Maďari v karanténe

„Nemyslím si, že by sme sa mali pridávať k SMK po tom, ako sa zachovali pri hlasovaní o Lisabonskej zmluve.“ Takto zdôvodnil podpredseda SDKÚ-DS Ivan Mikloš, prečo sa jeho strana odmietla zúčastniť na stretnutí expertov, ktoré Strana maďarskej koalície zvolala s cieľom dohodnúť spoločný postup voči novému tlačovému zákonu na Ústavnom súde SR.
Počet zobrazení: 1806
kdh_05CB-m.jpg

„Nemyslím si, že by sme sa mali pridávať k SMK po tom, ako sa zachovali pri hlasovaní o Lisabonskej zmluve.“ Takto zdôvodnil podpredseda SDKÚ-DS Ivan Mikloš, prečo sa jeho strana odmietla zúčastniť na stretnutí expertov, ktoré Strana maďarskej koalície zvolala s cieľom dohodnúť spoločný postup voči novému tlačovému zákonu na Ústavnom súde SR. Zdržanlivý postoj k podaniu na súd vyjadril aj Daniel Lipšic. „Nie každý zákon, ktorý je zlý, je aj protiústavný“, povedal podpredseda KDH. Túžba potrestať SMK za to, že sa rozhodla apríli v parlamente zúčastniť na hlasovaní o Lisabonskej zmluve a jej poslanci ju podporili, sa ukázala oveľa silnejšia, než dramatickým spôsobom proklamované obavy týchto pravicových strán, že nový tlačový zákon je začiatok skazy demokracie na Slovensku... Tlačový zákon ich veľmi netrápi Ak by totiž dôsledky kontroverzného znenia práva na opravu boli naozaj také katastrofálne, že pre to stálo za to zničiť imidž SDKÚ-DS ako slovenskej vlajkovej lode európskej integrácie a vyvolať odmietavé reakcie v Európskej ľudovej strany (EPP), nebolo nič prirodzenejšie, ako dokázať tento principiálny postoj aj povznesením sa nad hádku s SMK kvôli jej podpore Lisabonskej zmluvy. Dzurindova SDKÚ-DS navyše nechce dať podpisy svojich 30 poslancov pod spoločné opozičné podanie na ústavný súd, ktoré začala pripravovať SMK. Tá má však iba 20 poslancov, čo je na podanie málo. Pritom pokus presunúť definitívne rozhodnutie o zákone na ústavný súd podporuje Združenie vydavateľov periodickej tlače aj Slovenský syndikát novinárov. Predseda poslaneckého klubu SDKÚ-DS Stanislav Janiš tvrdí, že sa ešte neskončili práce „na analýzach, ktoré majú potvrdiť alebo vyvrátiť protiústavnosť (tlačového) zákona“, čo je tiež dôkazom, že tlačový zákon, ktorý od prvého júna nadobudol účinnosť, až takou urgentou a veľkou katastrofou zrejme nie je. Najmä sa však ukazuje, že hlasovanie SMK, ktoré si nielen zo strany našej vládnej koalície, ale aj v zahraničí – a osobitne v Európskej ľudovej strane (EPP) – vyslúžilo ocenenie za štátnický a proeurópsky postoj, sa stalo pre SDKÚ-DS a KDH vítanou zámienku na to, aby sa zbavili záťaže spolupráce s „Maďarmi“. Nejeden volič slovenských pravicových strán totiž podozrieva SMK z autonomizmu či dokonca iredentizmu. Nehovoriac už o postoji doterajších nevoličov či voličov ĽS-HZDS, SNS, a najmä Smeru, bez získania ktorých nemôže slovenská pravica zmeniť pomer politických síl a uvažovať o vytlačení sociálnych demokratov do opozície. Lipšic SNS nevylučuje Predovšetkým na chvoste volebných preferencií parlamentných strán sa nachádzajúce KDH evidentne vsádza na odobratie voličov SNS. Jej preferencie, a najmä preferencie jej predsedu Jána Slotu, v poslednom čase výrazne poklesli pre široko medializované škandály okolo jeho minulosti a podpisu na parlamentnej prezenčnej listine. Najmä podpredseda KDH D. Lipšic, ktorý nedávno vyzval na vytvorenie akéhosi pravicového sanitárneho kordónu proti Smeru a vyslovil požiadavku, aby sa opozičné strany zaviazali, že po voľbách nepôjdu so Smerom do vlády, sa silno angažuje pri strategickom odôvodňovaní, prečo SMK prestala byť súčasťou opozície. A prečo by SDKÚ-DS a KDH mali túto stranu, s ktorou boli takmer 8 rokov vo vláde, z opozičnej spolupráce dôsledne vylučovať. Zároveň sa stáva stále zreteľnejšie zástavníkom národnej politiky KDH. Kultivovaným spôsobom preberá viaceré časti rétoriky typickej pre SNS. Napríklad na požiadavku vedenia EPP, aby SDKÚ-DS a KDH rozprávali s SMK o opozičnej spolupráci, keďže všetky tri strany patria do jednej politickej rodiny, povedal, že nepotrebujeme nikoho z Bruselu, aby nám prišiel čokoľvek vysvetľovať. Z SDKÚ-DS a KDH by podľa neho mal vzniknúť pravicový dvojblok ako nemecká CDÚ-CSÚ, ktorý, ak bude mať viac hlasov ako Smer, môže prizvať niekoho ďalšieho do vlády. A tým môže byť aj SNS, pretože je to „pravicová strana, ktorá vyznáva mnohé konzervatívne hodnoty v oblasti ekonomickej i v oblasti kultúrno-etickej.“ Priznáva síce výhrady voči niektorým výpadom a skutkom predsedu SNS J. Slotu, ale SNS by zo spolupráce nevylučoval. Nová stratégia pravice Samozrejme, podstatná chyba tohto konceptu zjednocovania slovenskej pravice, vrátane SNS, proti Smeru je v tom, že súčasný stav volebných preferencií ho robí nerealistickým. Smer dosahuje necelé dva roky po voľbách vo výskumoch okolo 40 percent, čo je viac, ako majú SDKÚ-DS, KDH a SNS dohromady. Ak sa za dva roky do volieb nestane nič mimoriadne, potrebovala by pravicová koalícia, nesená na národnej vlne proti slovenskej sociálnej demokracii, štvrtého do partie. A tým môže byť iba ĽS-HZDS. Teda tá strana, ktorú práve Lipšicovo krídlo v KDH odmietlo v povolebných rokovaniach uznať ako partnera do ďalšej vlády vedenej M. Dzurindom, a definitívne tak posadilo do vládneho sedla stranu Smer. Odsun SMK do akejsi „politickej opozičnej karantény“ je teda súčasťou novej politickej stratégie slovenskej pravice, ktorá je zaskočená úspechom sociálnych demokratov. Slovenská pravica, vrátane KDH, ktoré v politike tak rado moralizuje a vystatuje sa svojimi principiálnymi postojmi, by sa tiež rada zviezla na „národnej vlne“. K SNS zaujíma rovnako pragmatický postoj ako Smer, ktorý bol zaň bezprostredne po voľbách tvrdo kritizovaný doma i v zahraničí. Nielen Stranou európskych socialistov, ale aj Európskou ľudovou stranou. Autor je vysokoškolský pedagóg a bývalý predseda Strany demokratickej ľavice (článok napísaný pre právo a slovo)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984