Slovenskosť – životné krédo Milana Ferka

Počet zobrazení: 4175

milan_ferko.jpgPred deväťdesiatimi rokmi – štrnásteho decembra 1929 – sa narodil právnik, spisovateľ a novinár Milan Ferko.

Nikdy sa neodvážim vynášať súdy (rozsudky a odsudky) o komkoľvek. Dokonca i povolaní sa dopúšťajú omylov. A tí najpovolanejší justičných omylov. Moje hodnotenia ľudí spočívajú na prežitku a pôžitku z ich práce, výkonu. V prípade spisovateľa je to jeho dielo.

Milana Ferka som spoznal začiatkom sedemdesiatych rokov prostredníctvom románov Jánošík a Svätopluk. Ako vlastivedec ochotník som pobadal, že dejiny nie sú len strohé fakty (aj tie potešia), ale môžu mať aj rozmer krásnej literatúry. Nielen preto, že vychádzajú vo „vydavateľstve krásnej literatúry“. Mal som niekoľkokrát prečítanú Sienkiewiczovu Trilógiu, okrem množstva iného. Vtom sa zjavia historické romány M. Ferka. A ajhľa, aj Slováci majú dejiny, aj Slováci a ich priami predchodcovia vedeli si užívať života vo všetkej biede či radosti sveta. Niežeby dovtedy u nás nevychádzali historické romány. Spomeňte si na Nižnanského a Hrušovského. Avšak ich hrdinovia sú bez bázne a hany a tým aj bez chuti pravej človečiny. Ferkovi králi či zbojníci neboli a nie sú o nič horší a nič lepší ako tí svetoví. Svätopluk išiel za korunou bez ohľadu na životy najbližších. Svätý Štefan toho mena prvý uhorský kráľ ho krutosťou ešte predstihol. Ferkov Jánošík má širší záber, zbíja (a revoltuje) v stredoeurópskych súvislostiach. M. Ferko ukazuje, že Slováci vždy sledovali trendy vývoja. Ak zaostávali, tak len v prezentovaní svojich činov v celosvetovom dejinnom súvise.

Roky ubiehali, Milan Ferko písal a vydával a ja som patril k vďačným čitateľom. Prišiel rok 2006. Moji dobrí priatelia, Slováci z Maďarska Imro Fuhl, vtedy šéfredaktor Ľudových novín v Budapešti, a jeho ujec Rudo Fraňo, staviteľ z pilíšskej dedinky Senváclav, ma oslovili s netradičnou žiadosťou. Rudo, následne môj dobrý kamarát, je veľký znalec uhorskej (a tým aj slovenskej) histórie. A vďačný čitateľ. Prečítal všeličo o Jánošíkovi. Napokon sa vyjadril, že Jánošík Milana Ferka je ten najlepší. Rozhodol sa ho preložiť do maďarčiny a vydať. Ja som sa stal sprostredkovateľom. Zaťukal som na Ferkove dvere, zorganizoval stretnutie tvorcov a výsledok sa dostavil. Na jeseň roku 2006 sa v Klube slovenských spisovateľov na Laurinskej v Bratislave uskutočnila prezentácia maďarského vydania Jánošíka s podtitulom Pod Rákociho zástavou. Odzneli tam slová: Jánošíka vydávame v maďarčine preto, aby si ho mohli prečítať aj Slováci v Maďarsku.

ferko-janosik-1987.jpgjanosik_mad.jpg

r._frano_m._ferko1.jpg
Rudo Fraňo a Milan Ferko, október 2006, uvítanie knihy Jánosik. Rákóczi zászlaja alatt.

Odvtedy sa datuje aj moje priateľstvo s Milanom Ferkom. Pokračovali sme v sprostredkovávaní slovenského (Ferkovho) umeleckého pohľadu na uhorské dejiny v maďarčine. Rudo Fraňo preložil a vydal ďalšie Milanove historické romány. V roku 2007 vyšla Krádež svätoštefanskej koruny, o rok neskôr Matúš Čák Trenčiansky a v 2009 súbor historických príbehov: Kráľovská pomsta. V roku 2010 ešte preložil Staré povesti slovenské. Okrem spomínanej slovenskej interpretácie spoločných dejín majú uvedené tituly ešte jedného spoločného menovateľa. Mnohé z nich sa odohrávajú aj v bezprostrednom okolí bydliska Ruda Fraňa v Pilíšskych a Vyšehradských vrchoch. Inšpirovali ho tiež k osadeniu pamätnej tabule Matúšovi Čákovi, kde sa odohrávala jedna z kľúčových scén rovnomenného románu Milana Ferka. A ten prostredníctvom svojich kníh v maďarčine v Pilíši aj prezentovaných sa stal známym nielen Slovákom v Senváclave.

ferko_szent_istvan.jpgRok 2008, Krádež svätoštefanskej koruny po maďarsky.

Postupne som sa zoznamoval aj s ďalšou Milanovou tvorbou a jeho odkrývaním slovenskej minulosti. Vrátil som sa k románu Medzi ženou a Rímom v ktorom sa dnešné Slovensko stáva centrom pozornosti rímskeho cisára Marka Aurélia, ktorý sídlil na dohľad z Devínskej Kobyly(!) v Carnunte. Po rokoch som si vychutnal Ferkov román Rinaldo Rinaldini, do ktorého druhého zväzku umne zakomponoval sprisahanie uhorských jakobínov a vznik Slovenského učeného tovarišstva. Slováci vždy držali ruku na tepne čias. Niekedy silnejšie, niekedy slabšie. Potešil ma aj súbor jeho historických hier zo staroslovenskej doby.

Ferkove romány zasadené do dvadsiateho storočia sa tiež stali súčasťou jeho slovenskej vlastivedy. Nemožno prehliadnuť knihu Bohatier v býčej koži, ktorá približuje slovenské drotárske osudy (Ferkovcom tak blízke) na Kaukaze v rokoch prvej svetovej vojny. Najmä mladému čitateľovi boli určené literárne spracovania udalostí zo SNP (Keby som mal pušku) a politickým zmenám z februára 1948 (Keby som mal dievča). Dočítal som sa, že to bol rázusovsko-ondrejovovský prístup… Z bohatej tvorby Milana Ferka (jeho bibliografia má najmenej 190 položiek) som sa sústredil na práce historické. Nezabudnime, že niektoré z nich sa dočkali aj filmového či televízneho spracovania. A mnohé na to čakajú. Viem si predstaviť Svätopluka ako veľkofilm. A Jánošík sa priamo ponúka na viacdielny televízny seriál. To by sme však museli prekonať sami seba a najmä vymyslené predsudky a odsudky.

Milan Ferko nebol len vynikajúci spisovateľ, ale aj výborný novinár. Pripomeňme právnicky čisté a účinné prinavrátenie Slovenských pohľadov Matici slovenskej a dlhoročnú prácu redaktora a šéfredaktora. Bol aj právnik a dobrý právnik. Spomeniem len dva jeho štátotvorné slovenské počiny. Spolupodieľal sa na iniciatíve 61 krokov k slovenskej identite – zvrchované Slovensko. Určite to bol nepostrádateľný kamienok do stavby budúcej Slovenskej republiky. V rokoch 1994 – 1998 pracoval ako generálny riaditeľ sekcie štátneho jazyka a národného písomníctva na Ministerstve kultúry SR. Na úseku národného písomníctva sa snažil presadiť trvalé pripomínanie cyrilometodského odkazu v podobe každoročných sviatkov slovenského písomníctva a kultúry. Tu sa v právnikovi nezaprel spisovateľ a novinár, pre ktorého je slovo a písmo základným prejavom sebarealizácie. Túto jeho snahu doteraz nevieme oceniť. Nech si vraví, kto chce, čo chce, ale ja považujem zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky z novembra 1995, ktorý vyšiel z dielne Milana Ferka, za kľúčový pre trvanie slovenského národa. Moje presvedčenie je totožné s preambulou zákona, ktorá znie: „Národná rada Slovenskej republiky, vychádzajúc zo skutočnosti, že slovenský jazyk je najdôležitejším znakom osobitosti slovenského národa, najvzácnejšou hodnotou jeho kultúrneho dedičstva a výrazom suverenity Slovenskej republiky aj všeobecným dorozumievacím prostriedkom jej občanov, ktorý zabezpečuje ich slobodu a rovnosť v dôstojnosti a právach na území Slovenskej republiky, uzniesla sa na tomto zákone...“

02_dscf7053.jpg
Nové vydanie románu Milana Ferka o Svätoplukovi z roku 2013.

Umelecký a časový záber tvorivosti Milana Ferka je nezvyčajne široký a dlhoveký. Začína rímskym Slovenskom (Medzi ženou a Rímom), podrobne sa zdržiava v slovenskej dobe veľkomoravskej (Svätopluk, Historické hry). Pristaví sa na Slovensku v 14. storočí (Matúš Čák Trenčiansky) i v storočí pätnástom (Krádež svätoštefanskej koruny). Nevynechá začiatok 18. storočia (Jánošík) i jeho koniec (Rinaldo Rinaldini). Samozrejme, najčastejšie sa tvorivo zdržiava v slovenskom 20. storočí. Stále objavné sú jeho knihy cestopisných čŕt: Paríž a my a Prežil som Sibír. Aj laika poteší a poučí malá encyklopédia včelárstva – Ľudia a včely.

Jeho literárna a ostatná tvorba je odrazom doby. Doby zložitej. Ale ktorá nie je! Čo je však najdôležitejšie? Svoj prístup a postup buduje na základoch slovenskosti. Čerpá zo slovenskej minulosti, síce osobitej pritom súladne svetovej. A píše v slovenčine! Slovenský jazyk obratne využíva. Začítajte sa do slovesných hier až slovných kolotočov v básňach najmä pre deti. Či v prekladoch svetových básnikov. Niekde na okraji našej pozornosti je jeho tvorba textov pesničiek. Neprávom. Azda si spomeniete na texty pesničiek - Na svete je detí ako smetí či Spievajúce mandarínky.

Práve slovenskosť v obsahu i forme zaraďuje Milana Ferka medzi tvorcov majúcich čo povedať aj dnešným generáciám.

Slovenská slovesnosť či slovesná slovenskosť, nekonečná radosť zo slova, slovenského slova zabezpečuje Milanovi Ferkovi v mojom osobnom Panteóne umiestnenie na popredných miestach.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984