Dušanbe chce ladiť s Astanou

V apríli 2008 boli v kazašskej Astane prezidenti Kirgizska a Uzbekistanu Kurmanbek Bakijev a Islam Karimov. Ďalším návštevníkom, ktorého prednedávnom privítal prezident Kazašskej republiky Nursultan Nazarbajev, bol prezident Tadžikistanu Emomali Rachmon.
Počet zobrazení: 1620
10396px-Islam_karimovCB-m.jpg

V apríli 2008 boli v kazašskej Astane prezidenti Kirgizska a Uzbekistanu Kurmanbek Bakijev a Islam Karimov. Ďalším návštevníkom, ktorého prednedávnom privítal prezident Kazašskej republiky Nursultan Nazarbajev, bol prezident Tadžikistanu Emomali Rachmon. Domáci prezidentskí pochlebovači túto frekvenciu hodnotia ako potvrdenie, že Kazachstan sa stal centrom regionálnej politiky. Naposledy bol Emomali Rachmon na oficiálnej návšteve v Kazachstane pred dvomi rokmi. Pravda, vtedy sa ešte volal Rachmonov, ale aj tak sa prezidentom podarilo dohodnúť viacero projektov regionálneho významu. Recipročne navštívil v septembri minulého roku Nursultan Nazarbajev Dušanbe. Domov si odviezol prísľub, že Tadžikistan bude podporovať kazašskú iniciatívu prehĺbenia ekonomickej integrácie stredoázijských krajín. Dušanbe totiž, podobne ako Biškek – i keď z rôznych dôvodov, ale spoločne na zlosť uzbekistanského Taškentu – priznáva neformálne vodcovstvo Kazachstanu v regióne. Kazachstan však po návrate svojho prezidenta z Astany naopak oficiálne oznámil, že pre Uzbekistan je iniciatíva vytvorenia Zväzu stredoázijských štátov neprijateľná. Sám prezident Islam Karimov to povedal bez obalu: „Je neprijateľná. Hovorím to ešte raz, aby sa na danú tému nešpekulovalo! Touto etapou sme už prešli. V roku 1998 bol vytvorený Stredoázijský ekonomický zväz, v roku 2001 bol transformovaný na Stredoázijský zväz, ktorý zakončil svoju existenciu v roku 2005 a bol vytvorený Eurázijský ekonomický zväz. Bolo mnoho želaní.“ Čakanie na investície Tadžikistan súrne potrebuje investície, ktoré je Kazachstan pripravený poskytnúť. Tu sa však ukrýva stredoázijský paradox. Samotný Kazachstan má problémy so zaistením vnútornej investičnej bezpečnosti a zároveň nie je krajinou, ktorá by bol z pohľadu tranzitných perspektív zaujímavá. Podľa hodnotenia Svetovej banky, zo 150-ich monitorovaných krajín je Kazachstan na 133 mieste tranzitnej príťažlivosti. Aj napriek tomu, že Astana prijala dopravnú stratégiu predpokladajúcu sústredenie tranzitu Východ – Západ cez Kazachstan, čo je síce pre Kirgizsko a Tadžikistan výhodné, zato však neprijateľné pre Turkménsko a Uzbekistan. Nehľadiac na to, že len jedno percento z celkového obchodu medzi Európou a Áziou pripadá na krajiny Strednej Ázie. Tadžikistan postihla tohto roku krutá zima. Kazachstan pomohol odvrátiť jej dôsledky dodávkami elektrickej energie (s čím robil Taškent drahoty) a potravín v sume asi 1,5 milióna amerických dolárov. V súčasnosti Tadžikistan nakupuje 90 percent celkového objemu pšenice a 40 percent ropy a ropných výrobkov práve z Kazachstanu. Takže aj tieto veci musel Emomali Rachmon prerokovať, pretože niektoré opatrenia kazašskej vlády môžu v budúcnosti vytvoriť administratívne problémy, vrátane nárastu cien. Pritom Tadžikistan je pre Kazachstan po Rusku obchodný partner číslo dva (v roku 2007 bol vzájomný obchodný obrat na úrovni 303 miliónov dolárov). Voda nad zlato Samostatným okruhom prezidentských rozhovorov bola voda. Tá má v Strednej Ázii cenu zlata. Dnes Kirgizsko hlási, že v Toktogulskej nádrži, na ktorej je závislá celá Ferganská dolina, je len 7 mld m3 vody. Presne pred rokom, keď boli suchá, nádrž obsahovala 10,5 mld. m3 vody, čo je výrazný rozdiel. Čarvacká nádrž ležiaca 80 kilometrov od Taškentu, ktorý je na nej so svojimi 2,5 miliónmi obyvateľov stopercentne závislý, dnes obsahuje 707 mld. m3 vody, čo je zhruba 2,5 krát menej ako pred letom v roku 2007. Vedci jednohlasne hovoria, že tento deficit bude ešte narastať. To znamená signál pre politikov. Elektrina nado všetko Dušanbe chce urýchlene dobudovať Rogunskú vodnú elektráreň, nehľadiac na nervozitu a nesúhlas Uzbekistanu. Ten sa obáva, že dobudovanie grandiózneho vodného diela bude znamenať ekologickú katastrofu. Všetky doterajšie pokusy Emomaliho Rachmona presvedčiť Islama Karimova boli neúspešné. Ponuka Kazachstanu na investičnom podieľaní sa na dobudovaní diela znamená, že E. Rachmon ešte využije autoritu N. Nazarbajeva, aby bol Taškent ústretovejší. Lenže Taškent je presvedčený, že jediným vodcom v Strednej Ázii je práve on. Nie však len preto (večný sovietsky a postsovietsky spor o vedenie). Prezident Nazarbajev pred týždňom neváhal a vyhlásil: „Čo sa týka Rogunskej elektrárne, Kazachstan má záujem byť akcionárom a investorom...“. Pre poriadok treba uviesť, že Tadžikistan ponúkol investičnú participáciu aj Kuvajtu, ktorý vie o nedostatku vody svoje, a aj keď sa zatiaľ oficiálne nevyjadril, všetko nasvedčuje tomu, že do tohto kšeftu pôjde. Sovietske dedičstvo Výstavba samotného diela bola zahájená počas sovietskej éry v roku 1976. V roku 1994 sa Tadžikistan a Ruská federácia dohodli na jeho dobudovaní. V roku 2005 Dušanbe zmluvu denonsovalo a odvtedy sa okolo neho politizuje. Na dobudovanie vodno-energetického bloku je potrebných 2,2 miliárd amerických dolárov plus 660 miliónov dolárov na zavŕšenie prác na vstupnom kanále. Počas vystúpenia pred poslancami parlamentu 25. apríla 2008 prezident Emomali Rachmon oficiálne oznámil, že v rozpočte na rok 2009 bude vyčlenených na dobudovanie diela 79,3 miliónov dolárov, pričom v roku 2008 sa našlo „len“ 39,65 miliónov dolárov. Po rozpade ZSSR bol v roku 1992 komplex ocenený sumou 800 miliónov dolárov a potrebná investícia na úrovni vtedajších 1,3 – 1,8 miliárd dolárov. Východ – Západ Aby sa kruh uzavrel, tento týždeň oficiálne navštívi Astanu čerstvý nájomník Kremľa, prezident Ruskej federácie Dmitrij Medvedev. Bude to jeho prvá návšteva krajín Spoločenstva nezávislých štátov. Teda nie Kyjev, Minsk či Jerevan, ale ani nie Tbilisi, Baku či Dušanbe a už vôbec nie Taškent. Je v tom moskovská stratégia, alebo jednoducho výber najmenšieho zla? Najmä ak sa z Kremľa dostávajú správy, že jednou z hlavných tém rozhovorov prezidentov bude projekt nového dopravného koridoru Európa – západná Čína. Bez aktívneho prístupu Ruska a Číny sa však môže projekt dostať do štádia „net“. Prečo by to však obaja partneri robili? Tam, kde sú vybudované komunikácie, efektívne funguje aj moc. Ak sa dohodnú, zvezie sa pri nich aj Kazachstan, aj Kirgizsko, z časti aj Tadžikistan. Pre Uzbekistan by vznikol problém. Možno aj preto sa z Taškentu pred cestou Dmitrija Medvedeva ozval Islam Karimov, ktorý potvrdil, že Taškent zvýši pre Moskvu dodávky svojho plynu z pôvodnej úrovne 10 mld. m3 realizovaných v roku 2007 na 12,75 mld. m3 v roku 2008. Rusko tak upevní pozíciu hlavného odberateľa plynu z Uzbekistanu (85%), ten sa môže tešiť, že sa pripojí k projektu koridoru. Ladenie Dušanbe s Astanou nie je len bilaterálny vzťah, ale súčasť širších posunov, ktorými prechádza nielen Eurázia, ale celý postmoderný svet. Autor je stály spolupracovník týždenníka Slovo

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984