Reklama
Reklama

Kniháreň 2019 – august 2

Počet zobrazení: 630

Ľuboš Jurík: Ľudovít Štúr. Životný príbeh | Slavomír Michálek a kol.: Obraz a odraz osobnosti modernej doby. K „70“ historikov Jana Peška a Stanislava Sikoru | Juraj Hocman: Niger


jurik-stur.jpgĽuboš Jurík: Ľudovít Štúr. Životný príbeh


Po úspešných a oceňovaných biografických románoch o Clementisovi a Dubčekovi sprítomňuje skúsený a uznávaný spisovateľ osudy jedného z najväčších Slovákov našej histórie. V románovej epopeji Ľudovít Štúr. Odkrýva azda všetky vrstvy Štúrovej osobnosti a pôsobenia v kontexte neľahkej a turbulentnej doby. Príbeh veľkého muža minulosti nesie nadčasové posolstvo: silný, pozitívne konajúci jednotlivec môže dať do pohybu lavínu udalostí, ktoré ovplyvnia celé ľudské spoločenstvá. Dielo sa dôsledne pridŕža historických reálií, ktoré hodnoverne domýšľa, no nevymýšľa.
Doc. PaedDr. Pavol Parenička, PhD.: Ľuboš Jurík sa na veľkom epickom priestore románovej epopeje nesnaží priblížiť iba stroho dokumentovanú a komentovanú známu, menej známu i neznámu faktografiu zo Štúrovej biografie, ale do diela vnáša silný vnútorný monológ protagonistu, čím majstrovsky kombinuje retrospektívne a epicko-dramatické rozprávanie. Štúrov vnútorný monológ, ktorý Jurík nazval „Rozpomínanie“, rezonuje a dodáva celému dielu aj neuveriteľne silnú psychologickú a eschatologickú dimenziu. Poukazuje na obrovský ľudský a humanistický rozmer Štúrovej výnimočnej osobnosti, sumarizuje jeho postoje a názory, rozpory, túžby, riešenia, chyby, pochybnosti, bilancovania svojich životných krokov a rozhodnutí, ktoré zásadne ovplyvňovali vývoj a formovali národné spoločenstvo Slovákov.
Vydavateľstvo Matice slovenskej 2019, 632 strán
 

70_osobnosti.jpgSlavomír Michálek a kol.: Obraz a odraz osobnosti modernej doby. K „70“ historikov Jana Peška a Stanislava Sikor
 

Slavomír Michálek: Predhovor: To, čo uplynulo sa nikdy nevráti...
Václav Vondrášek: Člověk zraje jako víno … K „7x10“ jubileu Jana Peška
Vladimír Segeš: Je to dobrý chlap ... Stano Sikora sedemdesiatročný
Peter Weiss Formovanie slovenskej identity so štátom v kontexte významných výročí
Dušan Kováč: Nacionalizmus, národy a národnostné menšiny v stredoeurópskom priestore na prelome storočí
Bohumila Ferenčuhová: Neoslavistická epizóda v profesionálnom živote Bohdana Pavlů
Zuzana Poláčková – Natália Krajčovičová: Anton Štefánek a jeho memorandum Spoločnosti národov z roku 1922
Linda Osyková: Ivan Dérer, aktívny agitátor sociálnych demokratov v medzivojnovom období
Matej Hanula: Pittsburská dohoda a jej druhý život: nástroj politického zápasu v medzivojnovom Slovensku
Jan Rychlík: Slovenský autonomismus a Tomáš G. Masaryk
Jakub Drábik: Fenomén násilia v ideológii a praxi Národnej obce fašistickej
Slavomír Michálek: Vyslanectvo ČSR vo Washingtone od rozbitia republiky do uznania exilovej londýnskej vlády (1939 – 1942)
Ľubica Kázmerová: Kultúra a osveta v kompetencii Ministerstva školstva a národnej osvety 1938 – 1944
Jozef Leikert: Postoje Ladislava Mňačka v období druhej svetovej vojny
Ľudovít Hallon: Rudolf Kubiš, zabudnutá osobnosť slovenského bankovníctva
Katarína Mešková Hradská: Emigranti, alebo vyhnanci? (Vysťahovalecké akcie židov zo Slovenska po vzniku autonómneho Slovenska)
Ján Hlavinka – Martina Fiamová: Medzi deportáciami a povstaním: postavenie židovského obyvateľstva na Slovensku v rokoch 1943 – 1944
Ivan Kamenec:Arizačný proces a jeho vplyv na slovenskú spoločnosť
Slavomír Michálek: Slováci na konferencii OSN v San Franciscu v roku 1945
Miroslav Sabol: Poľnohospodárska produkcia a zaistenie výživy na Slovensku v tretej republike
Štefan Šutaj:Andrej Maťašík – politik a kňaz (paradoxy slovenskej povojnovej politiky)
Dušan Segeš: „Balonova afera“ v réžii komunistického Československa z roku 1956 a jej medzinárodné súvislosti
Anna Falisová: Spolupráca v zdravotníctve medzi ČSR a socialistickými krajinami Ázie v rokoch 1956 – 1957 očami ministra Plojhara
Marína Zavacká: Zn.: Teplý kútik o Vianociach. Bratislavský Večerník na ceste od budovateľov k čitateľom
Adam Hudek: Slovenská akadémia vied a vývoj vzťahov v slovenskej vedeckej obci v 50. a 60. rokoch 20. storočia
Vlasta Jaksicsová: Ivan Laluha – jeden z generácie 1968
Agáta Šústová Drelová: Katolíci a národná kultúra počas normalizácie (najnovšie výskumné perspektívy)
Josette Baer: Gorbačovov efekt? Ako chápali Miroslav Kusý a Václav Havel perestrojku a glasnosť
Juraj Marušiak: Komparácia ústavných identít Poľska a Maďarska po roku 1989
Norbert Kmeť: Adam Michnik a hľadanie historickej pravdy
Miroslav Londák – Elena Londáková: Zánik česko-slovenskej federácie a základné tendencie vývoja Slovenska po roku 1993.
VEDA, 2019, 632 strán
 

niger_martinus.jpgJuraj Hocman: Niger


Apokryfná autobiografia rímskeho senátora Lucia Duilia Aemilia Victorina Nigra zachytáva obdobie veľkej krízy rímskeho impéria, ktorou bolestivo prechádzalo v druhej polovici 3.st nášho letopočtu. Autorov záujem o uvedené obdobie spolu s detailným štúdiom historických prameňov vyústili do snahy o vytvorenie autentického portrétu vysokopostaveného rímskeho úradníka a vojaka, ktorý sa počas svojho života ako spolupútnik viacerých rímskych cisárov, počínajúc Gallienom a končiac Diokleciánom stáva očitým svedkom zlomových historických udalostí. Hoci Niger bilancuje svoj život na jeho sklonku v období narastajúcich nepokojov a hromadného prenasledovania kresťanov, jeho zápisky nie sú obžalobou Ríma. Práve naopak, sú jeho obhajobou, rovnako ako sveta a poriadku, ktorý vytvoril a nad ktorým sa sťahujú mračná.
KO&KA, 2018, 200 strán

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama