Predychovka

Pokiaľ ide o „kúsky“ súčasnej slovenskej komerčnej žurnalistiky, nemám obavy, že príde chvíľa, keď už nebude čo pre/roz/dýchavať. V elektronickej verzii týždenníka Žurnál som objavil „článok“, ktorý sa podujímal „zhodnotiť“ Slovensko v rokoch 1998 – 2008. Nuž, natrafil som na skutočnú klenotnicu. Keďže som si v tejto rubrike nevybojoval viac priestoru, zameriam sa len na malinký citát týkajúci sa slovenského spisovateľského remesla. Z neho – ako čoskoro aj sami uvidíte – vyplýva, že na Slovensku žije len jeden moderný, úspešný, svetaskúsený spisovateľ. Volá sa Michal Hvorecký. Žurnál ho charakterizuje takto: „Moderný slovenský spisovateľ nových čias sa snaží u nás zatiaľ o ojedinelý prístup. Názory na kvalitu jeho knižnej tvorby sa síce môžu rôzniť, ale nemožno mu uprieť všestrannosť. Okrem toho, že píše knihy, na ich motívy sa hrajú divadelné predstavenia, prvá slovenská audiokniha je jeho dielo, cestuje po zahraničí, pozoruje svet a pomenúva jeho moderné podoby a úchylky, chodí na čítačky a hlavne – cíti potrebu vyjadrovať sa aj publicisticky k veciam, ktoré hýbu spoločnosťou.“ Hm. Všestranných slovenských spisovateľov je v súčasnosti, nazdávam sa, viac. Ba aj tých, ktorí „cestujú po zahraničí, pozorujú svet a pomenúvajú jeho moderné podoby“. Kam sa hrabe napríklad taký Róbert Bielik, ktorý sa okrem písania venuje aj maľbe a ezoterickým bádaniam a svet precestoval od Kambodže až po Ekvádor? (Odporúčam do pozornosti knihy Gompa a Sansília.) Alebo Marek Vadas, ktorý podnikol do Afriky už niekoľko ciest? Och, dnes už väčšina slovenských spisovateľov cestuje a pomenúva moderné podoby sveta. To však rýchlo(vy)kvasený žurnalista Žurnálu netuší, rovnako ako ani to, že Bielik, Vadas či iný by sotva zhlobil vetu, na ktorú som natrafil v jednej Hvoreckého erotickej poviedke uverejnenej v periodiku Emma, relevantnom akurát tak pre blondíny z učňovky: „Panvu som mal nad tvojou panvou“. To je formulácia! Ojedinelá, moderná, všestranná. Hodná spisovateľa nových čias. (http://okomin.blogspot.com)