Reklama
Reklama

Ako sme (ne)robili perestrojku (3)

Z diára šéfredaktora 1987 – 1989
Počet zobrazení: 1419

 „Možno nebudeme všetci vinní. Ale všetci budeme zodpovední.“
Miroslav Válek

„Ak prijmeš svet taký, aký je, si spoluvinník, ak ho zmeníš, si kat.“
Jean-Paul Sartre

„Tak či onak, prestavba vojde do dejín ako jeden z najväčších podvodov tohto storočia.“
Ľudovít Pezlár (v súkromnom liste E. P., 1993)


Ako sme (ne)robili perestrojku (1)
Ako sme (ne)robili perestrojku (2)

Úvodné slovo je v predchádzajúcich dvoch častiach. Keďže sa v mojich záznamoch dostávam do obdobia, kedy dochádza k dosť dôležitým zmenám a aj zaujímavým okolnostiam týchto zmien, chcem k tomu stručne poznamenať: Z dnešného pohľadu nebolo všetko zrejme tak, ako som to videl a zaznamenal. Mnohé moje poznámky vychádzali z toho, čo sa bežne hovorilo v našom novinárskom prostredí či medzi ľuďmi. Ak v týchto záznamoch niekomu krivdím, neprávom ho nejako značkujem, ospravedlňujem sa za to. Verím, že je to po tridsiatich rokoch premlčané; napokon aj tých niekoľko perzekvovaných po „nežnej revolúcii“(o ktorých možno ide) bolo zbavených obvinení.

Ešte poznámky z úvodu pre tých, ktorí sa začítajú až do tejto časti:

1. Zápisky z diára som teraz, v roku 2019 niekde, doplnil o názvy a niekde o citáty z konkrétnych článkov z Nového slova (Nedele) daného obdobia, prípadne aj o citácie iných prameňov – sú v hranatých zátvorkách. Doplnená je aj „výberová“ bibliografia, ktorá má ukázať, (aj) akí autori v danom období publikovali v Novom slove a v prílohe Nedeľa.

2. Od roku 1982 do roku 1988 v Novom slove vychádzala príloha Nedeľa, ktorá suplovala neexistujúci literárny časopis (v Čechách bola obdobne príloha Kmen v týždenníku Tvorba).

3. K tretiemu citátu len toľko: veľké peniaze udupali veľký experiment. Napriek tomu si myslím, že stálo za to, pokúsiť sa o jeho obrodenie. Práve to, že sa socializmus usilovali za každú cenu zničiť a dôsledne vymazať o ňom akúkoľvek stopu v spoločenskom vedomí, svedčí o jeho... alebo nie?

4. K záznamom som si niekedy poznamenal citáty, myšlienky, dokonca aj porekadlá, ktoré nie vždy súviseli so zaznamenaným, ale zdali sa mi pre danú dobu príhodné.


leopold_podstupka.jpgLeopold Podstupka, šéfredaktor Nového slova 1968 – 1969, 1976 – 1984. Foto: Archív E. P.

 

 

SÚVISIACE:
Slávnostná akadémia k 75. výročiu Nového slova
Ladislav Novomeský, Michal Záleta: Slovo, Bol taký muž
Jozef Lysý: Naša podlžnosť
Martin Krno: Na počiatku, pred trištvrtestoročím, bolo Nové slovo
Braňo Ondruš: Slovo po Novom slove

Ľuboš Jurík: Povstalecké Nové slovo


SEPTEMBER 1987
 

Streda 2. septembra 1987
Ladislav Sádovský [vedúci oddelenia štátnej administratívy ÚV KSS] k pripravovanému materiálu o Babinskom [korupčná aféra, v ktorej hlavnú úlohu hral Stanislav Babinský prezývaný Kráľ Oravy, ale aj viacerí vysokí činitelia]: Veď my ani nechceme publikovať rýchlo veľké články o Babinskom, lebo by to vyzeralo, že to máme pripravené. A čo chceme? Nuž – o tom hovoril dlho – chceme poučenie pre priamych i nepriamych vinníkov, ale aj ďalších, ktorí si myslia, že môžu beztrestne kradnúť zo spoločného.
Súdruh Škorica mi nepovedal nič, lebo jeho sekretárka nepovažovala za potrebné mu oznámiť, že som mu doniesol materiál o Babinskom. Cez Gerstnera mi potom odkázal, aby sme uverejnili Ligačova* – o ktorom sa hovorí, že ho sovietska Pravda neuverejnila celého; pasáže, v ktorých bránil brežnevovské obdobie, vypustila. Zase nás raz Slobodná Európa priradí ku konzervatívcom ako vtedy pri Ligačovovi zo Sovietskej kuľtury.

[* Principiálny postoj k prestavbe. Z vystúpenia J. K. Ligačova v podmoskovskom Elektrostali, Nové slovo 37/17. 9. 1978, str. 9.]

No v boji proti krajnostiam sú mimoriadne nebezpečné krajnosti. Alexander Jakovlev

Štvrtok 3. septembra 1987
Začali vyzváňať telefóny, okolo Babinského* aj iné. Babinského schválili všetci, aj minister [Ján Pječšák, minister spravodlivosti SSR, neskôr generálny prokurátor ČSSR]. L. Sádovský mi volal ešte raz – že si spomenul, ako ÚV vedie k plneniu Listu Predsedníctva ÚV KSČ [List Predsedníctva ÚV KSČ straníckym orgánom a organizáciám na prehĺbenie účinnosti boja proti porušovaniu zásad socialistickej zákonnosti, morálky a disciplíny z februára 1983], a tiež, že kritizovalo príslušné orgány, že to tak dlho trvalo, než pripravili tento proces. Ale Pješčák protestoval, že nie je možné toto napísať, za to zodpovedá on, a vyzeralo by to ako zasahovanie do nezávislosti súdu. V každom prípade, Babinský môže byť uverejnený.

[*Ján Kráľ: Z nášho ako zo svojho alebo: Kam vedie chamtivosť a velikášstvo. Skončil sa proces so Stanislavom Babinským a spol., Nové slovo č. 36/10. 9. 1987, str. 6 – 7. (Pod pseudonymom Ján Kráľ sa skrýva redaktor Nového slova Miloš Luknár)]

Čas je ako nohy, nemá rozum. Savva Dangulov: Dom na Kuzneckom moste.

Piatok 4. septembra 1987
Toľko času sme venovali Masarykovi, ako si pripomenúť päťdesiat rokov od jeho úmrtia – aby 2. septembra Predsedníctvo ÚV KSČ rozhodlo, že Masaryka bude publikovať iba Rudé právo a Pravda. Vraj bola k tomu zúrivá diskusia – hlavný argument ako vždy: stranícky aktív sa ide pýtať, či ideme rehabilitovať buržoázneho politika.
Masaryk sa teda nekoná. Vraj sa v predsedníctve ozval Indra [Alois Indra, predseda Federálneho zhromaždenia ČSSR], že čo sa on nabojoval proti masarykizmu – a teraz to máme oslavovať. Potom Kapek [Antonín Kapek, vedúci tajomník Mestského výboru KSČ v Prahe], že Praha to neprijme. Napokon – veď by chýbal – Biľak. A úplne na záver Lenárt povedal, že Slovensko nemá prečo byť Masarykovi vďačné. Tak teda. Husák potom vraj dal školenie – ale uznesenie prijali, že iba Rudé právo a Pravda prinesú oficiálny materiál.

Človek nemusí nevyhnutne vypiť celé more, aby poznal, že voda v ňom je slaná. Východná múdrosť

Pondelok 7. septembra 1987
Nástup do nemocnice (Štátneho ústavu národného zdravia - ŠÚNZ) s bolesťami chrbtice. Dostávam dve infúzie denne, cvičiť či iné procedúry zatiaľ nemôžem. Vilo komentoval moje hospitalizovanie: To je dobre, že už vieš (či musíš) ohnúť chrbticu, teraz ide ešte o to, aby to nebolelo.

Je lepšie citovať niekoho múdreho, ako rozhlasovať vlastné hlúposti. Roháč č. 39/1987

Streda 9. septembra 1987
Včera bola v televízii relácia o medzinárodnom seminári o Agrokomplexe Slušovice: konal sa v Slušoviciach – na podnet poľnohospodárskeho oddelenia ÚV KSSZ. Ako hostia sa ho zúčastnili zástupcovia oddelenia ÚV KSČ a ministerstva poľnohospodárstva ČSSR... Čo iné dodať, ako tie tri bodky?

Bordel sa u nás nazýva objektívne prekážky. Z Chytilovej nemenovaného filmu cituje Ján Lenčo

Piatok 11. septembra 1987
Dlhý čas čakania sa skončil, búrku vyvolal Haas* so svojím ohlasom na Průchu, vlastne na Sýkoru. Keďže som v nemocnici, neviem poradie, ale isté je, že zavolala sekretárka Vlačihovej, kto je to ten Haas. Na porade na ÚV sa Nina dozvedela, že som porušil zásadu konzultovania. A potom zavolal M. Libjak, že v pondelok chce stanovisko. Takže ho musím cez sobotu, nedeľu napísať. Opora: Fojtík o diskusii a kto sa jej môže zúčastniť.

[*PhDr. et PaeDr. Ladislav Haas: Na pedagogickom fronte pokoj? Školská realita očami učiteľa, Nové slovo č. 36/10. 9. 1987]

Dokiaľ chodíš, dotiaľ sa hodíš. Ľudová múdrosť

Štvrtok 17. septembra 1987
Volal s. Čmolík, prečo nechceme dať papier na vydávanie Nedele a aký je to prístup k straníckym uzneseniam. A že Tvorba na Kmen dáva. Nuž je to to, čo sme predpokladali: Tvorbe pridali, teraz jej to vezmú a nám vezmú tiež, hoci nám nepridali. Vilo o tom vedel, lebo bol u neho Grígel [Marián Grígel, pracovník oddelenia masových oznamovacích prostriedkov ÚV KSČ], ktorý odchádzal do Bratislavy – v piatok bude k tomu porada. Bez nás.
Na porade ideologických tajomníkov sme boli na pretrase: niektorí u nás nechcú konzultovať, a vyberáme len to, čo sa nám hodí. A také zásadné hodnotenie situácie, ako dáva Ligačov, uverejníme až na zásah ÚV. Nuž pýtam sa, kto určil, že zo všetkých tajomníkov práve Ligačov má zásadné hodnotenia?

Človek tým, že padá, sa učí chodiť, a pritom keď chodí, tak sa učí padať. Karl Marx

Pondelok, 28. septembra 1987
Redakčná rada: koncepcia NS bez Nedele*. Ako to charakterizovať: vlastne všetci hovorili proti tomu, ako nás hodnotia, proti dogmatikom, proti tým, čo by chceli vyčkať, až sa prestavba skončí, atď... Je toho dosť na všetkých, nielen na jedného šéfredaktora. Otázka je, ako si to súdruh Gerstner vyloží, ako bude informovať, keď povedal, že bude informovať svojich nadriadených. Nech. Čo sa týka koncepcie, veľa toho nepovedali, okrem Polda; ako vždy si stále protirečili, a žiadali, aby Nové slovo robilo všetko to, čo oni mali robiť už roky. A to, čo pohovorili, by mali hovoriť niekde úplne inde, a nie tu. Ale tak to už bolo, tak to je.

[* Zo Zápisu z redakčnej rady ,Nového slova zo dňa 28. 9. 1987
„L. PODSTUPKA: Otázka, či sa Nové slovo nepripája k tým, čo s určitou hanblivosťou približujú sovietsky pohyb, je to snaha redakcie, alebo obava pred tými, čo to nechápu?
V. TRVALA: Nadviazal na s. Podstupku: v približovaní sovietskej skutočnosti sme v NS na plytčine – keď človek číta Gorbačova, Jakovleva, treba skúmať, či je to raketový posun – alebo to my sme spomalili.
Sovietska produkcia – ovplyvňuje marxistov na celom svete.
Návrh zákona o podniku – bolo to treba dať aj praktikom.
Nejdeme oslavovať 20. výročie krízy.
Február – nemôžeme ísť na staré mechanické vysvetľovanie, výročia musia byť v zmysle požiadavky ,nielen hlídať, ale hľadať‘.“]

Údelom vysokých stromov je priťahovať blesky. Sergej Bondarčuk
 

OKTÓBER 1987
 

Piatok 2. októbra 1987
Stretnutie s Tvorbou a s Dušanom Rollom, generálnym sekretárom BIB-u. Roll nás všetkých očaril a získal pre BIB. Stretnutie s ním preteplilo celý ďalší program. Večer posedenie, voľná debata. M. Libjak čosi vypočul od Hejkala [Jaroslav Hejkal, redaktor Tvorby] a potom si zavtipkoval: Ako som sa dopočul, súdruh Hejkal má problémy s ministrom Tomanom [Miroslav Toman, minister poľnohospodárstva ČSFR), súdruh Brabec [Jaroslav Brabec, zahraničnopolitický redaktor Nového slova] s Reaganom [Ronald Reagan, prezident USA] a súdruh Polák s ÚV KSS...

Tvorba: úsilie, ako čo najkrajšie sformulovať myšlienku.
Nové slovo: úsilie, ako vôbec vydolovať nejakú myšlienku.


Sobota 3. októbra 1987
Je to krásny kraj, okolie Modry a vinobranie, ktorým žije. Čosi slávnostné je v tejto atmosfére, akoby tu bol sviatok, a on aj je, veď vinohradník je odmenený za svoju celoročnú robotu.
Som rád a hrdý na to, že sme mali Štúra a máme Oľgu Pavúkovú, riaditeľku Múzea Ľ. Štúra v Modre. Nech to naši bratia Česi vedia. Aj to, že Štúr do tridsiatich rokov svojho života urobil viac ako iní stihne za 70 – 80 rokov...

Takmer v žiadnom období sa veľké šance neopakujú. Šťastní sú tí, ktorým sa vôbec v pravú chvíľu naskytnú. Martin Růžek

Pondelok 5. októbra 1987
Vybral som sa na jednu z obchôdzok po ÚV KSS. Zastavil som sa všade, kde sa dalo. Práve s Martinom Libjakom preberať niet čo. Až u H. Váchu. Povedal, že ho to strašne mrzí, keď sa o mne stále hovorí – a zle. Akoby to bolo o ňom. Prijal ma súdruh Pezlár. A hneď sa to začalo: prečo a ako som uverejnil toho Haasa, čo som tým sledoval, načo sa miešam do tých vylúčených z Prahy, do ich sporov v Česku, veď súdruh Havlín nám všetko vybavuje, profesúry, atď... A my mu robíme podrazy, čo z toho mám, prečo majú za to trpieť nevinní ľudia – teda tí, čo kvôli NS nedostanú profesúry. (A  ja, naivný chlapec, som si myslel, že naozaj tu je diskusia, že má byť o najzávažnejších otázkach, povedal to nielen Fojtík, ale aj súdruh Husák na zjazde SZM...)

Ak to takto pôjde ďalej, tak to už ďalej nepôjde. Roháč č. 39/1987

Streda 7. októbra 1987
Redigovanie referátu súdruha Pezlára z aktívu k 70. výročiu VOSR. Okrem histórie tam stále hovorí o koncepcii urýchlenia, ktorá, pretože rieši aj perspektívne úlohy, je zároveň aj stratégiou urýchlenia. Nuž čo, sme si, ako sme si. Už dávno Sovieti nepoužívajú termín koncepcia, ale my sa ho ešte budeme držať, hoci ani v jednom našom dokumente nie je...

Pre mňa je novinár ten, kto vie jasne vysvetliť to, čomu sám nerozumie. Edgar Faure

Štvrtok 8. októbra 1987
Celoslovenský seminár k VOSR a Víťaznému februáru. Súdruh Pezlár hovoril, ako si mládež musí vážiť minulosť, Bahyl [Pavol Bahyl, predseda Slovenskej plánovacej komisie] ako vždy a V. Plevza jediný povedal, čo súzvučí s duchom doby. Všetko to uverejníme. Chcú to hore. Ale – ak H. Vácha nedal [v Pezlárovi] jeden odsek o zložitostiach a chybách vo vývoji (ktoré pôvodne boli v referáte), Vilo mal o tom polovicu prejavu. Len tak zízali...
Jožko Kiss [Jozef Kiss, šéfredaktor denníka Új Szó] mi povedal, že z toho, čo sa na mňa chystalo, začínal byť nervózny. Že to vyzeralo hrozivo. M. Libjak sa vyjadril, že sa nehovorilo o mojom odvolaní, lebo tajomník tu dva týždne nebol... Ale Bejda [Vasil Bejda, ústredný riaditeľ Československého rozhlasu na Slovensku po odchode Š. Bachára za šéfredaktora Pravdy] povedal, že sa so mnou čosi chystá...

Kritické pripomienky treba hodnotiť podľa jediného kritéria: či zodpovedajú skutočnému stavu vecí. Alexander Jakovlev

Piatok 9. októbra 1987
Prvý pokojný deň za mnohé posledné mesiace v práci. Všetci, čo sme boli včera na stretnutí oddelenia, redakčná rada, vedenie redakcie, cítime, že tu nastal istý posun, že sme vzatí na „omilostenie“. Dvere, po rozhovore V. Plevzu s tajomníkom a vedúcim, mám otvorené, vo všetkom mi vyjdú v ústrety. Pokiaľ ide o redakčnú radu – výmena to nie je voľajaká veľká, nebudú vedúci oddelení, teda ani Trvala, ale ani Škorica – bude Vácha. Ale veď Váchu nám ponúkali aj predtým.

Streda 14. októbra 1987
Vilo Plevza prečíta celé noviny. A nájde pritom aj chyby. Tak dávam pozor a jeho som si na obťahu neprečítal. Ponúkajú mu a budú ho chcieť vmanipulovať do funkcie riaditeľa ÚML ÚV KSČ. Podľa môjho názoru je to úsilie dostať ho na vedľajšiu koľaj. Urobil by zle, keby sa na to dal. Ak má záujem ísť ďalej, prevziať nejakú zodpovednosť. On, Kopernický [Ivan Kopernický, generálny riaditeľ Slovnaftu], Luhový, ďalší, veď by sa našla garnitúra, čo by nahradila dnešných sedemdesiatnikov. Veď majú gorbačovovský vek.

Štvrtok 15. októbra 1987
Nedávno Biľak povedal, že ak by sme pripustili, že musíme niečo meniť, potom by sme museli pripustiť, že sme robili niečo zle...

Cukor prášok by sa mal volať cukor kameň.

Utorok 20. októbra 1987
Vilo ide za toho riaditeľa ÚML ÚV KSČ, teda aj za člena ÚV KSČ. Ubezpečil ma však, že ako jedinú podmienku si dal v rozhovore s Lenártom, že bude predsedom redakčnej rady Nového slova.
Bachár má päťdesiatku a tak sme mu boli s M. Leškom vinšovať, lebo mňa nepozval do Klubu novinárov na oslavu. Ubezpečili sme sa o vzájomnej spolupráci. Trochu sme konzultovali obsah rozhovoru s Lenártom, ktorý by mal vyjsť niekedy medzi sviatkami.

Streda 21. októbra 1987
Vystúpil som na zasadnutí MV KSS. Bola reč o prestavbe v mestskej straníckej organizácii. A preto som sa pripravil k prestavbe – lebo v dokumentoch o tom nebolo vlastne nič. A tak som položil niekoľko otázok, predložil niekoľko námetov – a aby som nevyzeral, že poúčam, uzavrel som, že by sme dokumenty mali považovať za otvorené – a dopracovávať ich. Tak nejako mi odpovedali – s. Chudý [Bohuslav Chudý, tajomník pre organizačnú prácu MV KSS V Bratislave], že o týchto veciach bude rokovať decembrové zasadanie ÚV KSČ a potom to dopracujeme. Tak načo sme robili toto predtým?

Sláva víťazom, česť podrazeným. Michal Polák

Nedeľa 25. októbra 1987

Prestavba je za humnami, ale všetci o nej iba kvákajú. Zatiaľ niet osobnosti, čo by do nej (u nás) dala tú razanciu, energiu počiatku, prvotný impulz. Postupná prestavba nie je nijaká prestavba, akokoľvek sa budeme usilovať nahovoriť, že je. A keď sú tu ešte tí strážcovia pravovernosti, tak sa už naozaj nemôžeme dostať nikam. Lenže všetko je dočasné, aj relatívne. Čiže nič nie je určené, ani to, čo prinesie prestavba.

Pondelok 26. októbra 1987
Súdruhovia vyvolali poradu k nákladu Nového slova – vedenie vydavateľstva, šéfredaktor NS a Jakubička [Vladimír Jakubička, vedúci odboru tlače oddelenia agitácie a propagandy ÚV KSS] s Polakovičom [Jozef Polakovič, pracovník odboru tlače…] Zrazu bolo všetko jasné. Náklad Nového slova sa nebude znižovať, lebo Literárny týždenník vznikne najskôr v druhom polroku [1988] , aj to, ktovie... Papier zrazu netreba nikomu dávať, musíme si ho nechať pre seba! Asi všetko to súvisí s tým, že už mi treba dať pokoj. Už netreba robiť pohon, ani naháňať strach.

Streda 27. októbra 1987
Napokon to dopadlo všetko úplne inak: Vilo nejde do Prahy a ešte mu k tomu dopomohol aj súdruh Pezlár. Znovu sú všetci radi, že zostáva a ešte toť ho všetci chceli vystrnadiť z Bratislavy. Už, už ho chceli zbaviť všetkých funkcií, atď.

Slová a ilúzie hynú, farby zostávajú. Pisarev

Piatok 30. októbra 1987
V Prahe kritizujú, že v Štúdiu Jezerka boli Feldek s Kopeckým spolu, že by sa to nemalo stávať. U nás na porade, že sa budú robiť kádrové závery, vyvodzovať dôsledky.
 

NOVEMBER 1987
 

Štvrtok 5. novembra 1987
U Vila Plevzu. K tomu, čo Nina doniesla, že mám byť zástupcom v Pravde, atď... Vilo povedal, ako sa to postupne nastoľovalo, kedy povedal Pezlár Škoricovi, že ma treba odvolať, i to, čo urobil on: že s tým nesúhlasí. Bolo to vlastne všetko na vlásku. Teraz neviem, či je to dobre alebo zle, že to viem.
Zhromaždenie k VOSR. V klube 3 x 2 deci s Helmutom, Libjakom, Chorvatovičom [Ľubomír Chorvatovič, šéfredaktor Smeny]. Na recepcii na Bôriku som Záhradníkovi [Osvald Záhradník, dramatik, predseda Zväzu slovenských dramatických umelcov] predal Števka [za šéfredaktora vznikajúceho zväzového časopisu Dialóg]. Dohodol som sa so Ševcom. Vinogradov odchádza. Herzogová je kamarátka. Bachár sa ospravedlnil za narodeniny. Pezlár nás prijme kedykoľvek. A do toho všetkého: víno. Komu by sa neroztočila hlava?

Piatok 6. novembra 1989
Čejkovo vystúpenie 4. novembra na Dobříši o tom, že všetci spisovatelia patria a budú patriť – či sa to niekomu páči alebo nie – do českej literatúry, našich roduverných pobúrilo...

Pondelok, 9. novembra 1987
Oslava so šesťdesiatnikom Poldom Podstupkom. Kamaráti – Ferko, Škamla, Brabec, Beleš, Peňkovský, Dunajovec, Šimko, Marušiak, Plevza, prišli Libjak, Doboš, Kiss a ďalej synovia Martin a Ivan. Večer vydarený. Sú ľudia, čo sú radi, že sú, že sa stretli. I keď mnohé bolo úplne inak. Ale čo na tom. To nie je rozhodujúce.

[Vladimír Ferko, spisovateľ, publicista, autor literatúry faktu, Ján Škamla, básnik, publicista, literárny teoretik, Jozef Beleš, novinár, Genadij Peňkovský, zástupca šéfredaktora Smeny, Jozef Dunajovec, bývalý redaktor Nového slova, publicista, Mikuláš Šimko, vedúci zahraničnopolitického oddelenia Nového slova, Ondrej Marušiak, spisovateľ, publicista, Ondrej Doboš, pracovník odboru tlače oddelenia agitácie a propagandy ÚV KSS]

Utorok 10. novembra 1987
Stretnutie so s. Pezlárom o novom zložení redakčnej rady. Predložili sme s V. Plevzom svoj návrh. Tajomníkovi sa to pozdávalo – ale musí to dať ešte na oddelenie. S Váchom veľa rátať nemôžeme, lebo už ho o pár dní ho predloží na schválenie za vedúceho nového oddelenia. Inak – Rúfus [Milan Rúfus, básnik, literárny historik, prekladateľ a esejista] môže, aj všetci, čo odvolali, tiež sme hovorili o zelených. A Šujana [Juraj Šujan, žalobca Jozefa Tisu na Národnom súde] máme dať. Nemáme sa my čo ospravedlňovať za Židov. Veď my nie sme ľudáci.

Nedeľa 15. novembra 1987
Všetko je naruby: naša televízia dáva historické a bojové filmy – a Sovieti koncert populárnej hudby, rock a všetko to, čo dlhé roky nedávali.

Pondelok 16. novembra 1987
Stretnutie so Ševcom. Nič nechcel rekriminovať, nič, čo bolo, ho nezaujímalo. Vlastne nebyť toho, že sa Havlín tak „naserie“, naozaj sa nič nestalo. Ozaj, ktovie, v čom spočíva skutočná príčina Havlínovej nasratosti?

Štvrtok 19. novembra 1987
Asi kvôli novému štýlu práce pozval nás tajomník – zo 15 šéfredaktorov –, aby nás informoval o návšteve Vorotnikova [Vitalij Vorotnikov, člen politického byra ÚV KSS a predseda Rady ministrov RSFSR]. Hlavné: v strane nebude nijaká prestavba – lebo by to ohrozilo jej vedúcu úlohu, ale ide o zmenu štýlu práce. Ďalšie – nejde najmä v umení a novinárstve už len o penu, ale strácanie pocitu miery – najmä v Moskovských novostiach a Ogoňku. Ešte niekoľko varovaní: akí bezpartajní, keď my máme aj iné politické strany, niečo o Bratislave/Nahlas [Publikácia Základných organizácií č. 6. a 13 Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v Bratislave. Prvé vydanie v náklade 1000 kusov vyšlo začiatkom októbra 1987 a druhé, v náklade 2000 kusov asi o 3 týždne neskôr] a provokácii ľudákov. Takže zase je na našom politickom nebi jasnejšie...

„Najväčšie sklamanie, ktoré môžete zakúsiť, je sklamanie v sebe.“ Alexandr Nikolajevič Ostrovskij

Piatok 20. novembra 1987
Informácia na oddelení, M. Libjak: prestavba v strane nebude. Učiteľsky to niekoľkokrát zdôraznil, aby sme si to stihli zapísať za uši. Stretnutie s Vinogradovom, ktorý 24. 11. odchádza, a novým ápeenkárom bude Alexander Kuranov. Zoznámenie, stručná informácia o práci.

Sobota 21. novembra 1987
Ako to vlastne bolo s Ligačovom – teda pardon, s Jeľcinom, ak je pravda iba jedna? Naozaj bol samoľúby a ambiciózny – a v tomto ošiali podrazil nohy Gorbačovovi? Alebo ho Gorbačov musel obetovať pred ligačovovcami, dať im obeť? Alebo sa naozaj proti nemu spojili všetci tí, čo im stúpil na otlak, vymenil ich, pobral im privilégiá? Vinogradov hovorí, že v Moskve je to od nemapäti, každý úradník vo svojom rangu má svoje privilégium, a čo ako malé, bude si ho chrániť ako oko v hlave. A teraz príde Jeľcin – a o čom iní iba rečnia – on urobí. Vezme im ich sväté právo.
Alebo – murín urobil svoju prácu, murín môže ísť? A ďalšie otázky, ktoré zostali po Jeľcinovom odchode. Veľa otázok a iba jedna odpoveď je správna...

Pondelok 23. novembra 1987
Prvá udalosť druhej etapy – nazval M. Leško svoje glosovanie porady na ÚV KSSZ O hlavných úlohách novej etapy prestavby. Aké sú jej obsahové črty: jej os tvorí politika zahrňujúca dve vzájomne podmienené stránky – ďalšiu demokratizáciu spoločnosti a radikálnu ekonomickú reformu. Dosiaľ išlo o vyjasňovanie, dokazovanie a zdôvodňovanie nevyhnutnosti prestavby. Hľadali sa nové prístupy, pracovalo sa na dokumentoch o radikálnej ekonomickej reforme.

„Všetci vedia, že od zákazov, ktoré boli typické pre obdobie stagnácie, sme upustili, a že sme začali dôsledne rozširovať demokraciu.“ Michail Gorbačov

Streda 25. novembra 1987
Prileteli Jancurovci. Nakrátko, lebo Voloďa sa chystá do USA na stretnutie Gorbačov – Reagan. Len čo sa vrátil z Kamčatky, už ide ďalej. Voloďu je dnes v Moskve škoda. Pravda od neho nechce politikum prestavby, stále ich zaujímajú len reportáže – a to je Voloďa so svojím zmyslom vystihnúť nové, nevyužitý. Keby tak bol teraz v redakcii. Voloďov pohľad – ako vždy je veľmi vecný, triezvy, berúci do úvahy všetky okolnosti.

Štvrtok 26. novembra 1987
Tvorba uverejnila Hájka – a je to veľký prúser; Tvorbáci, že nič sa nedeje... A ten cirkus v Bratislave. Chudáci, ešte šťastie, že nemajú kapacitu čítať, vidieť a počuť všetko, čo sa v Sovietskom zväze deje – tí by to zachraňovanie socializmu neprežili. Čo by bolo vcelku dobré.

Naším najväčším nešťastím je malý český človek a veľký slovenský hochštapler. Ladislav Novomeský

Piatok 27. novembra 1987
Boli sme s Jarom u Vila. Je to nesmierny optimista a pracovitý človek. Až mám pri ňom výčitky svedomia. Všetko sa pripravuje k plénu a aj to, keby bolo zle, keby sa našli takí, čo by chceli nejaký zvrat. Nejaký zvrat by už bolo treba, lebo v stojatej vode sa všeličo liahne a začína čoraz viac zapáchať. A potom to vyčistiť bude oveľa ťažšie. Aj Vilo vraví to isté – ak to nepôjde zvrchu, naserie sa národ. A nie? Bez kádrových zmien nič nepôjde. Oni síce rátajú s istými kádrovými zmenami – ale najmä hodne neskoro a len medzi sebou. Ako keď tie vrabce rozprášiš – a oni si zase posadajú. Dakedy pred zjazdom sa má deliť funkcia : Štrougal má byť generálny. Čo bude o dva roky? Kto si to trúfa odhadnúť?

Kto mnoho začína, málo dokoná. Slovenské príslovie
 

DECEMBER 1987
 

Štvrtok 3. decembra 1987
Opäť nás navštívil Michail Birman, redaktor Sovietskej kuľtury. Múdry a sčítaný človek, ktorý žije v Krasnojarsku, uzavretom meste. Podľa neho Astafiev [Viktor Astafiev, ruský spisovateľ] sa nikdy nestotožní so sovietskou mocou, nezabudne osud svojich starých rodičov. A už nikoho nepočuje, iba seba. Rasputin [Valentin Rasputin, ruský prozak a publicista] je iný, citlivá duša. Načúva hlasu iných. Inteligencia urobila prestavbu a je naďalej za ňu. Dôležité bude, aký k tomu zaujme postoj robotnícka trieda. A tu musí zohrať svoju rolu strana. Každá stranícka organizácia. Lebo ani tí hore nevedia celkom, čo treba...

Zatiaľ čo súdruhovia úplne hore mocne rokujú o prestavbe a premýšľajú, ako revolučne zotrvať v kreslách... Slobodná Európa

Piatok 4. decembra 1987
Oneskorená oslava päťdesiatin Tomáša Janovica [spisovateľ, novinár, textár, básnik]v Klube spisovateľov. Ani spisovatelia nie sú iní ako tí iní. Aj tým ide o seba a o ich pozície. Až sa skoro pobili Čižmárik [Rudolf Čižmárik, básnik, prozaik, publicista] s Feldekom. Ivan Hudec [MUDr. Ivan Hudec, spisovateľ a dramatik, zástupca riaditeľa Štátneho stavu národného zdravia] prišiel s „novinkou“, že Pravda a že sa už pýtali na môj zdravotný stav. Hlásili sa aj ďalší, ktorí ma varovali...

Sobota 5. decembra 1987
Je veľmi divné, že ešte nie je termín pléna, veď ak nebude nastávajúci týždeň, musí byť ďalší. Báť sa rozkolu – načo je to dobré? Veď ten už je dlho, ale ak ide o riešenie, nemožno ho odsúvať. Získať čas do jari, možno by to bolo dobré, ale kto ho dá? Preto by bolo treba rez. Bez toho už nemožno robiť prestavbu. Akú, keď ide o iné: o udržanie sa.


Pondelok 7. decembra 1987
Prílet redaktorky Moskovských novostí Natalie Pavlovny Kraminovovej.

Utorok 8. decembra 1987
Môj Vysockij*, literárno-hudobné pásmo, ktoré pripravil Andy Hryc [herec] so skupinou Ladislava Gerhardta [jazzový hudobník] a herečkou Z. Jezerskou [Zuzana Jezerská, herečka]. Vcelku známe texty M. Vlady [Marina Vladyová, francúzska herečka, speváčka a spisovateľka, manželka V. Vysockého] a piesne a verše Vysockého. Čo bolo zaujímavé – premiéra nebola vypredaná. Bola s nami aj Natalia Kraminovová z Moskovských novostí. Ešte jeden dôkaz o glasnosti v praxi: ministerstvo kultúry takmer zakázalo Vicelovi [Ing. arch. Jozef Vicel, splnomocnenec vlády SR pre mestské pamiatkové rezervácie] Kraminovovú prijať...

[* Miroslava Čierna: Náš Vysockij, Nové slovo č. 50/17. 12. 1987, str. 2.]

Streda 9. decembra 1987
Obed s Nataliou Kraminovovou. Hovorí presne to, čo Birman. Načo vám je prestavba, keby u nás bolo tak ako u vás, nerobíme nijakú prestavbu. Kraminovová je vlastne aristokratka z diplomatickej rodiny, z tej inteligencie, ktorá je vždy trochu v opozícii. Ona – vlastne ich chata, môže za zoznámenie Vysockého s M. Vlady. Všetko v Moskovských novinách stojí a padá na Jegorovovi Jakovlevovi [šéfredaktor Moskovských novostí]. Ak padne či odíde, všetko sa skončí. Moskovské novosti budú normálne noviny ako ostatné. Je tu kus elitárstva, ale aj schopnosti, odvaha a risk.

Piatok 11. decembra 1987
Takže je to tu. Nebude to ani pred zjazdom, ani na budúcom zasadnutí na jar, ale už teraz v decembri. A nebude to Štrougal, ale Jakeš. Takže chvíľa, ktorá nemohla neprísť, je tu. Lenže ten najlepší spôsob nie je práve toto.
Príklad našej prestavby: Na jednej strane – dokument o glasnosti, na druhej – tlačovka o cudzorodých látkach v potravinách s upozornením, že je to pre novinárov, aby sa o tom nepísalo...

Nedeľa 13. decembra 1987
Tak to nám teda nenapadlo. V 47. Čísle má A. Sedláková [Alena Sedláková, redaktorka vnútropolitického oddelenia Nového slova] článok Prečo je krajčírstvo stratové?* Vedľa sa končí Ševcov ** článok. A svokor je krajčír. Toto už môže byť posledná chyba...

[*Alena Sedláková: Prečo je krajčírstvo stratové?, Nové slovo 47/26. 11. 1987, str. 6.]

[**Jozef Ševc, vedúci oddelenia ÚV KSS: Čo nás teší, čo znepokojuje, Nové slovo 47/26. 11. 1987, str. 1, 6 – 7.]

Pondelok 14. decembra 1987
Porada u tajomníka, prítomní: Ševc, Jurík, Škorica, Vácha, Hlinický [Jaroslav Hlinický, ústredný riaditeľ Československej televízie na Slovensku], Vácha, Kiss, Hutira [Ivan Hutira, zástupca riaditeľa ÚML ÚV KSS], Lanko [Michal Lanko, riaditeľ Slovenského úradu pre tlač a informácie], Kopšo [Anton Kopšo, riaditeľ Československej tlačovej kancelárie na Slovensku]– asi sú to všetci. Tam som sa opäť dozvedel, že bude rozdelenie funkcií. A že najväčším nebezpečenstvom je imperializmus, ktorý má na nás všetko zlé pripravené – a my musíme tiež zvýšiť svoju ostražitosť. Ani slovo o tom, čo bude a ako bude s prestavbou, ako s dokumentom o verejnej informovanosti – skôr a či len o tom, že ju tí druhí zneužívajú...

Streda 16. decembra 1987
Každého zaujíma, čo bude, ako bude, kto bude a čo bude s nami a s tými. Hovorí sa o Kapkovi, Štrougalovi, Fojtíkovi, o postupe Hořeního [Zdeněk Hoření, šéfredaktor Rudého práva], páde Chňoupka [minister zahraničných vecí ČSFR] a Colotku [Peter Colotka, predseda vlády SSR]... Veriť či neveriť? Prečo nie. Veď už rok sa hovorilo o Jakešovi (potom chvíľu o Štrougalovi), o táboroch pre a proti, až to naozaj tak dopadlo. A tí, čo hlasovali proti rozdeleniu funkcií (Colotka, Chňoupek, Poledník [Jindřich Poledník, tajomník ÚV KSČ]) vraj teraz budú mať problémy. A budú ich mať všetci, čo boli nejako zviazaní s ním? V každom prípade ich bude menej, ako keby odchádzal s prúserom a bolo by zase treba očisťovať stranu od pomýlených či zvedených. Ako tomu bolo pred 18 rokmi. Takže bol naozaj čas. Čas, kedy treba odísť. Ale dôstojne.

Štvrtok 17. decembra 1987
Husák sa vraj pre tento krok rozhodol sám – a preto, lebo chcel omladiť vedenie strany. A rozhodnutý bol už počas návštevy v Moskve. Gorbačov mu vraj mal povedať, len aby zvážil, či je vhodná doba. Doba už vhodnejšia ani byť nemôže: akákoľvek zmena je úľavou, lebo je možnosťou, nevyhnutným predpokladom ďalšej zmeny. Keby neprišla zmena takto, musí prísť už len s ohľadom na vek. A tak je to určite lepšie. Najhoršie by bolo nerobiť nič: potom by sa situácia iba zhoršovala a zasa by sa k slovu dostali konsolidátori, ktorí by všetko zošróbovávali ako doteraz, ba ešte viac. A boli by sme tam, kde predtým, keď, ako píše V. Plevza, dozreli u nás podmienky pre nové o čosi skôr ako v iných socialistických krajinách. A nevedeli sme ich využiť. Teraz by sme mali, aj keď oneskorene...
Do 22:45 sme robili v tlačiarni nepekné číslo, ale máme nového generálneho tajomníka v novinách...

Utorok 22. decembra 1987
Najkrajšie je, že sme teraz všetci za prestavbu: napríklad Chňoupek mal diskusné vystúpenie, ktorého prvá časť sa nezverejní: kritizoval, ako dlho trvalo naše váhanie, či áno či nie prestavba, a čo sú tie špecifiká, to by bolo treba seriózne rozpracovať. Ale netreba chodiť ďaleko, na porade v Prahe bol M. Leško: kto tam počúval Fojtíka a počúval jeho prejavy od XVII. zjazdu, tiež musí mať riadny mišmaš v hlave. Ak si ho nechal urobiť. A náš tajomník? Dnes už mu ide do hrdla aj to cudzie slovo glasnosť, aj široký dialóg, aj..., ale toho, že my sme urobili už tri kádrové výmeny (Február, 68 a70), toho sa nevzdáva...


Výberová bibliografia
 

September 1987

Oliver Solga: Pocta strednej Európe, Nedeľa 35/1987, str. VIII. In.: Nové slovo 35/3. 9. 1987.
Daniel Hevier: Stratégia strát, Nedeľa 36, str. I. In.: Nové slovo 36/10. 9. 1987.
Tvárou k skutočnosti. Hosť Nového slova – Rudolf Urc, vedúci dramaturg Štúdia animovaných filmov Slovenskej filmovej tvorby, Nové slovo 37/17. 9. 1987, str. 13.
Ján Štrasser: Poézia nového času, Nedeľa 37/1987, str. II. In.: Nové slovo 37/17. 9. 1987.
Ján Mazák: Nepríjemné diagnózy, Nové slovo 38/24. 9. 1987, str. 8.


Október 1987

Igor Otčenáš: V Budmericiach o preklade, Nedeľa 40/1987, str. II. In.: Nové slovo 40/8. 10. 1987.
Ján Vilikovský: Most ponad krajiny. Pohľadnica z Maastrichtu. Nedeľa 40/1987, str. In.: Nové slovo 40/8. 10. 1987.
Tomáš Janovic: O maliarovi, čo sa nenarodil v Paríži, Nedeľa 41/1987, str. I. In.: Nové slovo 41/15. 10. 1987.
Ján Mazák: Kam sa ponáhľame?, Nové slovo 42/22. 10. 1987, str. 8.
Doc. JUDr. Jozef Moravčík, CSc., Právnická fakulta UK v Bratislave: V zajatí dožívajúceho myslenia. K diskusii o návrhu zákona o štátnom podniku, Nové slovo 43/29. 10. 1987, str. 7.
Milan Resutík: Taký zvláštny debut. (Martin Bútora, Ľahkým perom, Slovenský spisovateľ, 1987), Nedeľa 43/1987, str. VII. In.: Nové slovo 43/29. 10. 1987.

November 1987
Stanislav Rakús: Jubileum vedca - pedagóga. Nedeľa 44/1987, str. II. In.: Nové slovo 44/5. 11. 1987.
Igor Otčenáš: Kým miluješ, žiješ. Nedeľa 44/1987, str. VI. In.: Nové slovo 44/5. 11. 1987.
Vladimír Petrík: Budúcnosť klope na dvere, Nedeľa 47/1987, str. VII, Nové slovo 47/26. 11. 1987.

December 1987

Vladimír Vysockij: Kóta. Preložil Juraj Andričík, Nedeľa 48/1987, str. I. In.: Nové slovo 48/3. 12. 1987.
JUDr. Ján Drgonec, CSc.: Kde väzí nekvalita. Prestavba si žiada ďalšie právne normy, Nové slovo 49/10. 12. 1987, str. 4 – 5.
Štefan Moravčík: Rozlomený chlieb, Čoho sa človek dotkne, Slastiveda, Mnežienky, Nedeľa 50/1987, str. V. In.: Nové slovo 50/17. 12. 1987.
Doc. JUDr. Katarína Tóthová, CSc.: Štátna správa a podnik. Predmet mimoriadnej pozornosti, Nové slovo 51/24. 12. 1987, str. 8.
Milan Rúfus: Zvieratko detstva, Mamine zimné cesty, Deti, Sám, Možno, Nedeľa 51/1987, str. V. In.: Nové slovo 51/24. 12. 1987.
Milan Resutík: Vždy treba hovoriť pravdu. S Miroslavom Válkom o kultúre a kultúrnosti, Nedeľa 51/1987, str. VI. In.: Nové slovo 51/24. 12. 1987.
Stanislav Štepka: Ženské oddelenie, II. časť, Nedeľa 52/1987, str. II – III. In.: Nové slovo 52/31. 12. 1987.
Čo Hybe Dunaju alebo Každý chvíľku ťahá pílku. Pripravil Ján Kamenistý, Nedeľa 52/1987, str. VI. In.: Nové slovo 52/31. 12. 1987.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama