Reklama
Reklama

Čínska stopa v Kirgizsku

Počet zobrazení: 1067

Budúce postavenie Číny vo svete je to, čo určite hýbe našou dnešnou mysľou. Ak bolo obdobie od konca druhej svetovej vojny (Veľkej vlasteneckej vojny) do konca roku 1989 obdobím sovietsko-americkej (a vice versa) bipolarity a po roku 1989 obdobím pokusov o dominanciu Západu, tak v súčasnosti je táto snaha o semihegemóniu USA na konci svojej životnosti. Na scénu totiž efektívne vstúpila Čína.

Súčasťou tohto vstupu je aj projekt Veľkej hodvábnej cesty. Pri všetkej úcte k tomuto projektu do budúcnosti nezabúdajme ani na jednotlivé krajiny BRICS – Brazíliu, Indiu... a najmä na Rusko!

Ich mocenská, politická a ekonomická budúcnosť môže byť v budúcnosti impulzom k tomu, že svet (a najmä Európa) sa zdynamizuje a odmietne niektoré skostnatené útočné bezpečnostné projekty, ktoré ťahajú do osudových nejasností najmä malé krajiny v strednej a východnej Európe.
 

Veľká hodvábna cesta

Na stránkach SLOVA sme už neraz informovali, že prvý impulz konceptu „Ekonomického pásu Veľkej hodvábnej cesty“ je spojený s vystúpením čínskeho lídra Si Ťin-pchinga v Astane (dnes Nur-Sultan). Na pôde Nazarbayev Universty v roku 2013, za prítomnosti vtedajšieho prezidenta Kazachstanu N. Nazarbajeva a kompletného CD zboru akreditovaného v Astane, tento (mega)projekt svojím vystúpením de facto diplomaticky ohlásil, ale aj de jure odštartoval.  

Projekt má ambíciu spojiť cez biznis dva kontinenty (Áziu a Európu), čo sa, samozrejme, niekomu nepáči.
 

Spolupráca s pevnými základmi

V tom istom roku (2013) došlo v Biškeku k podpisu Spoločnej deklarácie medzi Kirgizskom a Čínou o ďalšom prehĺbení  vzťahov strategického partnerstva (Совместная декларация Кыргызстана и Китая о дальнейшем углублении отношений стратегического партнерства)[1] а tiež k parafovaniu ôsmich bilaterálnych ekonomických dokumentov v celkovom objeme 5 mld.$, kde sa svieti aj dokument o modernizácii tepelnej elektrárne Biškeku (suma 390 mil. $), ktorá dnes, resp. jej vytendrovanie, kvári exprezidenta Kirgizska A. Atambajeva.

prve_dokumenty.jpg

Čína je jedným z prioritných partnerov Kirgizska a jednou z prvých krajín, ktorá 27. decembra 1991 uznala jej nezávislosť a 5. januára 1992 došlo k nadviazaniu plnohodnotných diplomatických vzťahov medzi Pekingom a Biškekom (dnes má ČĽR v Biškeku najväčšiu budovu svojho zastupiteľského úradu v tesnom susedstve so veľvyslanectvom USA a s rezidenciou veľvyslanca RF).

cina-kirgizstan.jpg
Foto: https://yandex.ru/images

Celková dĺžka štátnej hranice Kirgizska je 4767 km – z toho 1.072 km – je hranica s Čínou.

Napriek tomu, obchodno-ekonomické vzťahy medzi Kirgizskom a Čínou sa kardinálne intenzifikovali až po roku 2004. Ak v rokoch 1992 – 2004 boli objemy dodávok z Číny do Kirgizska na úrovni 26 – 100 mil. $ a obchodný obrat sa pohyboval v rozmedzí 30 – 125 mil. $, v roku 2008 bol objem čínskeho exportu už 1 186 mil. $. Obchodný obrat dosiahol 1 453 mil.$.
 

Geopolitika na prvom mieste

Samozrejme, že geopoliticky podstatnejším je projekt plynovodu Turkmenistan-Uzbekistan-Tadžikistan-Tadžikistan-Kirgizsko-Ćína (215 km) v plánovanej hodnote 1,5 mld. $., ale predsa, ide „len“ o jeden z projektov.[2]

Kirgizsko bolo jednou z prvých (po Kazachstane) krajín Strednej Ázie, ktorá potvrdila svoju participáciu na projekte Veľkej hodvábnej cesty. Bolo to ústami vtedajšieho kirgizského prezidenta A. Atambajeva počas oficiálnej návštevy Číny v máji 2014.

Následne sa v Biškeku uskutočnilo niekoľko podujatí, ktoré túto tendenciu materializovali.

V júni 2014 sa v meste, kde časť detstva prežil A. Dubček a kde družstvo INTERHELPO položilo ekonomické základy Kirgizska, konalo 19. fórum Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS) s názvom „Spoločné výzvy ekonomického rozvoja regiónu ŠOS“, diskutovalo, ako znovuzrodiť starú obchodnú cestu medzi Áziou a Európou v kombinácii s modernými segmentami eurázijskej integrácie. Má sa na mysli projekt Eurázijskej ekonomickej únie (Rusko, Bielorusko, Kazachstan, Arménsko a Kirgizsko), ale aj koncept medzinárodného ťažkoodenca – Šanghajskej organizácie spolupráce.

V auguste 2014 sa na brehoch najväčšieho jazera v Strednej Ázii (kde sa v sovietskej ére pod pláštikom tajnosti vyvíjali námorné torpéda, čo NATO nezistilo až do momentu, pokiaľ miestny liberál za peniaze nezaspieval) konalo ekonomické fórum „Issyk-Kuľ 2014“, ktoré už bolo natvrdo súčasťou podujatí „Ekonomického pásu Veľkej hodvábnej cesty“.

Medzi najväčšie aktuálne čínske investičné projekty v Kirgizsku patrí výstavba trasy VVN Datka – Kemin (389 mil. $), petrochemický závod Džunda (300 mil. $) a už spomenutá rekonštrukcia tepelnej elektrárne v Biškeku.
 

Veľký pochod

Celkov možno konštatovať, že aktívna politika Číny v Kirgizsku napomáha samotnému Kirgizsku pri plnení domácich úloh v sfére sociálno-ekonomickej tranzície krajiny. Podľa dostupných údajov v Kirgizsku funguje 397 čínskych firiem + 177 spoločných kirgizsko-čínskych podnikov. Podnikateľské subjekty s čínskymi investíciami odviedli v roku 2018 do štátneho rozpočtu 3,8 mld. somov vo forme daní (nárast + 20% v porovnaní s rokom 2017).

Lacné tovary z Číny jednak uspokojujú domáci dopyt, súbežne však likvidujú domácich producentov.

Druhým (podľa kirgizských analytikov primárnym) problémom je fakt, že s rozšírením obchodno-ekonomických vzťahov medzi Čínou a Kirgizskom narastá migračný tlak z Číny. Celkovo 75% z celkovej kvóty vydelenej Kirgizskom na zahraničnú pracovnú migráciu do Kirgizska absorbujú susedia z Číny. Vraj je to na hrane národnej bezpečnosti.

V roku 2018 prišlo do Kirgizska 35 215 občanov Číny ( v roku 2017 to bolo 41 307 osôb). Z krajiny vycestovalo 34 436 občanov Číny (v roku 2017 – 40.690). V minulom roku požiadalo o registráciu pobytu v Kirgizsku 24 836 držiteľov čínskych pasov (35 získalo trvalý pobyt). Za ostatných 9 rokov získalo kirgizské občianstvo 268 občanov Číny (z toho 171 etnických Kirgizov, 72 Ujgurov, 9 Uzbekov, 6 Číňanov, 9 Dunganov a 1 Kazach).[3]
 

Tvárou v tvár

Možno predpokladať, že v krátkodobej perspektíve, s dlhodobým výhľadom, sa bude ekonomická, finančná, ľudská...(a teda aj politická a sociálna) prítomnosť Číny v Kirgizsku zvyšovať vo všetkých parametroch s cieľom zmeniť dlhodobo prítomný algoritmus deštruktívnych procesov.

Samotný Biškek sa tomu zásadne nebráni.

Má dve možnosti: buď čínsky vektor, alebo ruský vektor.

Aktuálne je kirgizské kyvadlo na ceste smerom k Pekingu. Potvrdzuje to aj najnovší vládny program «Арай көз чарай» (Tvárou v tvár) zameraný na aktivizáciu spoločných Kirgizsko-čínskych projektov v rámci Ekonomického pásu Veľkej hodvábnej cesty.

Aspoň tak to akcentoval prezident Sooronbaj Žeenbekov nielen počas svojej ostatnej oficiálnej návštevy v Číne, ale najmä pri svojom bilaterálnom stretnutí s čínskym partnerom na okraj zasadnutia Rady hláv štátov –  členov Šanghajskej organizácie spolupráce, ktoré sa konalo 14. júna 2019 v Biškeku.

Kirgizsko totiž v roku 2019 tejto globálno-vplyvnej organizácii predsedalo (v roku 2020 bude ŠOS predsedať Ruská federácia).

Inak o tomto podujatí, kde o.i. za stolom sedeli predstavitelia štyroch jadrových mocností ako členovia (India, Čína, Pakistan a Ruská federácia) a ako pozorovateľ jadrová mocnosť čakateľ – Irán, slovenské média buď neinformovali, alebo ak tak, veľmi diétne.

Kto má však chuť, môže si pozrieť záverečný dokument: Biškekskú deklaráciu hláv štátov – členov Šanghajskej organizácie spolupráce (Бишкекская декларация Совета глав государств-членов Шанхайской организации сотрудничества).[4] Je tam veľa vecí týkajúcich a Eurázie, ktoré slovenskí „analytici“ akosi cez bruselsko-atlantické dioptrie nevidia.

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

Obchod medzi Kirgizskom a Čínou v rokoch 1992– 2009

obchod.jpg
Zdroj: http://www.ceasia.ru/ekonom/146--1.html

Tabuľka č. 1
tab_1.jpg
Zdroj: www.mineconom.gov.kg

Tabuľka č.2

tab2.jpg
Zdroj: www.nbkr.kg

 


[1] Plné znenie Deklarácie pozri: http://www.ca-portal.ru/article:11844;

[3] Údaje prevzaté z: http://www.ca-portal.ru/article:47564;

[4] Plné znenie pozri: http://rus.sectsco.org;

 

 

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama