Reklama
Reklama

Slovensko je tehotné vznikom nových strán

Počet zobrazení: 1562

Nové strany, vznikajú, ako huby po daždi a niekedy majú aj takú trvácnosť. Slovensko je tak tehotné vznikom nových strán, ktoré môžu miešať karty už o pol roka, pri voľbách. Zakladajú ich Kiska, Drucker, Chmelár a pravdepodobne i Harabin a Mečiar. Majú však len pomerne malú šancu dostať sa do parlamentu. U niektorých, žiaľ, u väčšiny chvála Bohu.

Istým paradoxom je, že vznikom týchto nových strán môže byť Smer-SD ohrozený, no na druhej strane mu to môže prospieť, pravda, za predpokladu, že tieto nové sa do parlamentu vôbec dostanú. Pravdepodobne by stratil dve, tri či štyri percentá, ale na druhej strane by mohol získal potenciálnych koaličných spojencov, čo by mu mohlo pomôcť pri prípadnom zostavovaní ďalšej vlády.

To, čo som predpokladal ešte v júni v článku pre Slovo, sa napĺňa. Predčasné voľby, ktoré mohli byť v októbri tohto roku, by znemožnili zapojenie nových strán do predvolebnej súťaže. Teraz na ich vznik doplatia najmä strany vládnej koalície, osobitne Smer-SD, ktorému zoberú hlasy Socialisti a Dobrá voľba, tak ako i SNS utrpí stranou Za ľudí a Harabinom. Výrazne postihnuté však bude i opozičné SaS a OĽaNO. Záver si môžu urobiť občania i premúdrení lídri týchto strán. Ja len konštatujem, komu niet rady tomu niet pomoci.
 

Peripetie nášho politického systému
 

Problémom nášho politického systému je, že nové strany neraz zakladajú podvodníci, propagátori drog, dobrodruhovia, hulváti, ľudia s diktátorskými sklonmi a dokonca i tí, čo majú blízko k mafii. Tí všetci, žiaľ, u nás môžu byť úspešní, najmä ak majú dostatočný balík peňazí, prípadne za nimi stoja finanční sponzori, mainstreamové médiá a presstitúti v nich, spolu so spolitizovanými mimovládkami.

Politické peripetie vyplývajú tiež z totálne roztriešteného spektra národných síl, keď ich bude vo voľbách kandidovať možno päť, tak ako u kresťanských, liberálnych a maďarských strán. V tomto chaose sa bude veľmi ťažko robiť zmysluplná politika. Tak nám znovu zostáva len čakať, či sa neobjaví svetlo na konci tunela. Len aby to nebol vlak, ktorý nás všetkých zrazí k zemi.

V súčasnosti trpí Slovensko krízou osobností. Niet elitných lídrov, o čom svedčí aj prieskum agentúry, kto by mal byť predsedom vlády po voľbách 2020. Výrazne tam dominoval, z toho mála osobností čo máme, Peter Pellegrini s takmer 27 %. Potom dlho nič, až sa objavil Kiska, možno pre to, lebo medzi slepými je aj jednooký kráľom. Zaráža pokračujúca naivita ľudí, keď tento uznaný podvodník sa umiestnil na druhom mieste a ešte viac, ak Matovič pripomínajúci politického šialenca skončil tretí a kaviarenský líder Sulík štvrtý, aj keď so zanedbateľnými piatimi percentami. Jedine spravodlivé je odsunutie propagátora drog Trubana na desiate miesto. Ukazuje to na fakt, že osobností je u nás toľko, ako vlasov na hlave, len, žiaľ, tej úplne plešatej. Jasné je tiež to, že väčšina týchto „elít“ národa je na zaplakanie, keď im ide väčšinou len o mocenské záujmy. Majú minimálne schopnosti viesť krajinu a tak riadenie štátu môže byť v budúcnosti chaotické.
 

Kiskova, že vraj, Za ľudí
 

Kiskova strana Za ľudí dokazuje opodstatnenosť názvu, len s dodatkom, ktorý vyplýva zo skúsenosti, za svojich ľudí. Zatiaľ ukázala, že vie len vyvolávať kauzy, kritizovať úplne všetko a všetkých, odvolávať, krágľovať a majdanizovať Slovensko. Znovu tak, ako u väčšiny opozičných strán, žiadna vízia, žiaden program, žiadne riešenia. Z jej programových cieľov na bilbordoch vytŕča, že chcú Slovensko bez korupcie, či Vezmeme podvodníkom nelegálny majetok. Tu aspoň začínajú od seba, aj keď nehovoria ako. V zahraničnej politike sú tri priority, podpora zbrojenia, migrantov a orientácia na USA. Čakať teda od Kisku a jeho spolupracovníkov zmysluplný program je to isté, ako čakať od koňa, že porodí žriebä.

Stranu vedie jednoznačne najhorší prezident Slovenskej republiky od jej vzniku. Je o ňom verejne známe, že zbohatol na úžere tých najchudobnejších vrstiev a dopustil sa pozemkových podvodov s popradskou mafiou. Sám potvrdil krátenie daní a nepriamo aj financovanie svojej volebnej kampane v rozpore so zákonom jeho firmou. Očakávať od oligarchu, že bude bojovať proti oligarchom, či od jeho „sorošových detí“, že budú bojovať za záujmy Slovenska, by bolo len zbožným želaním utopistov. Skutočných odborníkov by ste v strane Za ľudí hľadali len veľmi ťažko. V jej vedení je prebehlíčka od Matoviča Remišová, či „nezávislí“ primátori, a slniečkar Šeliga s partiou z bývalej kancelárie prezidenta. Jednoducho, hviezdna zostava.

Pokiaľ ide o charakter tejto strany, tak ho najlepšie vystihuje slovenské porekadlo „Nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina“. Zatiaľ to tak berú i respondenti v prieskumoch, ktoré strane Za ľudí dávajú preferencie päť až vyše osem percent. Či je to reálne, ukážu však až voľby.
 

Druckerova Dobrá voľba, len pre koho?
 

Chápem pána Druckera, že keď v biznise mu to až tak nevynášalo, chce sa živiť politikou. Chvályhodné je tiež, že absolvoval svoje turné po Slovensku. Nechápem však, s kým sa tento, údajne špičkový manažér, ale slabší rétor a politik, bol schopný rozprávať a najmä, kto mu rozumel z bežných ľudí. Viem si predstaviť, že pre svoju stranu získa viacero podnikateľov a intelektuálov. Predstaviť si však neviem, že za ním pôjdu masy voličov. Nemá ich čím osloviť, veď jeho nevýrazný, až fádny prejav s nejasnými a nejednoznačnými vyjadreniami, málo koho zaujme. Nevie, či skôr nechce povedať, či ide o pravicu a či ľavicu. To ani nemôže, keď pasie po sklamaných voličoch Smeru-SD. Najskôr však pôjde o stredopravú stranu, lavicu bez mäkčeňa či skôr výťah pre vyvolených.  

Pri Druckerovej strane Dobrá voľba si možno položiť otázku, pre koho má byť dobrá. Údajne chce riešiť „spravodlivé“ zdravotníctvo, len nie je jasné ako, keď v ňom nedosiahol za dva roky výraznejšie výsledky ako minister. Chce sa starať o seniorov a sociálne slabých, len neviem, čím tromfne sociálny program Smeru-SD. Jeho prioritou údajne je i populačná politik,  čo treba oceniť, len ako ju vyrieši, keď Kollár má vlastnú stranu. V politike nestačí byť len dobrý človek, ani špičkový manažér, nestačí len chcieť. Politik musí mať charizmu a tá tomuto pánovi, bez urážky, chýba. Navyše sa podľa dostupných informácií obklopuje ľuďmi, ako Cséfalvayová či Fedor, s ktorými sa voľby nevyhrávajú, Kurilovská to nevytrhne a bez Pellegriniho v parlamentnej politike má len malú šancu.

Pozitívna je jeho snaha o zlepšenie života všetkých, o dôstojný život, len dúfam, že nie podľa Čaputovej a progresívcov, právo dôstojne zomrieť. Je zaujímavé, že sa nevracia do minulosti, nekádruje, nedelí ľudí a strany na staré a nové,. No veď ani nemôže, lebo sa ho to týka, tak ako jeho strany. Verme však, že mu aspoň toto vydrží.

O akú stranu pôjde, možno dedukovať z už dnes jasného pozitívneho vzťahu k Dobrej voľbe zo strany liberálov, progresívcov, tretieho sektora, agentúr a mediálnych presstitútov. Ešte ani nebola zaregistrovaná a už jej namerali až 7,4 %, pritom reálne by som to tak videl ako „omyl“ s čiarkou, t. j. 0,74 %. Manipulácia agentúr a médií tak veselo pokračuje, keď o ďalšom novom hnutí Socialisti.sk mlčia ako partizáni a správajú sa k nemu, ako k votrelcovi. Na Slovensku je to jednoducho tak.
 

Dilema a nočná mora Pellegriniho
 

Dilemou nesporne schopného Pellegriniho je, že sa bude musieť rozhodnúť medzi tým, či chce byť druhý medzi prvými, alebo prvý medzi poslednými. Druckerova strana sa totiž bez neho do parlamentu len veľmi ťažko dostane a s ním len s odretými ušami, čím by hrala len druhé husle a na to už on nie je zvyknutý. Navyše, doteraz sa mu vždy oplatilo, aj vzhľadom na jeho malú priebojnosť, váhať a počkať si na ponuku. Táto môže prísť zo samotného Smeru-SD, ktorý ho potrebuje pre jeho popularitu u voličov a možné straty pri jeho odchode. On sám nemá žiadnu šancu v tejto etape založiť si vlastnú stranu. Zo Smeru by totiž išli za ním dve, tri percentá voličov, z iných strán takmer nik a z doterajších nevoličov úplné minimum. Tak najpravdepodobnejším scenárom je, že nateraz bude tak, ako bolo, a Pellegrini si chvíľu počká na vedenie v Smere-SD, veď ani Fico tam nebude večne.
 

Chmelároví Socialisti.sk môžu byť oživením ľavice
 

Na Slovensku sa po pätnástich rokoch začína pohyb na ľavej časti politického spektra. Najpozitívnejšou správou je, že vzniká nové radikálnejšie, principiálne hnutie Socialistov, vedené Eduardom Chmelárom s hlavným heslom: solidarita – ekológia – mier. Prichádzajúci Socialisti môžu oživiť ľavicu a prispieť ku kultivácii politiky a jej priblíženiu k ľuďom. Sú v mnohom noví, netradiční a v niečom i pozitívne provokatívni.

Na základe zverejnených informácií možno predpokladať, že pôjde o moderné, autentické ľavicové hnutie, ktoré sa programovo, a nie populisticky zaoberá problémami bežných občanov a ich riešením. Ich cieľom je znižovať rozdiely v spoločnosti. Korupcia je podľa nich, systémovou záležitosťou tohto kapitalistického systému a odstráni sa len jeho potlačením. Svojím programom sa chcú zamerať na nízkopríjmové a najzraniteľnejšie skupiny ľudí, ako sú mladé rodiny, zdravotne znevýhodnení a seniori.

Pokiaľ ide o mierovú časť troch pilierov, tak tam je základom téza, žiadne cudzie základne, žiadni cudzí vojaci na území Slovenska. Vo financiách, nedať ani euro navyše na zbrojenie, žiadne dve percentá na zbrane, ale prostriedky využiť na odstránenie problémov v rezortoch tak, aby sa reálne zvýšila životná úroveň ľudí.

Pozitívne je, ako tvrdí sám Chmelár, že „trpezlivo pracujú na príprave programovej alternatívy, ktorá urobí zo Slovenska lepšie miesto pre život našich čestných a pracovitých ľudí, a nie kolóniu pre nadnárodný kapitál a zbrojárske koncerny“. Dôležité však bude, či Socialisti dokážu zladiť svoje programové ciele s praktickou politikou. Občan totiž potrebuje nie len vznešenú ideu a dlhodobú víziu spoločnosti, ale musí vidieť i konkrétne, krátko a strednodobé ciele zlepšovania svojho života.

Pozitívna je snaha Socialistov, na rozdiel od všetkých strán, robiť politiku zdola, tak aby pri tvorbe programu, štruktúr i lídrov rozhodovali ľudia. Zamerať sa na rozširovanie netrhového sektoru a prerozdeľovanie nie zvyškov, ale celého domáceho produktu a vo všetkých oblastiach presadiť, aby bol prvoradý verejný záujem. Čo sa im z toho podarí realizovať ukáže, samozrejme, až čas, ak dostanú šancu od občanov, robiť parlamentnú politiku.

Mimoriadnym úspechom by bolo, ak by sa Socialisti do Národnej rady dostali, čo by isto prospelo k jej kultivácii a zvýraznilo hlas ľavice v ňom. Podstatné by však bolo  posilnenie sociálneho charakteru štátu a občianskej spoločnosti. Budú to mať však veľmi ťažké, lebo napriek úprimným snahám o zlepšenie života ľudí na Slovensku, Socialisti nemajú za sebou žiadnych mecenášov a najmä mainstreamové média ich nielen že nepodporujú, ale vždy ich budú potláčať. Navyše, Socialisti spravidla nedisponujú kapitálom a ako sa hovorí „smrdia grošom“ a aj v politike na Slovensku platí to české – bez peňez do hospody nelez. Tak možno len dúfať, že uspieť v politike sa dá aj čestne.
 

Ďalšie nové strany sú ešte vo hviezdach
 

Ťažko sa k ďalším možným novým stranám vyjadrovať, keď existujú len v mysliach ich predpokladaných zakladateľov a vo voľbách môžu dopadnúť ako sirota Podhradských. Niet jasných lídrov, ako boli svojho času i keď kontroverzní, Mečiar, Dzurinda či Fico, ani osobností okolo nich. Navyše, už vôbec nič nevieme o ich programových prioritách. Predpokladám, že budú zamerané na zneužívanie národnostného cítenia a jednostranne, tak ako súčasná opozícia, na kritiku a deštrukciu, bez hľadania riešení umožňujúcich napredovanie Slovenska.

Vyjadreniam Harabina a Mečiara by iste nerozumela ani vlastná mater. Podobne sú na tom bývalí vysokopostavení funkcionári Mostu-Híd, frustrovaní odídenci Simon a Nagy, ktorí zase nevedia poriadne, čo chcú. Navyše, noví záchrancovia maďarskej menšiny zakladajú hnutie Spolupatričnosť, v ktorom chcú zjednocovať všetkých Maďarov. Úspech tohto projektu je len zbožným želaním samozvaných lídrov a je tak len vo hviezdach. Zdá sa, že jedinou reálnou záchranou pre občanov maďarskej národnosti a jej účasti v parlamente naďalej zostáva pragmatický Béla Bugár s jeho Mostom-Híd.
 

Úspešnosť pôrodu nových strán je otázna
 

Aký úspešný bude „pôrod“ nových strán, ukážu až voľby koncom februára budúceho roku. Tie odpovedia na otázku, ako dokážu presvedčiť občanov, získať ich pre svoje zámery a či sa dokážu presadiť v slovenskej politike. Ak áno, Slovensku hrozí, že v NR SR bude pôsobiť deväť až dvanásť strán, čo je neúmerne veľa a rozhodne to neprispeje k stabilite politického systému.  

Na záver mi zostáva len konštatovať –  na Slovensku bude veselo, nepredpokladám však, že občanom po voľbách.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama