Podstatou dnešnej politickej krízy je úpadok liberalizmu!

Počet zobrazení: 3612

Liberalizmus a trhová ekonomika sa považujú za hlavné mechanizmy moderného kapitalizmu.
Liberalizmus však predstavuje veľmi široký prúd názorov a postojov. Zložitosť jeho interpretácie je daná aj tým, že inak a často i protichodne sa vykladá v EÚ a inak v USA.
Na čom sa asi všetci zhodnú, je to, že jeho nositeľom je jedinec, indivíduum, ktorému je dovolené všetko, čo nezakazuje zákon, a preto je oprávnené vo svojej každodennej činnosti maximalizovať svoje slobody.
Je pozoruhodné, že taký závažný pojem má tak široký a konfúzny význam.
Diskusia o liberalizme nemá iba teoretický význam, ale má dôležitý praktický rozmer pre všetky politické strany.

individu1.jpg
Ilustračné foto: Emil Polák

Nedávne vystúpenie Marka Maďariča, podpredsedu a hlavného ideológa Smeru z tejto strany, je toho názorným príkladom. Zdôvodnenie jeho kroku tým, že Smer sa nedostatočne dištancuje od politiky Orbána... a že útoky na liberálnu demokraciu sú hlavnou hrozbou demokracie a snahou o revíziu ponovembrových hodnôt... asi nie sú tým najpodstatnejším pre riešenie situácie v Smere. Treba jasne povedať, že touto kritikou Smeru nemožno vysvetliť krízu socialistov a ich obrovské straty vo voľbách vo všetkých európskych krajinách. Kríza je taká obrovská, že v mnohých krajinách tieto strany bojujú o holú existenciu.
Odchod pána Maďariča zo strany a jeho obhajoba liberalizmu a liberálnej demokracie by preto nemusela byť zlým signálom pre ozdravenie  Smeru. Aj keď musíme povedať, že pre túto stranu asi to nie je hlavný problém. Jej problém spočíva v absencii vnútrostraníckej demokracie, ale o tom Marek Maďarič vie asi viac...
Úpadok liberalizmu sa verejne priznáva už dlhý čas. Ideológia, ktorá bola dominantná pre povojnové generácie Západu, sa považovala nielen za jednu z kľúčových hodnôt spoločnosti, ale bola považovaná za hnací motor všetkých úspechov.
Dnes sa zdá, že práve úpadok tejto ideológie je zdrojom ekonomicko-politických kríz vo svete a v oslabení morálnych hodnôt západných spoločností.
Plač mainstreamových médií, pravice či ľavice nad tým, že občania akoby prestali veriť tejto ideológii, je výsledkom nepochopenia zmien v modernom kapitalizme.
Je faktom, že tábor stúpencov sa neustále zmenšuje, a že je stále menej tých, ktorí by boli ochotní zaň bojovať alebo aspoň slzu vyroniť.
Preto je nevyhnutné hľadať príčinu zmien v postojoch k tejto ideológii u jeho hlavného nositeľa, a tým je „slobodné indivíduum“.
Je pravdou, že existuje rad príčin, ktoré sa na týchto zmenách podieľajú.
Za základnú príčinu však považujeme zmenené podmienky „slobodného indivídua“. Bez ich pochopenia nie je možné nájsť odpoveď na otázku, kam sa podelo nadšenie z tejto ideológie.
Myšlienky, ktoré desiatky rokov dominovali vo vyspelých spoločnostiach, a ktoré viedli k nebývalej prosperite miliónov občanov, sa stávajú dnes nedôveryhodnými heslami a prázdnymi floskulami.
Vzniká tak oprávnená otázka, prečo občania prijímajú úpadok týchto hodnôt bez veľkého vzrušenia a čoraz viac sa k nim obracajú chrbtom?
Naplnenie materiálnych záujmov a základných potrieb občanov Západu, rovnako ako technologické zmeny, nástup priemyselnej revolúcie 4.0, pád ZSSR a vytvorenie unipolárneho sveta, doplnené o problémy ekológie, zdravých potravín, zmyslu života... kladú otázku aj „slobodnému indivíduu“, či je samé schopné ich zvládnuť.
„Slobodné indivíduum“ je konfrontované s pravidlami trhu, kde sa konkurenčné prostredie neustále zostruje, a kde možnosť úspechu je pre väčšinu „slobodných indivíduí“ čoraz menšia a menšia.
„Slobodné indivíduum“ je tak zneistené, či táto ideológia mu vie naplniť jeho osobné ašpirácie. Príčinou jeho pochybností je nielen to, že narazilo na prekážky, ktoré obmedzujú maximalizáciu jeho osobnej slobody a konzumu, ale začínajú ohrozovať aj jeho existenciu.
„Slobodné indivíduum“ zbavené akejkoľvek zodpovednosti a ohľaduplnosti voči iným „slobodným indivíduám“ a neustále produkujúce bizarné požiadavky spojené s obžalobou štátu, že mu nevytvára dostatočné podmienky k jeho vlastnej realizácii, sa ocitá akoby v pasci, z ktorej niet úniku. Začína si uvedomovať, že nekritický pohľad na svoju slobodu vyúsťuje vlastne iba k obhajobe majetných a k zväčšovaniu rozdielov medzi ním a jedným percentom najbohatších.
„Slobodné indivíduum“, dožadujúce sa maximalizácie svojej slobody, si však v konfrontácii s trhovou ekonomikou začína uvedomovať, že mantinely, na ktoré naráža, sú preňho definitívne a nemenné.
Otvorený trh ponúka iba dve možnosti:
zisk – úspech, alebo stratu – bankrot.
Uvedomuje si, že výhra jedného je vždy založená na prehre druhého.
Pojem slobody, interpretovaný ekonomickými pojmami trhu, t. j. ako súťaž medzi „slobodnými indivíduami“, je však príliš pesimistický.
Vysoká saturovanosť v materiálnych potrebách vo vyspelých krajinách Západu umožnila chápať slobodu viac psychologicky a kulturologicky.
Slobodné indivíduum“ začalo súťažiť v hľadaní vlastných identít.
Vysoká podpora v nezamestnanosti, štátna starostlivosť o zdravie, štátne školstvo... viedli k oslabeniu ekonomických dopadov na život občanov Západu a vytvorili tak potrebu hľadania vlastných identít.
Tohto kultúrneho priestoru sa zmocnili najmä ľavicové politické strany a vytýčili program nového oslobodenia človeka od nových foriem útlaku.Pravicové strany, keďže im ľavica prestala vstupovať „do kapusty“, ich blahosklonne v týchto programoch podporovali. Ľavica i pravica tak vytvorili kartel, ktorý každému z nich mal zabezpečiť trvalú účasť na výkonnej moci na báze nekonkurujúcich si programov. Ľavica sa koncentrovala na sociálne, kulturologické a sociálne otázky a pravica sa venovala robeniu peňazí.
Konfrontácia konzumného občana s ekologickým stavom sveta, tlak sociálnych sietí na „slobodné indivíduum“ a na jeho snahy o maximalizáciu jeho slobody, ho nutne musí viesť ku kritickejšiemu prehodnoteniu jeho privátnych ambícií a k uznaniu, že tieto nové limity sú asi racionálne a že je nutné ich pravdepodobne rešpektovať. Tu niekde sa začína erózia viery v silu liberalizmu.
Požiadavka „slobodných indivíduí“ na uznanie univerzálnych a bezpodmienečne platných ľudských práv, práva na slušný život pre každého, cestovania pre všetkých, práva na žobranie ako ľudského práva..., sa však otriasajú, ak ich konfrontujeme s triviálnou či židovskou otázkou: „Kto to má zaplatiť a kde na to zobrať peniaze?“
Krik „slobodných indivíduí“ je však zbavený akejkoľvek zodpovednosti za svoje slobody a ich náklady, ktoré spoločnosť musí na nich vynaložiť a na ktoré príjemcovia nemusia žiadnou prácou prispieť.
Narušenie princípu zásluhovosti vedie k závažným morálnym poruchám celej spoločnosti!
Osvojenie si liberálnych prístupov ľavicou i pravicou nemá iný dôsledok ako iba ich odtrhnutosť od života a najmä od svojich voličov.
To je aj daň dnešných politických strán, ktorú musia zaplatiť za svoju malú „perfídnosť“ a za svoju naivitu a stratu zdravého rozumu.
„Slobodným indivíduám“, ktoré sú vydesené otázkami nákladov, zodpovednosti, zásluhovosti, zostávajú iba teatrálne výkriky o porušovaní ľudských práv, strate humanizmu a solidarite. Sú presvedčené, že pôvodcovia týchto otázok môžu byť iba zakuklení fašisti, homofóbi a nekultúrni ľudia, ktorých treba na základe politickej korektnosti izolovať a prípadne i kriminalizovať.

(Autor je konzervatívny socialista)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984