Za Jankom K. Myšľanovom

V nedeľu 29. júna 2008 vo veku nedožitých 35-tych narodenín po ťažkej chorobe pozemské paradoxy navždy opustil Janko K. Myšľanov, filmár, svetobežník, scenárista, na Slovensku známy najmä ako briskný bloger všetkého, čo obsiahol životom medzi Slovenskom, Španielskom, Latinskou Amerikou a svetom, v ktorého nekonečnosti sa vracia do svojho rodného Humenného. Drahý Janko, po Novej Sedlici, v Tvojich milovaných Poloninách si chcel chodiť každú nedeľu na koni, oblečený za Kozáka. Mal si v pláne kúpiť starú školu, lebo v Barcelone si sa naučil, že ľuďom treba slúžiť a pomáhať a chcel si, aby mali kde Poliaci a Holanďania a Česi spávať, keď prídu do našich východných pralesov. Veril si, že spravodlivosť je ideál, za ktorý musíme bojovať – v Latinskej Amerike, v republikánskom Katalánsku, na Slovensku. Mal si úžasnú peňaženku – Tvoja manželka Joe ju urobila z ukrajinského plagátu na film Matrix - v ukrajinčine Matrica. Neo mal na nej nejakú zvláštne predĺženú ruku, ako Ľudovít Štúr na námestí v Modre. Byzantskí cisári odovzdávali takej zvláštnej ruke z nebies svoje insígnie na znak konca vekov. Boli by sme radi, keby si mal takú disproporčnú ruku, za ktorú by sme Ťa ešte stiahli späť, zahrali by sme o Teba šach s Bergmanovou smrtkou a pustili sa do všetkého, čo sme vymysleli. Mnohí Ťa poznali ako blogera, aj keď Ty sám si považoval písanie pamfletov skôr za užitočné cvičenie ducha. Málokto vie o Tvojej láske k výtvarníkovi Hugovi Prattovi. Postavu námorníka Corta Malteseho si nosil nakreslenú v jemnej linke na ľavom ramene. Srdce filmára Ťa zanieslo do Brazílie. Niekto vymyslel, že v piatok Ťa unesieme z nemocnice a spolu s Joe vyrazíme do Šoprone na Manu Chao. Janko, od štvrtka budeš v Poloninách, skôr ako si myslel. Budeme tam, stáť pri Joe, ktorá Ťa odvážne sprevádzala od prvých chvíľ choroby. A do Tvojich drahých údolí a na lúky budeme chodievať tak, ako si nás k tomu nabádal. Posledná rozlúčka s Jankom K. Myšľanovom bola vo štvrtok 3. júla o 13. hodine v Humennom