Reklama
Reklama

Nenávisť a zloba – nový mor našej doby

Počet zobrazení: 1641

Mor bola nemoc, ktorá zasiahla Európu v stredoveku a takmer vyhubila obyvateľstvo. Po druhej svetovej vojne začal sa šíriť takýto mor Európou a neskôr zasiahol v podstate celý obývaný svet. Spomenieme si na Červené brigády v Taliansku, Írsku republikánsku armádu či Červenú armádu v Nemecku – vraždy, lúpeže, snaha nastoliť úplný neporiadok v spoločnosti a narušiť chod štátu. V tom čase bola Latinská Amerika taktiež zasiahnutá podobnými pseudorevolucionármi, rovnako ako Indonézia či Srí Lanka. Spomeňme si aj na arabskú jar. Neskôr sa táto vlna rozšírila na Blízky východ, kde zotrváva dodnes. Medzi tým sa ukázali radikálni islamisti, ktorí nepoznajú štátne hranice, ani nemajú územné preferencie – rozsievajú strach a hrôzu kdekoľvek.

V poslednom desaťročí sa stupňujú výčiny podobných, hoci nie identických dobrodruhov a zameriavajú sa na ochromenie štátov. Dokonca aj vo veľkom štáte, ako je Rusko, občas vidíme podobné aktivity zamerané na deštrukciu štátu. No vo veľkom je to vidno opäť v Latinskej Amerike, východnej Ázii a na Blízkom východe, no aj v subsaharskej Afrike.

5729215786_4f3bd4f25c_c.jpg
Ilustračné foto: jessicaz. / Flickr

Šíri sa nepokoj, hrôza, strach, ničia sa majetky nevinných ľudí, terorizujú sa cestujúci na letiskách, lebo títo zloľudia obsadzujú aj tieto priestory. Prečo? Má to jeden zdroj? Kto to platí? Kto je organizátorom? Ak sa podarí deštruovať štát, čo má vzniknúť? Prečo sa médiá vyžívajú v takýchto ničivých aktivitách?

Nezdá sa mi, že by išlo o nejaký prirodzený vývoj, vyplývajúci z naivity a hlúposti aktérov. Je to určite premyslené a teda nie náhodné. Väčšinou sa začína „nevinnými“ protestmi proti nejakej skoro banalite. Postupne sa však agresivita prehlbuje a vyvrcholenie je v požiadavke na odstúpenie prezidentov či premiérov. Pouličná „luza“ však nevie nastoliť iný systém, je orientovaná iba na ničenie. Takže zloba a nenávisť.

Viacerí teoretici, ale už aj niektorí politici, pochopili, že záchranou pred nejakou krízou a oživenie sociálneho štátu a právneho poriadku je možné iba silným štátom, ktorý je zodpovedný za svoje činy a zameraný na spokojnosť a blahobyt vlastných občanov.

Pred tridsiatimi rokmi sme mali šťastie, že sa zloľuďom nepodarilo zločinne radikalizovať chartistov ani vépéenkárov. Tí sa sústredili na získanie moci, mali na to pripravených ľudí. Boli aj náznaky zlovoľnej radikalizácie – vzbura väzňov, či masívna amnestia zločincov novým prezidentom. Našťastie títo ľudia sa tešili z osobnej slobody a nemali záujem na masových protestoch či vyčíňaní (rabovaní a vraždení). V Rumunsku už také šťastie nemali, no ono sa takáto zločinecká nenávisť v rôznej miere objavila vo všetkých krajinách rozpadávajúceho sa sovietskeho bloku a neskôr aj v Kyjeve.

Viditeľne ide o nový fenomén našej doby. No má negatívnu podstatu, aj prejavy. Ako sa mu brániť? Bolo by potrebné pohľadať odpovede na prv vyslovené otázky. Treba odkryť pozadie, priamo sa pozrieť za oponu. A potom konať. Ozajstný mor je nebezpečná nákaza, ktorá sa šíri veľkou rýchlosťou a zasahuje rôzne časti sveta. Tak je to aj s pomenovaným novým morom.

Samozrejme, že nenávisť a zloba sa neprejavujú nejako všeobecne, potrebujú konkrétne osoby. Všimol som si, že študenti Filozofickej fakulty Karlovej univerzity uskutočnili okupačné štrajky budov školy – chcú aby sa podnebie zmenilo. No to hádam nie? Mali by protestovať v oblakoch. Ešte chcú, aby odstúpil rektor. Tiež majú teroristickú predstavu o vládnutí. Rektora odvoláva prezident na návrh senátu školy. Aj títo študenti majú svojich zástupcov v senáte – tak na čo čakajú? Asi je príjemnejší násilný happening.

Podobné sú pouličné žiadosti na odstúpenie českého premiéra aj prezidenta. Necítim sa dobre, keď sa k ním pridala naša prezidentka.

Na Slovensku si ulica vytrucovala odchod premiéra aj jedného ministra. Je to dobre? Budú títo ľudia meniť hocikoho? Takto v päťdesiatych rokoch ulica žiadala hlavy „antisocialistov“.

Ľudia si ťažko zvykajú na pravidlá moci. V demokracii je to využívanie občianskych práv a volebných procesov. Aj mne sa viacero politikov nepáči. No akceptujem voľby, ktoré sú podstatne ovplyvňované médiami, takže ani toto sa mi nepáči. Neznamená to požiadavku na odstránenie šéfredaktorov a redaktorov. Všeobecné volebné právo dalo možnosť hlasovať komukoľvek. Je to pekná „blbosť“, no treba s ňou žiť. Alebo ju zmeniť?

Vo Francúzsku pred rokom začali odborári žiadať uskutočnenie niektorých svojich zámerov. Postupne sa k nim pridali rôzni radikáli a vyše pol roka protestovali proti prezidentovi – našťastie sa naša prezidentka tentoraz nepridala. Ale ani francúzskeho prezidenta to nevyrušilo – bol zvolený voličmi a nenechal za vytrucovať k demisii. Nemyslím si, že Macron bola dobrá voľba, ale voliči tak rozhodli – samozrejme, nahuckaní médiami.

V Bolívii, Venezuele aj Honkongu sú prejavy nenávisti veľmi intenzívne, v podstate sa dav nezastavuje pred ničím a ničí! Zatiaľ nezabíja – ale veľa k tomu nechýba.

Spomenul som pomerne dosť príkladov masovej nenávisti, zloby a vyvolávania strachu. To som sa nedostal ani k tretine možností. Potrebné je uvedomiť si, v akom režime žijeme a buď ho brať ako celok, alebo ho zásadne zmeniť, alebo si vybrať iný a inde. Blížia sa opäť voľby. Nič podstatné nevyriešia, ide o obsadzovanie lukratívnych postov. No predsa len niečo môžu iniciovať, na to sú však potrební pripravení, ochotní a schopní ašpiranti na mocenské posty. Náš volebný systém neumožňuje vyniknúť jednotlivcovi, lebo ide o davové voľby, teda volia sa akoby strany. Nespokojní až zlostní jednotlivci si tiež môžu založiť stranu, vyhrať voľby a urobiť zo systému totálny chaos. Tak teda do toho! Ale kto stojí o šírenie zloby, nenávisti a deštrukcie? Kto to organizuje a platí?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama