Komercia v múzeách

Bol som prekvapený, keď som sa dočítal, že na Bojnickom zámku museli pre obrovský záujem o dve hodiny predĺžiť Noc múzeí a galérií. Posledná výprava mala ísť pôvodne o desiatej večer, nakoniec však pridali ešte dva ďalšie vstupy, aby nesklamali desiatky ľudí trpezlivo čakajúcich v neskorých hodinách v rade na lístky. Nebolo to len neklamné znamenie, že sa blíži letná turistická sezóna, ale najmä výsledok ešte stále netradičného podujatia. Mimochodom, rovnaký záujem zaznamenali v ten deň a noc v múzeách a galériách po celom Slovensku. Všade stáli nezvyčajne dlhé rady ľudí, medzi ktorými (najmä cez deň, ale nie len) dominovali predovšetkým deti. Asi v žiadnej z týchto kultúrnych a historických inštitúcií nemali takú návštevnosť, ako vo všedný deň, dokonca ani keď zoberieme do úvahy letné dovolenkové obdobie. Úspech podujatia – veď aj oficiálne dosiahol doteraz najvyššiu návštevnosť – svedčí o tom, že ľudia sa opäť začínajú zaujímať o kultúru a naše dejiny. Roky divého budovania divého kapitalizmu ukázali, že takto sa žiť nedá, nehovoriac o tom, že sa takto už vôbec nedá budovať moderná spoločnosť. U mnohých prichádza vytriezvenie z konzumného ošiaľu peňazí a majetku, ku ktorému sa v kapitalizme aj tak dostane vždy len menšina. Aj v múzejníctve však platí Komenského zásada škola hrou. Ľudí nebaví len pozerať sa, prípadne počúvať „verklikovaný“ výklad. História je pre nich zaujímavejšia, ak sa jej môžu „dotknúť“, „ohmatať“ si ju, či „skúsiť“ na vlastnej koži. Vždy predsa platí, že najlepšie si zapamätáme to, čomu rozumieme a najlepšie porozumieme tomu, čo môžeme aspoň na chvíľu sami prežiť. Napokon, práve v čase premeny spoločnosti na vedomostnú sa múzeá a galérie stávajú nielen kultúrnymi, ale aj vzdelávacími a výchovnými inštitúciami. Preto je dobre, ak sa múzeá premieňajú na „živé organizmy“ a nemali by to robiť len raz či dva razy do roka. Úspech Noci múzeí a galérií by mal byť jasným dôkazom, že do nich môžeme dostať čoraz viac ľudí, ak návštevníkom vtiahneme do deja. Samozrejme, neznamená to, že by sa múzeá a galérie mali premeniť na zábavné podniky a mali by zanedbávať svoju vedeckú, poznávaciu činnosť. Veď keby to spravili, o chvíľu by nemali verejnosti čo nového ponúknuť. Ale ak majú prežiť – a to nielen z ekonomického hľadiska, ale z hľadiska spoločenskej potreby – musia zmeniť prístup k návštevníkom tak, aby ich prilákali. Príkazmi a nariadeniami to už nepôjde a ak by nám zostali múzeá iba pre bádateľov, bol by to nielen luxus, ale najmä veľká škoda. V Bojniciach to už očividne pochopili a výklad oživený o rôzne atrakcie, ktoré však nevybočujú z rámca fungovania seriózneho múzea, sa tam stal bežnou pracovnou metódou. Noc múzeí a galérií je prísľubom, že nezostanú jediní.