Duchovný imunitný systém dostáva na frak!
Hovorí sa: Lepší príklad ako výklad. Staré slovenské príslovie jednoduchými, ale veľavravnými slovami dáva nám dospelým recept na výchovu. Nie je dôležité veľa hovoriť, čo sa má a čo nemá, čo je dobré a čo zlé, ale správanie a konanie dospelých je pre mladých mimoriadne inšpirujúce. V dobrom i v zlom.
S odstupom času viem, že pre moju generáciu to bolo krásne a z hľadiska výchovy dôležité obdobie – veľa sa rozprávať, čítať, sledovať, počúvať príklady dobra a zla, ktoré – hoci boli v rozprávkach, s rodičmi som často rozoberala a zistila, že mnohé z nich sa môže preniesť aj do reálneho života.
Sú rodiny, ktoré chránia svoje deti pred zlými vplyvmi konzumnej spoločnosti, ale mnohé, či z nedostatku času alebo z podcenenia výchovného vplyvu, neveľmi rozmýšľajú nad tým, čo sa deťom dnes ponúka, čo ich najviac láka a prečo. Veľa by sme mohli diskutovať o tom, čo je vôbec dobré. Jednému sa práve to pozitívne môže zdať negatívne a naopak. Jedno je však isté: celkový životný štýl mladej generácie vedie prevažne cez instagramy, videá, samonakrúcanie svojich „kvalít“ a telesných vylepšení, sledovanie druhých prostredníctvom četov, wotsapov... Denno-denné zobrazovanie a sledovanie tzv. celebrít zapĺňa jedincovi mnoho času, ktorý trávi pri počítači, mobile... Duchovný imunitný systém dostáva na frak! Je napadnutý nezdravými medziľudskými vzťahmi, celkovým životným štýlom. Do stredobodu vlastnej pozornosti sa dostávajú oni samotní, pričom neraz potláčajú ľudskosť, priateľskosť, často bez cieľa. A do čím väčších extrémov zachádzajú, tým viac sú vo svojich kruhoch uznávaní, známejší, obdivovanejší. A tí ostatní sa prizerajú, niektorí obdivujú –neurobia nič. A to sa nevenujem zlatokopkám, ktorým dnes patrí svet! Téma na samostatné zamyslenie...
Z rozprávania s mnohými viem, že určite pozitívnym vzorom nie sú ľudia z takzvaných reality šou, fariem, výmen partnerov medzi rodinami, ktoré denne môžu pozerať aj malé deti. Aj tu však platí, zakázané ovocie chutí najlepšie, ale nemali by byť takéto programy aj dôvodom na väčšiu rodinnú debatu? Je správne, keď mladí vidia, že mnohí vzdelaní a nezamestnaní môžu sa ľahko stať bohatými ničnerobením? Pritom stačí im len prežiť dni v hlúpych diskusiách, najčastejšie postavených na ohováraniach, za prítomnosti dostatku jedla, neraz alkoholu a čo je najdôležitejšie Kamier. Aby si divák prišiel na svoje. Naša civilizácia sa neustále vyvíja, no vo svojom vnútri dochádza k hlbokému úpadku. Hlavnými prioritami sa stávajú peniaze, moc a osobný pôžitok. Verte, že niekomu práve tento devastačný model vyhovuje. Niekto tieto veci možno riadi a profituje z nich.
Ako presvedčíme deti, že aj dnes je čas na vzdelávanie , štúdium cudzích jazykov, cestovanie a spoznávanie nových lokalít doma i vo svete? Stále platí myšlienka Jana Ámosa Komenského: Kto sa chce stať vzdelaným, musí si nad zlato vážiť knihy. K ničomu by nebol rozum, keby nebolo pokrmov múdrostí, ktoré poskytujú dobré knihy.
Alebo: čo také celebritky? Vie naša mládež, že Slovensko má aj iné celebrity? Výborných a vo svete uznávaných vedcov, lekárov, maliarov, literátov, technikov? Svet ich, žiaľ, lepšie pozná. Pre nás nie sú dosť atraktívni, nezvýšia čítanosť ani sledovanosť médií. Jednoducho mladí sa nemajú odkiaľ dozvedieť, akých ľudí nám závidí svet a nemôžu im preto byť ani príkladom.
Život ponúka aj iné príbehy. Nešťastných ľudí bez strechy nad hlavou, bez práce, bez existenčných istôt, ľudí v bezvýchodiskových situáciách, ktorí nevedia ako ďalej, a tak sami preseknú svoju niť života. Aj tohtoročný rok priniesol viac biedy a utrpenia ľuďom, ktorým „lesné víly“ nedokázali pomôcť a zima svoj mrazivý bozk rada dá na čelo mnohým. To je reality šou! Aj o tom treba s mladými hovoriť, aby vedeli, že život má nielen krásne, ale aj mnohé tienisté stránky. Pochopiť to možno len prostredníctvom vzdelávania, ku ktorému patria aj knihy a ku ktorým sa opäť častejšie vraciame. Každá môže človeku čosi dať. Je v nich inšpirácia, prameň, ku ktorému sa môžeme kedykoľvek skloniť, nabrať optimizmus a slnečný svit do duše.
Ľudská závislosť na príbehoch prečítaných je silnejšia, ako by sme si mysleli. Cez ne často porovnávame svoj život so životmi v knihách a získavame ponaučenia. Nie nadarmo sa hovorí, že ľudia a ich myšlienky majú nevyčísliteľnú hodnotu. „Nemilovať knihy znamená nemilovať múdrosť. Nemilovať múdrosť však znamená stať sa hlupákom.“ – Jan Ámos Komenský.
Mimochodom, nemali by sme podliehať nezdravej manipulácii s naším vedomím. Kniha na nás čaká ako dobrý priateľ, tá nezradí. Kdesi vo vnútri sme večnými deťmi, mnohí rozmaznaní príbehmi z rozprávok, veriacimi v spravodlivosť a lásku. Krásne to povedala slovenská publicistka žijúca na Floride, Estera Brestowská. Dovoľte mi zakončiť úvahu jej slovami: Mnohí z nás, vezmúc si to najmilšie so sebou, uviazali sme posledný neskutočný uzlíček na batôžku nádejí a vykročili do tmy.
Nič nie je zadarmo. Za odvahu sa platí. A ako vieme, konečný súčet robí naše vlastné svedomie. Želajme si, aby nás rozprávky s dobrým koncom sprevádzali po celý život, prinášali nám úľavu a povzbudenie.
