Skutočná hrozba demokracie

Demokracie je mŕtva, ani voliť už nemá zmysel. Nie, nie, toto netvrdí nejaký zarytý komunista alebo fašista, ani prívrženec iného typu diktatúry. Takáto myšlienka zaznela celkom vážne minulý piatok v relácii Slovenského rozhlasu Z prvej ruky. A jej autorom je známy politológ a dokonca rektor (súkromnej) univerzity, ktorá má v názve slovíčko „liberálna“ – Samuel Abrahám. Pri hodnotení dvoch rokov Ficovej vlády vyhlásil, že je dobré, že voľby dnes už nič dôležité aj tak nezmenia. Paradoxne to povedal iba krátko nato, ako sa známy publicista a spolupracovník Slova Eduard Chmelár rozčuľoval nad postojom vlády k občianskym aktivistom, ktorí sú proti výstavbe skládky odpadu v Pezinku. Je zaujímavé, že Eduard Chmelár ani komentátor denníka SME Juraj Hrabko, ktorý reláciu moderoval, sa voči Abrahámovým slovám neohradili. Samozrejme, je zjavné, že významná časť verejnosti si aj tak myslí v podstate to isté, čo povedal Samuel Abrahám, teda že voľby toho u nás už veľa nezmenia. Ale dúfam, že na rozdiel od „liberálneho“ politológa sa iba naozaj nepatrná časť ľudí domnieva, že je to dobré. Ak by to totiž bolo naozaj dobré, potom by sme museli chváliť aj ignoranciu politikov voči občianskym aktivistom a vôbec, rovno by sme mohli zrušiť jeden z najzákladnejších atribútov zastupiteľskej demokracie. Inštitút pre verejné otázky tento týždeň zverejnil neobjektívne a tendenčné hodnotenie „demokracie“ na Slovensku. Ponechajme bokom rozumne, logicky a argumentačne neobhájiteľnú tézu, že nový tlačový zákon ohrozuje demokraciu. Dôveryhodnosť tohto hodnotenia však znižuje fakt, že za ohrozenie demokracie nepovažujú jeho autori práve také vyhlásenie, aké zaznelo v Slovenskom rozhlase. Pritom treba povedať, že Samuel Abrahám nie je s týmto názorom osamelý. Našťastie, niet pochýb, že Fukujamov koniec dejín sa nekoná. Napokon, keďže práve liberáli upozorňujú, že každý monopol zvádza k zneužívaniu, tak aj pre „liberálnu demokraciu“ je pocit definitívneho víťazstva nebezpečný a nevyhnutne vedie k degenerácii jeho demokratických inštitútov. Ak u nás niečo naozaj ohrozuje demokraciu, sú to ľudia, ktorí nenávidia alternatívu a iný názor a namiesto diskusie nálepkujú a osočujú jeho nositeľov, či ich obviňujú napríklad z návratu do minulosti. Lenže, ako to už býva, na zlodeja najhlasnejšie upozorňuje práve zlodej. Autor je stálý spolupracovník