Dokedy sa chceme klamať?

O čom svedčí škandál s poľským mäsom
Počet zobrazení: 6688

Škandál okolo poľského mäsa len potvrdil, že podobným prípadom s potravinami nevyhneme. Od choroby šialených kráv, ktorá vypukla v roku 2001 vo Veľkej Británii, sme zaznamenali najmenej štrnásť ďalších prípadov. Zisk ako hlavný cieľ podnikania sa nezastaví ani pred predajom zdraviu škodlivých potravín či liehovín aj za cenu ľudských životov. Je to daň, ktorú platíme za tridsať rokov zakorenenej konzumnej kultúry založenej na importovaných potravinách.

Prevažná väčšina Slovákov ohúrená reklamou a možnosťami svojej peňaženky nehľadí pri nákupe potravín na kvalitu, ani odkiaľ pochádzajú. Plné regály tovaru nehovoria o strate sebestačnosti, o strate desiatky tisícov pracovných miest v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle. Naopak – vytvárajú ilúziu pohody a spokojnosti u prevažnej časti spoločnosti. Bohužiaľ, aj u vlád, ktoré sa tu za tridsať rokov vystriedali a podľahli tomuto ošiaľu.

polzadara1.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

Marketingový slogan „kupujte slovenské potraviny“ vytvára v ľuďoch ilúziu o dostatku slovenského tovaru a hlboko zavádza. Bohužiaľ, pravda je taká, že bez cca 60 % dovozu potravín nevieme zabezpečiť potrebu trhu. U ošípaných kryjeme spotrebu len asi z 25 %. Obdobná situácia je aj u statných komodít. Apel vládnych a ostatných politikov po takýchto škandáloch je rovnaký. Nabádanie spotrebiteľa, aby kupoval slovenské výrobky. Je to pekná výzva a dobre sa počúva. Skutočnosť je iná.  Treba dať za pravdu obchodníkom, ktorí tvrdia, že ak napr. zakážeme dovoz mäsa z Poľska, musíme ho nahradiť nákupom z iného zahraničia, aby sme uspokojili potreby trhu. Preto výzva k nákupu slovenských výrobkov je len prázdne gesto. Toto potvrdzujú aj zistenia Štatistického úradu SR (SR v číslach 2018). Ku koncu roku 2017 sme mali stavy hovädzieho dobytka 440 tisíc kusov t.j., 44,3 % oproti roku 1993. U ošípaných ku konci roka 2017 bol stav 614 tisíc kusov oproti 2 179 tisíc kusov v roku 1993. Stavy sa znížili o vyše 71 %! Produkcia jatočných zvierat v živej hmotnosti  na 1 obyvateľa bola v roku 1993 spolu 90 kg – v roku 2017 len 18kg. Za takého stavu sa nemôžeme čudovať, že v období január až október 2018 sme doviezli mäso a výrobky z neho s mínusovým saldom 338 miliónov eur.

Nie je dôvod na radosť ani z výsledkov rastlinnej výroby.  Na obyvateľa produkujeme v roku 2017 oproti roku 1993 viac obilnín o 48 kg, olejnín o 119 kg,  zemiakov menej o 133 kg. Napriek priaznivým výsledkom v obilninách, ktoré vyvážame, saldo zahraničného obchodu pri dovoze chleba a výrobkov z múky je za obdobie január až október 2018 mínusové v čiastke bezmála 70 miliónov eur. U zemiakov je mínusové saldo 16,5 milióna eur.

Je najvyšší čas, aby vláda  konala tak, aby spoločne s poľnohospodármi, potravinármi bez ohľadu na veľkých či malých hospodárov zabezpečila dostatok vlastných konkurencieschopných potravín.

(Autor, Anton Julény senior, je poľnohospodársky inžinier)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984