Obrana nepopulárnych konceptov

Je načase postaviť sa na obranu niekoľkých stále nepopulárnejších konceptov. V mene „pravdy“ a „pomenovania problémov jasným menom“ cielene a zbytočne zostrujeme spoločenskú diskusiu.
Počet zobrazení: 1097

Je načase postaviť sa na obranu niekoľkých stále nepopulárnejších konceptov. V mene „pravdy“ a „pomenovania problémov jasným menom“ cielene a zbytočne zostrujeme spoločenskú diskusiu. Napríklad taká pozitívna diskriminácia. Alebo, ešte lepšie, politická korektnosť. Od istého času sa stalo znakom nekonformnosti, slobodymilovnosti či modernosti hovoriť vraj bez servítky. Žiadne sociálne marginalizované rómske komunity, ale problémoví Cigáni. Zabudnite na radikálnych islamistov. Sú to islamofašisti. Obhajcovia tejto „otvorenosti“ často tvrdia, že politická korektnosť je len spôsobom, ako o problémoch nehovoriť. Ako predstierať, že neexistujú. Otvorene, úplne nekorektne povedané, je to klamstvo. Politicky korektná komunikácia je snahou, možno nie vždy najšťastnejšou, a málokedy elegantnou, ako rozprávať o probléme tak, aby komunikácia sama neurážala ani jednu zo skupín, ktoré majú byť do riešenia problému zainteresované. Rovnako nie sú politicky nekorektné reči nijakým neľútostným zrkadlom nastavovaným tomu, čo chceme držať pod pokrievkou. Naopak. Najčastejšie zavádzajú. Klamlivo zovšeobecňujú. Stavajú na predsudkoch. A do diskusie nevnášajú racionálne argumenty, ale emócie. Nie sú zďaleka príspevkom k riešeniu, ale sú súčasťou problému. Byť politicky nekoretným však má, bohužiaľ, niekoľko veľmi konkrétnych výhod. Po prvé, je to práve teraz moderné. Xenofóbne, homofóbne, rasistické narážky sú dnes cool. Zatiaľ čo sa všetci tí zaprdení kompromisníci snažia hľadať spôsob, ako hovoriť o vážnych problémoch čo najcitlivejším spôsobom, politicky nekorektní ich „pomenujú“ priamo. Odvážne, bez servítky. Nesie to v sebe príchuť rebélie. Komu už záleží na tom, že je to rebelantstvo, ktoré hrá na strunu predsudkov väčšiny voči menšinám... Primitívny humor postavený na výsmechu z tých druhých žne často najväčší úspech. Politicky nekorektní rozprávajú jazykom ľudu. Ich reč je zrozumiteľná, čierno-biela. Jednoznačne ukazuje vinníka a vtieravo naznačuje riešenie. Ak hovoríme o marginalizovaných rómskych komunitách, nevyhneme sa otázkam ktorí z Rómov do nich patria a prečo, prečo sú marginalizované, aký podiel má na tom takzvaná väčšina... Ak povieme problémoví Cigáni, všetko je jasné. Vinník, obeť i riešenie. Čo na tom, že masová demagógia k diskusii nijako neprispieva. Hlavne že všetkých prekričí. Politická nekorektnosť je pohodlná. Hoci sa maskuje ako drsná pravda, výrazy ktoré používa, sú viac či menej vedome vyberané tak, aby vinu za označovaný problém kládli vždy na toho druhého. A to je pohodlné. My sme predsa problém pomenovali. A sme obete. Riešte ho vy. Prispôsobte sa. Zmeňte sa. Ak nebudete chcieť, vezmeme riešenie do vlastných rúk – sme predsa obete, máme na to právo... Politickou nekorektnosťou možno ľahko zakryť vlastnú nevedomosť. Alebo hlúposť. Ak chýbajú argumenty, vždy sa dá zovšeobecňovať, zjednodušovať, alebo pokúsiť prekričať. Komu by sa chcelo premýšľať nad komplexnými príčinami odcudzenia niektorých imigrantských komunít väčšinovej spoločnosti, keď môžeme šermovať islamskou hrozbou. Politickou nekorektnosťou možno ľahko maskovať vlastnú netolerantnosť. Je šikovným spôsobom, ako verejne (a populárne) reprodukovať rozšírené predsudky a vydávať ich za originálny názor. Politicky nekorektné kydy sú niekedy predstavované ako legitímna súčasť otvorenej diskusie. Nuž áno, v mene plurality ich nemožno zakázať. Fašizujúce názory publikované na niektorých nemenovaných slovenských portáloch či v týždenníkoch nemožno porovnávať s hajlovaním deviatich Slovákov a deviatich Maďarov na brehu Dunaja. Napriek tomu sú len miernejším spôsobom, ako zakričať, kto tu má pravdu a kto sa má pratať z cesty. Symbolické násilie, ktoré je v nich obsiahnuté, ťažko regulovať zákonom tak ako to fyzické, bez ohrozenia plurality. To však neznamená, že nie je nebezpečné. Nakoniec, úlohou symbolického násilia často býva ospravedlniť, legitimizovať to fyzické. Najnásilnejšie obdobia našich dejín boli často pripravované v diskusiách, v ktorých pod pláštikom pomenovania vecí pravým menom zvíťazili predsudky nad rozumom a základným pocitom spolupatričnosti. To nie je dôvod prestať diskutovať. Ale diskutovať korektne. Možno to nie je moderné, populárne ani pohodlné, ale som za politickú korektnosť. Nie preto, aby sme mohli zakrývať problémy. Ale preto, aby sme ich mohli riešiť. Každý má totiž minimálne dve strany, na riešenie treba minimálne dvoch partnerov. Ťažko začať konštruktívnu diskusiu tým, že jedného z nich urazíme.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984