Storočnica republiky v Bratislave
utorok 30. október 2018Ešte pred jednorazovým štátnym sviatkom venovaným vzniku Československej republiky, respektíve stým výročím prijatia martinskej Deklarácie slovenského národa sa v Bratislave konalo niekoľko pietnych aktov pri pomníkoch viacerých historických osobností, pribudli tri nové pamätné tabule a svojou trochou do mlyna prišiel aj Klub Nového slova.
Obnovený pamätník generála M. R. Štefánika od českého sochára Bohumila Kafku na dunajskom nábreží v Bratislave. Pomník československej štátnosti od roku 2010 dopĺňa bronzová socha Tomáša G. Masaryka od českého sochára Ladislava Šalouna pred Slovenským národným múzeom.
Pred odchodom na oslavy 100. výročia založenia spoločného štátu Čechov a Slovákov do Prahy v nedeľu ráno prezident Andrej Kiska a predseda Národnej rady SR Andrej Danko položili vence k Pamätníku Milana Rastislava Štefánika na rovnomennom námestí pred novou budovou SND. V ten deň večer obsypali kvetmi aj Pomník československej štátnosti na Vajanskom nábreží pred sídlom Slovenského národného múzea, kde od roku 2010 stojí aj socha Tomáša G. Masaryka od českého sochára Ladislava Šalouna.
Bez Beneša, ale s Nesrovnalom
Za účasti bratislavského primátora v nedeľu odhalili pamätnú tabuľu na Primaciálnom paláci venovanú zakladateľom prvej ČSR – T. G. Masarykovi a M. R. Štefánikovi. Prečo sa na nej nenašlo miesto aj pre medailón Eduarda Beneša, nevedno. Tretie meno však vytesali do bieleho mramoru – Iva Nesrovnala, ktorý podľa textu túto tabuľu (v predvečer komunálnych volieb) inicioval. Na slávnostnom akte sa zúčastnil aj charge d´affaires Veľvyslanectva Českej republiky v Bratislave Pavel Sladký a Štefánikova praneter Tamara Michaela Dudášová.
V rámci príjemne teplého pondelňajšieho popoludnia mi nedalo, aby som sa prechádzkou cez bratislavské Staré Mesto nezastavil ani pri iných pomníkoch spojených so slovensko-českými vzťahmi.
Na dvorčeku pred školou na Palackého ulici stojí Tiršova socha, „poprsie“ „otca českého národa“, inak moravského protestanta Františka Palackého. Využili na to kararský biely mramor zo zničeného súsošia Márie Terézie na niekdajšom korunovačnom kopčeku, o čom svedčí detail čipky zo šiat jedného z dvoch kamenných spolupútnikov rakúskej cisárovnej. Inak Palacký mal k Slovákom oveľa bližšie, ako si dnes myslíme.
V rokoch 1809 až 1812 študoval na superkonzervatívnej latinskej škole v Trenčíne (tak ako po rokoch Jozef Hurban, ktorý ju nenávidel). Býval v byte u svojho učiteľa Samuela Štúra, Ľudovítovho otca. Potom až do roku 1818 pokračoval na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa zoznámil a spriatelil s Pavlom Jozefom Šafárikom a prežil veľkú lásku k uhorskej šľachtičnej Nine Zerdahelyovej, o osemnásť rokov staršej než on. V roku 1898 viedol budúci predseda Slovenskej národnej rady Matúš Dula delegáciu SNS na oslavách stého narodenia tohto českého vlastenca.
České stopy v hlavnom meste
O niečo vyššie Hviezdoslavovmu námestiu dominuje pomník sochárov Vojtecha Ihriského a Jozefa Pospíšila v spolupráci s architektom Júliusom Lehockým venovaný slovenskému bardovi, ktorý v máji 1918 viedol zase slovenskú delegáciu na oslavách 50. výročia vzniku Národného divadla v Prahe a do svojho prejavu vložil náznak možného blízkeho spolužitia Slovákov a Čechov v spoločnom štáte.
Na Františkánskom námestí oproti budove, kde po prvej svetovej vojne sídlila prvá slovenská hudobná škola, sa na mramorovom podstavci vypína bronzové poprsie (od Jozefa Pospíšila) moravského slovakofila, katolíckeho kňaza a publicistu Aloisa Kolíska. V roku 1907 bol hlavným organizátorom prednáškového turné Andreja Hlinku v Čechách a na Morave, pomáhal s výskumom slovenskej problematiky Robertovi Williamovi Setonovi-Watsonovi.
V rokoch 1918 až 1920 zasadal v Revolučnom Národnom zhromaždení za Klub slovenských poslancov. Okrem spomínanej hudobnej školy sa zaslúžil sa aj o založenie bratislavskej teologickej fakulty, kde pôsobil ako profesor slovenskej literatúry a estetiky. Angažoval sa vo viacerých spoločenských organizáciách, aj ako čestný predseda Spolku slovenských umelcov a člen výboru Slovenského národného divadla.
Na priečelí ústrednej pošty na námestí SNP inštalovali pri príležitosti 90. výročia uzavretia Trianonskej mierovej zmluvy zo 4. júna 1920 pamätnú tabuľu.
Pocta prvému županovi
Na niekdajšom Župnom dome, dnešnej historickej budove Národnej rady SR na Župnom námestí v pondelok 29. októbra 2018 odhalili tabuľu s bustou prvého slovenského bratislavského župana v medzivojnovom období, navrhovateľa „víťaznej verzie“ textu Deklarácie slovenského národa. Modranskému farárovi a evanjelickému biskupovi Samuelovi Zochovi.
Iniciátorom tejto myšlienky ako aj následného odborného seminára o tomto významnom činiteľovi bola Matica slovenská v spolupráci s Kanceláriou NR SR. Bielu plachtu z nového pomníka mal stiahnuť končiaci generálny biskup Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Miloš Klátik, exprezident Ivan Gašparovič a nový predseda Matice slovenskej Marián Gešper. „Boľšaja technika“ sklamala, a tak si museli pomôcť tam prítomnými slovenskými a matičnými vlajkami.
Vzápätí sa na opačnom konci bratislavského Starého Mesta – na priečelí niekdajšej vládnej budovy, teraz sídla Filozofickej fakulty UK, udialo iné slávnostné zhromaždenie zorganizované Univerzitou Komenského. Na podujatí okrem iných prehovoril jej rektor Karol Mičieta a starosta tejto mestskej časti hlavného mesta SR Radoslav Števčík. Potom odhalili tabuľu, vpravo hore, pripomínajúcu, že tu od začiatku roka 1919 sídlilo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska, ktoré viedol Vavro Šrobár.
Na jeho hrob na Ondrejskom cintoríne, vľavo, ako aj na miesto posledného odpočinku Emanuela Lehockého, jedného zo signatárov Martinskej deklarácie a predsedu Sociálnodemokratickej strany na Slovensku, položili kvety predstavitelia viacerých občianskych združení. Petržalskej Matice slovenskej vedenej Jozefom Schwarzom, za Ústav politických vied SAV Miroslav Pekník a za Oblastný výbor SZPB v Bratislave a Klub Nového slova Martin Krno..
Príspevok Klubu Nového slova
Ani Klub Nového slova neostal bokom od týchto podujatí. Na 24. októbra sme zorganizovali mimoriadne zaujímavú besedu s historikmi Petrom Zelenákom a Pavlom Kanisom na tému Vznik Československa. Kto sa na nej nezúčastnil, iste prišiel oveľa.
Na druhý deň sme sa zase pridali k akcii Klubu výtvarných umelcov a teoretikov pôsobiacom pri Ústrednej rade Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Spoločnosti Ladislava Novomeského a Výtvarného odboru Matice slovenskej. Slávnostné spomienkové a protokolárne podujatie spojené s otvorením výstavy Súžitie a hodnoty dvoch národov a kultúr venovanej 100. výročiu vzniku Československa sa odohralo v Dvorane Ministerstva kultúry SR na Námestí SNP. V programe o. i. vystúpili umelci Ivan Ožvát, Peter Michalica, Eva Mária Chalupová a Jozef Šimonovič.
Jednotlivé zúčastnené organizácie ocenili pri tejto príležitosti viacero osobností. Klub Nového slova udelil pri tejto príležitosti Čestné uznania za rozvoj kritického myslenia na Slovensku najaktívnejšiemu prednášateľovi na klubových besedách profesorovi politológie Oskarovi Krejčímu a bývalému poslancovi Federálneho zhromaždenia ČSFR za SDĽ Michalovi Borguľovi, ktorý sa výraznou mierou zaslúžil o obnovenie vydávania ľavicového týždenníka Slovo v roku 1999.
Toto uznanie si zaslúžil aj sociológ Jozef Schwarz, ktorý aj na webových stránkach Slova popularizuje moderné dejiny s dôrazom na slovensko-české vzťahy, a in memoriam Miroslav Procházka. On autorsky i manažérsky výrazne prispieval k úspešnému rozletu týždenníka Slovo a Klubu Nového slova na začiatku 21. storočia. Diplom dodatočne prevezme jeho manželka, národná umelkyňa Mária Kráľovičová.
Foto: Martin Krno
FOTOGALÉRIA z podujatia v Dvorane Ministerstva kultúry SR
Foto: Ladislav Skrak, Martin Krno