Len uhorková sezóna?

Keď som dočítal článok Moniky Tódovej, nevychádzal som z údivu, ako sa Kočnerov sliedič novinárov Peter Tóth dostal k adrese Jána Kuciaka. Marian Kočner o to požiadal Norberta Bödöra, Norbert Bödör sa obrátil na svojho príbuzného Tibora Gašpara, Bödörov príbuzný Tibor Gašpar vo funkcii prezidenta Policajného zboru oslovil podriadeného, podriadený zrazil podpätky a informácia sa vydala na spiatočnú cestu... Dorazila ku Kočnerovi a ten napísal Tóthovi: „Ján Kuciak, Veľká Mača 556, Galanta.“ (Podklad: https://dennikn.sk, 5. 8. 2019) Áno, vyrazilo mi to dych, ale nie tak, ako očakávala rozhorčená redaktorka. Zaskočilo ma, že lišiak Kočner a bývalý redaktor SME i exriaditeľ kontrarozviedky SIS Tóth na to potrebovali takú okľuku a s toľkými stopami! Ich príbeh v interpretácii pani Tódovej mi pripomínal zlodejov, ktorí sa k vyhliadnutému obchodu zakrádajú vysvietenými výkladmi susediacich obchodov.

Posivený svedok sa nestíha čudovať ani nad novou a slušnou politikou v podaní samozvaných spasiteľov Slovenska. Čo slovo, to záruka stability a ružových zajtrajškov: napríklad Alojz Hlina už dnes vie, že „KDH registrované partnerstvá nepodporí; ak by Progresívne Slovensko na tom trvalo, KDH si vezme tridsať dní na rozmyslenie, či v koalícii zotrvá.“ (https://domov.sme.sk, 9. 8. 2019) Nebolo by férovejšie zakotviť problém v povolebnej koaličnej zmluve? Viac istoty fanúšikom dobra a slušnosti nedoprial ani Igor Matovič: „Samozrejme, bude ťažšie sedieť za stolom s človekom, ktorý používa lož ako pracovnú metódu.“ (https://www.cas.sk, 10. 8. 2019) Matovič narážal na Trubanovo vysvetľovanie drogovej minulosti, ako aj na ich nedávny mediálny spor, či je hnutie Za slušné Slovensko občianskym zoskupením alebo straníckym predvojom Progresívneho Slovenska a Kiskovej strany. No nebol by Matovič Matovičom, keby nezabudol povedať to podstatné – kto ho pod samopalom ženie k vládnemu stolu s bývalým narkomanom a luhárom. Nebodaj ho máme poľutovať, čo mieni pre blaho ľudu podstúpiť? Drogová kauza podľa Miroslava Beblavého nie je v koalícii PS/Spolu témou dňa a neprekáža ani Andrejovi Kiskovi. „V strane Za ľudí budeme naďalej spolupracovať na pozitívnej zmene Slovenska aj s Trubanom.“ (Tamtiež.) Naplno to za nich povedal učiteľ a spisovateľ Jaroslav Rumpli: „Pretože sa Truban zamotal do vysvetľovania roky starého mudrovania o drogách, stále platí, že by bol asi tak miliónkrát lepším premiérom, ako bol kedy Fico.“ (https://komentáre.sme.sk, 9. 8. 2019)

Ako inak, drogového hriešnika najtvrdšie odsúdil Smer; namiesto toho, aby nás  chlapsky informoval, v akom stave je rokovanie o rekonštrukcii slovenských vojenských letísk za americké doláre. Isteže, musel si udrieť do najväčšieho súpera z prieskumov, ale ako chlapiatko sa dal vtiahnuť do kauzy, ktorá napokon prehrmela iba ako previerka súdržnosti bojovníkov za lepšie Slovensko. Veď Michal Truban sa už z „bieleho“ otriasol a vyzval na zásadný boj proti korupcii. V tejto súvislosti Robertovi Ficovi na odplatu pripomenul, že „Progresívne Slovensko – na rozdiel od Smeru – nevzniklo na dohodách s oligarchami a biznismenmi.“ (TASR, 11. 8. 2019) Od Trubana som očakával menej vtipnú reakciu, dajme tomu otázku, prečo Smer potichu a zbabelo posúva vojenskú zmluvu s Američanmi budúcej vláde... Pobavila nás aj Veronika Remišová, ktorá sa poponáhľala s vyhlásením, že v strane Za ľudí majú „voči korupcii nulovú toleranciu.“ (SITA, 11. 8. 2019) Buďme však ku kiskovcom spravodliví, lebo ako jediní nabrali odvahu a vyjadrili solidaritu s francúzskymi Žltými vestami. Žltým podkladom bilbordov, ktorými zahltili Slovensko.

Nuž áno, rozčarovaný posivený svedok sa už aj farby chytá. V obave, že fádnosť a plytkosť politickej scény a médií nespôsobuje len uhorková sezóna.