Veľký potenciál poľnohospodárstva
Diverzifikácia podľa štrukturálneho zisťovania fariem
V poľnohospodárskych podnikoch sa pred rokom 1989 tradičná výroba začala rozširovať o nepoľnohospodárske aktivity (tzv. pridružená výroba). Pritom najrozvinutejšie pridružené výroby už neplnili funkciu sezónneho vyrovnávania pracovných síl, ale ekonomicky stabilizovali hospodárenie podnikateľských subjektov. Výnosy z nepoľnohospodárskych aktivít boli často vyššie ako z vlastnej poľnohospodárskej činnosti. V priebehu privatizácie štátnych podnikov a transformácie družstiev sa pridružené výroby od vlastného podniku oddelili a vytvoril sa nový podnik, resp. sa táto činnosť ukončila.
V západnej Európe súkromní roľníci (farmári) za účelom zabezpečenia či zvýšenia svojich príjmov často hľadajú iné zárobkové aktivity buď priamo na farme alebo ich realizujú i mimo farmy. Tým sa stávajú tzv. pluriaktivnými. Pluriaktivita sa týka len podnikov fyzických osôb a označuje kombináciu farmárčenia s realizáciou iných zárobkových činností. Farmár je pluriaktívny vtedy, keď realizuje nejakú zárobkovú činnosť mimo klasického farmárčenia.
V súčasnosti sú zjavné náznaky mierneho oživenia týchto aktivít. Hlavným cieľom diverzifikácie smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam je zlepšiť ekonomické príležitosti a životné podmienky vidieckeho obyvateľstva a tak zabezpečiť jeho stabilizáciu vo vidieckych oblastiach. Diverzifikácia smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam je významným faktorom tvorby nových pracovných miest. Podporuje rozvoj nových foriem podnikania, ktoré poskytujú alternatívu k zamestnaniu v poľnohospodárstve.
V roku 2013 boli diverzifikačné aktivity u právnických osôb (33,6 %) vyššie ako u registrovaných fyzických osôb (13,7 %). Každá tretia právnická osoba a každá siedma fyzická osoba podnikajúca v poľnohospodárstve vykazovala iné zárobkové aktivity. V roku 2013 z celkového počtu 8,3 tis. fariem (právnické osoby a farmy registrovaných fyzických osôb spolu) mala každá piata farma (20,8 %) iné zárobkové činnosti. Väčšina príjmov pochádzala zo zmluvných prác pre inú farmu (napr. nákladná doprava, poľnohospodárske služby), resp. zo zmluvných prác pre nepoľnohospodársky podnik, z agroturistiky a z vidieckeho turizmu. Za posledných desať rokov diverzifikácia v poľnohospodárskych podnikoch cyklicky kolíše (právnické osoby a registrované fyzické osoby).
Mierne vyššie podiely diverzifikácie sa ukázali skôr v menej produkčných regiónoch, v ktorých sa prejavuje ekonomická nutnosť doplnenia poľnohospodárskej výroby aj o iné zárobkové činnosti, i keď podiely diverzifikácie v podnikoch hospodáriacich v produkčných krajoch boli najmä u právnických osôb relatívne vysoké. Vyššie podiely diverzifikačných aktivít u právnických osôb vyplývajú z vyššej ekonomickej sily týchto väčších korporatívnych podnikateľských subjektov. Štruktúra diverzifikačných aktivít je v produkčných oblastiach značne odlišná od štruktúry týchto aktivít v menej produkčných oblastiach. Z pohľadu najväčšieho zastúpenia diverzifikačných aktivít sa ukázalo, že do produkčných oblastí sa najviac koncentrovali tieto aktivity:
- spracovanie poľnohospodárskych produktov
- zmluvné práce
- predaj poľnohospodárskych produktov na výrobu energie
Do menej produkčných oblastí :
- agroturistika a vidiecky turizmus
- spracovanie dreva
- práce v lesníctve
Diverzifikácia podporovaná z verejných zdrojov
V predintegračnom a skrátenom programovom období sa diverzifikácia financovala v programe Sapard (opatrenie č. 4 a), v Sektorovom operačnom programe Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (SOP PaRV 2004-2006) (opatrenie č. 2.3.2) a v Pláne rozvoja vidieka 2004 – 2006 (opatrenie č. 10). Celkové oprávnené náklady vrátane súkromných zdrojov beneficientov boli rozložené do 125 projektov a činili až 1 894 mil. Sk. Najvyšší podiel nakontrahovaných verejných zdrojov na diverzifikáciu (735 mil. Sk, t. j. 7,6 % z celkového objemu schválených zdrojov v tomto programe) bol alokovaný v SOP PaRV.
V Programe rozvoja vidieka SR 2007 – 2013 (PRV SR 2007 – 2013) sa v rámci opatrenia 3.1 Diverzifikácia smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam (209 projektov) vyčerpalo 91 707 035 eur. Celkový objem investícií, vrátane súkromných zdrojov, činil 184 284,64 tis. eur. Najviac, až 155 projektov bolo zameraných na cestovný ruch, 22 projektov na maloobchodné činnosti, 21 projektov na výrobu obnoviteľnej energie a zvyšných 11 projektov na „iné činnosti“.
Realizované investície priniesli nové (rekonštruované) zariadenia a spôsobili vyššiu variabilitu a širšiu ponuku služieb klientom turistických zariadení, nižšiu energetickú náročnosť nových (rekonštruovaných) zariadení, vyšší štandard modernizovaných ubytovacích, relaxačných zariadení a priniesli i vyšší záujem klientov.
V PRV SR 2014 – 2020 je diverzifikácia zahrnutá do podopatrenia 6.4 – „Uľahčenie diverzifikácie a vytváranie pracovných miest vo vidieckych oblastiach“. Ku koncu roka 2016 bolo v rámci tohto opatrenia uzatvorených 164 zmlúv so schválenou výškou príspevku 100 484 400,01 eur, čo predstavuje 100,93 % z celkovej alokácie na toto podopatrenie. Celkové investície (v eurách) (verejné + súkromné) činia 161 820 000,00 eur.
Z verejných zdrojov bolo od roku 2002 podporených 498 projektov na diverzifikačné aktivity. To predstavuje 6 % z celkového počtu fariem právnických osôb a registrovaných fyzických osôb. Je evidentné, že tieto prostriedky nemôžu saturovať obrovský potenciál záujemcov o tieto verejné zdroje. .
Podporované aktivity sa sústreďovali na diverzifikáciu poľnohospodárskych podnikov smerom k turizmu a agroturistike, na podporu nízko kapacitného ubytovania, spracovania poľnohospodárskych produktov, zmluvných prác pre iné subjekty a podporu infraštruktúry obcí. Vyššia podpora diverzifikácie by mala byť skôr v menej produkčných regiónoch, v ktorých sa prejavuje ekonomická nutnosť doplnenia poľnohospodárskej výroby aj o iné zárobkové činnosti.
Prínosy a možnosti
V kategórii právnických osôb často diverzifikujú podniky, u ktorých došlo k poklesu ich tržieb z poľnohospodárskej činnosti alebo dostávajú najnižšie dotácie. V týchto podnikoch ide o akúsi stratégiu adaptácie. U registrovaných fyzických osôb sa skôr prejavuje tendencia diverzifikovať svoje príjmové portfólio. Pri rozhodovaní smerom k diverzifikácii k nepoľnohospodárskym činnostiam je dôležitý sociálny a ľudský kapitál manažmentu (informovanosť, schopnosť hľadať informácie dôležité pre tento typ podnikania, otvorenosť novým výzvam a nápadom, komunikatívnosť a pod.). Významná je nielen hmotná podpora, ale i určitá odborná pomoc či rôzne školenia. Najčastejšie dôvody nerealizovania diverzifikácie boli názory, že tradičná poľnohospodárska prvovýroba predstavuje istejšie prostredie než štart s novou aktivitou, obavy z nedostatku finančných zdrojov a výrobných prostriedkov na novú podnikateľskú činnosť, nedostatok skúseností s podnikaním mimo poľnohospodárskej výroby atď.
Značný potenciál diverzifikácie sa prejavil i v novom programovom období 2014 – 2020. Analýza programových dokumentov ukázala vysoký záujem potencionálnych žiadateľov o toto opatrenie. Podporené poľnohospodárske podniky vďaka vybudovaným kapacitám benefitovali z nižšej závislosti od tradičných poľnohospodárskych aktivít, dosahovali vyššie a stabilnejšie príjmy, prispievali k zamestnanosti na vidieku a znižovali závislosť od poľnohospodárskej prvovýroby.
Nezanedbateľným prínosom diverzifikačných opatrení je udržanie a zlepšenie doplnkových výrobných štruktúr v poľnohospodárskych podnikoch. V dôsledku podpory vznikli nové (resp. boli zrekonštruované) kapacity agroturistických, ubytovacích, stravovacích, relaxačných a ďalších zariadení pre vidiecky cestovný ruch. Boli vybudované objekty doplnkových výrob, predajné objekty, ako aj zariadenia na výrobu elektrickej energie a tepla z obnoviteľných zdrojov energie. Podporené projekty priniesli nárast majetku beneficientov.
V budúcnosti by sa mali viac podporovať projekty diverzifikácie v znevýhodnených oblastiach, v územiach Natura 2000 a pod. Títo žiadatelia dosahujú nižšie hospodárske výsledky oproti produkčným oblastiam a prežívajú iba vďaka dotáciám, čo je dlhodobo neudržateľný stav. Uvedené subjekty sú však nenahraditeľné vzhľadom na údržbu a ochranu kultúrnej krajiny a prispievajú k trvalej udržateľnosti prírodného prostredia a zároveň vytvárajú, resp. udržujú atraktívne územia vhodné pre ďalšie ekonomické zhodnotenie.
Väčšiu pozornosť bude potrebné venovať v rámci diverzifikácie i novým spôsobom poskytovania všeobecne prospešných miestnych (komunálnych) služieb pre vidiecku populáciu (napr. v oblasti životného prostredia, verejnoprospešných funkcií lesa, lokálne nakladanie s odpadmi na vidieku, a pod.) na tvorbu početnejších a kvalitnejších pracovných miest prostredníctvom diverzifikácie, najmä pre ženy, mladých ľudí a pre znevýhodnené skupiny. Pri budúcom zameraní podpory na nepoľnohospodárske činnosti bude potrebné rozšíriť súčasnú podporu diverzifikácie od tradičnej agroturistiky k iným diverzifikačným aktivitám smerujúcim najmä k podpore mladých poľnohospodárov, súkromne hospodáriacich roľníkov, lesníkov a malých podnikov na vidieku, najmä v rastúcich sektoroch (služby, vidiecka infraštruktúra a pod.).
(Príspevok bol v rozšírenej forme publikovaný v Roľníckych novinách 37/2018)
