Reklama
Reklama

Záchrana z vesmíru

Medzi nami pobehuje skupina ľudí, ktorá verí, že kdesi pri našej slnečnej sústave kotví desať miliónov kozmických lodí. Velí im pár čudných tvorov, ktorí vyzerajú ako kríženci hinduistických svätých obrázkov a Star Treku.
Počet zobrazení: 722

Medzi nami pobehuje skupina ľudí, ktorá verí, že kdesi pri našej slnečnej sústave kotví desať miliónov kozmických lodí. Velí im pár čudných tvorov, ktorí vyzerajú ako kríženci hinduistických svätých obrázkov a Star Treku. A prišli sem len na to, aby nás odbalili z rôsolovitých kokónov a zachránili svojimi fotónovými lúčmi lásky z našej sivej existencie ovládanej „temnými entitami z podzemia“. Ja mám podozrenie, že títo pomätenci v žltých bundách infiltrovali najvyššie miesta globálnej politiky. Inak si to jednoducho neviem vysvetliť. Jednou z najmenej racionálnych vecí, čo môžete robiť na potápajúcej sa lodi, je začať sa biť o posledné suché miesta a rozbíjať pritom všetko dokola. Nechajme teraz tak morálku. Ak neveríte, že jediné čo musíte, je „kúpiť si trochu času“, aby ste dokázali prežiť, kým príde záchranný čln, potom je jediným logickým riešením spolupracovať a snažiť sa zachrániť loď pred potopením. Napriek tomu sa na našej jedinej planéte správame tak, ako keby sme čakali, že nás (alebo minimálne tú „šťastnejšiu časť“ z nás) príde niekto zachrániť a odvezie nás do neporušeného, panenského sveta, ktorý bude len a len náš. A ktorý, vychádzajúc z našich doterajších skúseností, budeme môcť opäť celý zasr... zničiť. Otázky, ktoré kladú ľudstvu environmentálne problémy, s ktorými sa musí boriť, už dávnejšie nie sú estetické, ale existenciálne. Už nejde o to, že „ten lesík by tam vyzeral lepšie ako betónové parkovisko“. Bez toho lesíka si jednoducho odpisujeme ďalšiu oporu našej vratkej existencie na tejto planéte. V súčasnosti najviac diskutujeme o klimatických zmenách, a práve táto diskusia je najlepším príkladom iracionálnosti. Stačí si spomenúť na nedávny summit o budúcnosti spolupráce v Arktickom regióne. Stretlo sa na ňom päť krajín s arktickým pobrežím – USA, Rusko, Kanada, Nórsko a Dánsko – aby konštatovali, že budúcnosť Arktídy bude určovaná podľa pravidiel Konvencie OSN o morskom práve. Z jednoduchého dôvodu – pretože tieto pravidlá im dávajú výlučné právo na arktické oblasti, ktoré sú v súčasnosti ľadovcom. Ich záujem o hory ľadu je však vedecký prinajlepšom až v druhom rade. Vtip je totiž v tom, že Arktída už dlho horou ľadu neostane. Na základe vedeckých teórií sa dá očakávať, že o niekoľko desaťročí „večný ľad“ pri severnom póle zmizne. Globálne otepľovanie spôsobí, že sa bude počas polárneho leta úplne roztápať. (Zaujímavé je, že v tomto prípade americká vláda nemá o reálnosti globálneho otepľovania a jeho následkoch nijaké pochybnosti.) To bude znamenať, že sa postupne odkryjú obrovské, nedotknuté zásoby fosílnych palív (podľa odhadov až štvrtina svetových zásob ropy a zemného plynu), nové dopravné trasy a nevídané loviská rýb. Cieľom mnohých „vedeckých“ expedícií zo spomínaných krajín je už dnes dokázať, že kontinentálny šelf začínajúci sa pri ich pobreží, siaha omnoho ďalej ako dvesto námorným míľ, a majú teda právo na ešte oveľa väčší kus koláča, než im priznáva Konvencia OSN o morskom práve. Zabudnite na snahy vyhlásiť Arktídu za demilitarizovanú zónu bez teritoriálnych sporov, určenú len na medzinárodnú vedeckú spoluprácu, podobne ako je to s Antarktídou. Obria zlatá horúčka sa už začala. Čo tam po tom, že môže zatĺcť posledný klinec do rakvy krehkého ekosystému, ktorého rozpad bude mať globálne následky. Čo tam po tom, že ťažba arktickej ropy a zemného plynu iba predĺži našu samovražednú závislosť od neudržateľného zdroja energie a že prispeje k ďalšiemu zhoršovaniu globálnej klímy a ešte horším následkom. Loď sa potápa, ale my sa musíme snažiť vykolíkovať si čo najväčší kus suchej paluby a nepustiť tam ostatných. Samozrejme, na tomto samovražednom šialenstve má podiel každý z nás. A každý môže prispieť k tomu, aby sa skončilo. Niekto viac, niekto menej – a práve o to ide. Isté nemecké lyžiarske stredisko sa pred časom rozhodlo „riešiť“ problém globálneho otepľovania (čo znamená teplejšie počasie, menej snehu, menej turistov, nižšie príjmy) tým, že postaví dolu svahom niekoľkokilometrový betónový tunel, v ktorom bude umelo chladená klíma, a tak sa tam sneh udrží celý rok. Z globálneho hľadiska je možno nárast emisií, ktoré tento projekt spôsobí (vyrúbanie stromov, výroba betónu a stavba tunela, chladenie...) minimálny, ale ilustratívny. Diel zodpovednosti ponesie určite každý lyžiar (resp. „spotrebiteľ“), ktorý takúto environmentálnu zbraň hromadného ničenia podporí kúpou lístka na ňu. Omnoho väčšiu zodpovednosť však majú politici, ktorí podobnú stavbu umožnia postaviť a investori, ktorí ju zaplatia. Zodpovedne sa síce musíme (mali by sme sa) správať všetci, ale ten, kto určuje pravidlá, sú politické elity, a ten, kto má na ich tvorbu veľký vplyv, sú elity ekonomické. Ich správanie však jednoducho nedáva zmysel. Iba že by pod dobre padnúcimi oblekmi nosili žlté tričká s nápisom o ľuďoch z vesmíru. A vo svojej hlave starostlivo pestovali vieru, že keď už bude siahať voda po členky, nad hlavami sa nám objaví záchranná flotila z hlbín vesmíru. A na palubu vezme, ktovie z akého dôvodu, tých najprežratejších a najukričanejších.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama