala k ďalšiemu zborovému koncertu, tentoraz takmer výlučne tvorenému zo skladieb a capella. Len pri pôsobivom cykle Zdenka Lukáša Pocta tvůrcům Slovenský filharmonický zbor sprevádzali husle (Jozef Horváth) a klavír (Tomáš Nemec). V prvej časti koncertu sme ešte počuli atraktívne skladby Carla Orffa, Antona Brucknera, Randalla Thompsona a Mortena Lauridsena, pričom pri prvej z nich náročné sólo skvele zvládol barytonista Martin Mikuš. Pokiaľ ide o Slovenský filharmonický zbor, obdivovali sme tentoraz najmä nádherné piana, ktorými sa väčšina ukážok končila. Druhá polovica bola holdom neprofesionálnemu zborovému spevu, keď ku Chabroňovmu filharmonickému zboru sa pridali bratislavské neprofesionálne zborové telesá Cantus a Tempus, ako aj senická Cantilena. Takto nadmerne početné zborové zoskupenie interpretovalo skladby Orffa, Rachmaninova, Halmosa, Bartóka, na ľahšiu nôtu zameranú ukrajinskú Radkovovu Oj, dub, duba a známy Ferenczyho Verbunk, tentoraz upravený pre miešaný zbor. V prídavku koncert pôsobivo ukončila Suchoňova hymnická skladba Aká si mi krásna. 

Ďalší zaujímavý koncert v Slovenskej filharmónii (28. 2.) mal na programe VI. symfóniu Dmitrija Šostakoviča a Slávnostnú omšu Hektora Berlioza, ktorú skladateľ skomponoval vo svojich umeleckých počiatkoch. Korenie koncertu dodávala účasť Daniela Raiskina za dirigentským pultom, keďže od budúcej sezóny by mal prevziať funkciu šéfdirigenta SF. Prvá časť koncertu potvrdila genialitu veľkého ruského skladateľa, ktorý po prvej pochmúrnej časti symfónie rozpútal uragán hýrivej, roztopašnej či výsmešnej hudby s iskrivou inštrumentáciou a výrazovou silou, ktorú dirigent s orchestrom SF výborne interpretovali. V Berliozovej omši mal obrovský zástoj Slovenský filharmonický zbor, ktorý musel (najmä v sopránovej sekcii) tvrdo (hoci úspešne) zápasiť s  pre mladosť skladateľa príznačnými obrovskými nárokmi na spevácke zvládnutie partu. Účinok umocnilo aj trio sólistov tvorené skúseným barytonistom Sergejom Tolstovom, sopranistkou Lindou Ballovou s príjemným lyrickým sopránom a Tomášom Juhásom s až prekvapujúco prierazným tenorom v závere skladby.

V Pálfyho paláci na Zámockej ulici krstila dňa 4. februára svoje najnovšie CD slovenská mezzosopranistka Janka Kurucová, ktorá po desaťročnom pôsobení v Nemeckej štátnej opere v Berlíne (2009 – 2019) prechádza do sólistického ansámblu Štátnej opery v Hamburgu. Speváčka si pre nahrávku vybrala pre ňu typický a rokmi preverený repertoár z tvorby Wolfganga Amadea Mozarta. Prevládali v ňom tzv. nohavicové úlohy, ale nechýbala ani ňou bezproblémovo interpretovaná sopránová ária Dony Elviry z Dona Giovanniho. Album vydalo Vydavateľstvo Hevhetia a nahrávka sa realizovala v Žiline s tamojším Žilinským orchestrom a dirigentom Martinom Leginusom. Pri uvedení nahrávky do života speváčka predviedla pri klavírnom sprievode Roberta Pechanca niekoľko ukážok z Mozartových opier. V úvodnej árii Ramira z raného diela skladateľa Zahradníčkou z lásky zaujala patetickým spevom plným farieb, kým v známej árii Cherubina z Figarovej svadby sa s vokálnym partom zasa len pôsobivo pohrávala. Minikoncert spestrili svojou aktívnou prítomnosťou aj banskobystrická sopranistka Michaela Kušteková a Kurucovej niekdajší spolužiak, teraz šéf Štátnej opery v Banskej Bystrici Šimon Svitek, s ktorým Kurucová zaspievala známy duet Zerliny a Giovanniho Dammi la mano cara. Naša mezzosopranistka, ktorá na rozdiel od niektorých slovenských operných „vyslancov“ (Kocán, Jenis) preferuje trvalé angažmány, potvrdila, že nie je len kvalitnou, ale aj neobyčajne inteligentnou speváčkou.



Foto: snd.sk

Opera SND uviedla v dvoch premiérach (20. a 22. februára) obľúbenú Dvořákovú operu Rusalka s vymedzením ako dielo pre rodičov s deťmi. Vizuálne pestrá a vo výpovedi jednoduchá inscenácia režiséra Martina Kákoša prekvapila aj viacnásobným obsadením hlavných úloh. Skvelou lyrickou Rusalkou bola Eva Hornyaková, dramatickejšie poňala úlohu Katarína Juhásová, kvalitnými predstaviteľmi Vodníka boli Peter Mikuláš a Jozef Benci, výborným princom Slovák pôsobiaci najmä v ČR Peter Berger, dramatickú postavu Cudzej kňažnej interpretovali Jolana Fogašová a Adriana Kohutková. Mimoriadne vydarené kreácie vytvorili predstavitelia drobných úloh. Hýrivou scénografiou a kostýmami zaujali Milan Ferenčík a Ľudmila Városová. Režisér Martin Kákoš zaujal najmä tú časť divákov, ktorá nemá rada režisérske experimenty v oblasti klasickej opery a dielo interpretoval v súlade s libretom ako rozprávku pre dospelých, ktorá osloví krásou Dvořákovej hudby a podaktorým aj umožní sa zamyslieť nad problémami snov, túžob, reality, lásky, smrti a odpustenia.