Ankety Slova v roku 2017

(ako príspevok prekonávania embarga liberálnych médií pri plnohodnotnom informovaní)
Počet zobrazení: 3023

Slovo chce byť plnohodnotné médium dneška a tak sa nevyhýba ani takému žánru akým je anketa. Dlhé roky ponúka svojim čitateľom možnosť vyjadriť názor v skratke na vybrané momenty spoločenského diania doma i v okolitom svete. Pochopiteľne ich obsah je v súlade s politickou orientáciou Slova. Ponúkame stručný prehľad ankiet Slova z minulého roka a krátke zovšeobecnenia.

Druhý polrok 2016 v Európskej únii bol v znamení a pod taktovkou Slovenskej republiky. Prvý raz v histórii sme predsedali Európskej únii. Žreb nám nebol veľmi milostivý. Načakali sme sa na šéfovanie únii! Na rozdiel od Bulharska, ktoré svoje prvé rotujúce predsedníctvo prevzalo už 1. januára 2018 takmer na začiatku ďalšej európskej rotácie. Práve otázkou „Ako hodnotíte končiace prvé predsedníctvo SR v EÚ?“ sme začali anketový rok 2017. Čitatelia Slova slovenské predsedníctvo jednoznačne hodnotili ako úspešné (56 %). Ďalších 23 % odpovedajúcich sa vyjadrilo, že prevládajú úspechy nad nedostatkami. Spolu takmer štyri pätiny vidia predovšetkým úspechy. Len tri percentá boli vyhranené – slovenské predsedníctvo bolo jednoznačne neúspešné. A 18 % odpovedajúcich konštatovalo „ani lepšie, ani horšie ako iné predsedníctva“. Hodnotenie čitateľov Slova sa takmer nezhodovalo s názormi prevažnej časti médií alebo s opozíciou. Ktovie prečo?

Na začiatku roka 2017, ešte otrasení po doteraz najväčšom a dosiaľ jedinom štiepení jednotnej Európy, ktorým bol brexit z predchádzajúceho roku, boli sme zvedaví, či „Požiada v roku 2017 niektorá členská krajina o vystúpenie z EÚ?“. Odpovede čitateľov boli dosť pesimistické, až 45 % odpovedalo, že „áno, a to najmenej jedna“ a 7 % – „áno, viac ako jedna“. Spolu 52 %! Dôveru v zastavenie drobenia únie vyjadrilo 38 %. A desať percent nevedelo predpovedať vývoj. Zatiaľ sa ukázalo, že Európanom stačí raz a dosť! Doterajšie skúsenosti s procesom brexitu nie sú príliš dobrým argumentom pre rozhodovanie o samostatnej ceste európskej krajiny svetom. Dúfam, že sme sa z brexitu poučili. Svet je príliš prepletený (a zamotaný), aby sa dali používať nezodpovedne riešenia známe z antiky (preťatie gordického uzla).

Následne sme zamerali anketovú pozornosť na diskusiu v Česku. Opýtali sme sa čitateľov Slova, ako by odpovedali na nasledujúcu otázku: „Česko chce ústavným zákonom umožniť občanom použiť legálne držané zbrane na zaistenie bezpečnosti krajiny.“ S návrhom jednoznačne súhlasilo 43 % a skôr súhlasilo ako nesúhlasilo 12 %. Čiže 55 % čitateľov Slova vidí záruku bezpečnosti (českej) krajiny v ozbrojení verejnosti. Takéto rozloženie odpovedí ma nepríjemne prekvapilo. Aj keď počty tých, ktorí skôr nesúhlasia, ako súhlasia (21 %) a jednoznačne nesúhlasia (23 %) nie sú nezanedbateľné, otriaslo to mojou štandardnou predstavou o slovenskej nevýbojnej povahe.

Vráťme sa na Slovensko. Presnejšie na južné Slovensko. Strana Most-Híd dodatočne prevzala rezort dopravy a pán minister Érsek sa ukázal nielen ako bývalý dobrý športovec šermiar, ale aj ako dobrý národovec. Presadil už štvrťstoročie požadované maďarské mená pre železničné zastavenia. Čitateľom sme položili otázku, za aké „Považujete rozhodnutie označiť názvy 54 železničných staníc v SR v maďarčine?“. Odpovedali takto: Zhodne početnosťou – po 11 % získali prvé dve alternatívy: „jednoznačne správne“ a „skôr za správne“. To znamená, že 22 % percent sa stotožňuje s potrebou vizuálnej maďarizácie krajiny popri železničnej sieti na Slovensku. Takmer polovica (46 %) to považuje za jednoznačne nesprávne a skoro pätina (19 %) za skôr nesprávne. Podielovo to znamená, že 65 % odpovedajúcich s týmto počinom nesúhlasí. Čaro nechceného má fakt, že maďarčine v SR sa začína „dariť“ za vládnej koalície strán, ktoré presadzujú často opačnú národnú agendu. Slovenskú „vlažnosť“ až ľahostajnosť v jazykových otázkach dokumentuje aj 10 % odpovedajúcich, ktorí tvrdia – je mi to jedno.

Rok 2017 bol v znamení vyvrcholenia ofenzívy proti amnestiám (samozrejme, Mečiarovým). V ankete sme položili otázku „Podľa troch desiatok právnych expertov je možné zrušiť Mečiarove amnestie z roku 1998. Aký je váš názor?“. Rozloženie vašich odpovedí bolo nasledovné. Najčastejšie ste odpovedali, že „nie je to možné“, až 53 %. K odpovedi: „ak je to možné, prečo ich nezrušili už počas vlád M. Dzurindu a I. Radičovej?“ sa priklonilo 37 % z vás. A odpoveď: „Je to možné a treba to spraviť“ podporilo 10 % odpovedajúcich. Čitatelia Slova sa príliš nevyznamenali v kvalite ústavného povedomia. Vláda SR, Národná rada SR a Ústavný súd sa tak pridali až k trom desiatkam právnych expertov…

Svojráznou „Sofiinou voľbou“ prispel do našich vnútropolitických diskusií nestor slovenskej politickej scény J. Čarnogurský. Spýtali sme sa čitateľov Slova na názor: „J. Čarnogurského, ktorý sa vyjadril: Ak by som si musel vybrať medzi americkou základňou na Slovensku a Kotlebom, vybral by som Kotlebu“. Čitatelia odpovedali takto: Odpoveď – „Sofiina voľba“ v tejto konštrukcii je nezmysel“, uviedlo 29 % – necelá tretina. Avšak až 55 % súhlasilo s jeho výrokom. Opačne, nesúhlas s uvedeným Čarnogurského výrokom prejavilo 12 % odpovedajúcich. Iba 4 % nevedeli, alebo nemali svoj názor. Závery nech si urobí sám čitateľ.

Slovenské školstvo púta pozornosť verejnosti takmer tak pravidelne ako cyklické krízy ekonomiky. V roku 2017 prispela k tomu aj malá koaličná „prehánka“ spojená okrem iného s personálnou otázkou samotného ministra. Na dokreslenie „zložitosti“ sa objavil aj „nápad“ na zrušenie povinnej maturity zo slovenčiny v podobe anketovej otázky: „Aký je váš názor na zrušenie povinnej maturity zo slovenčiny?“. Čitatelia Slova sa vyjadrili veľmi jednoznačne. Až 94 % z odpovedajúcich nesúhlasí zo zrušením povinných maturít so slovenčiny. A „len“ 3 % súhlasia – povinné maturity by zrušili. Taký istý počet sa nevie rozhodnúť. Čitatelia Slova súdnosť a zdravý rozum nestratili.

Trvalé prekresľovanie politických spoločenských máp od štandardizácie k neuchopiteľnosti politickej scény je javom nielen u nás, ale bežným aj v celom svete. Aj to bol dôvod položenia nasledujúcej anketovej otázky „Existuje v SR reálny politický subjekt konajúci prevažne v záujme väčšiny občanov?“. Odpovede potvrdili predpokladanú ideovú štruktúru čitateľov Slova. Až 57 % si myslí, že taký reálny politický subjekt existuje a je ním Smer-SD.. Ďalších sedem percent súdi, že subjekt konajúci v záujme väčšiny občanov v SR existuje, ale nie je to Smer-SD. Značný pesimizmus zastáva viac ako tretina (34 %). Tvrdia, že v SR taký reálny politický subjekt neexistuje. Niekedy sa zdá, že Smer-SD príliš hazarduje s mierou dôvery v slovenskej spoločnosti.

Veľkú pozornosť (aj keď hlavnými médiami tlmenú) vyvoláva čínsky projekt Jeden pás, jedna cesta. Na otázku či „Považujete čínsky projekt Hodvábnej cesty pre svetovú spoluprácu za pozitívny...“ sme získali pomerne vyrovnané odpovede. Odpovedajúci považujú v 87 % prípadov projekt za pozitívny a až 76 % si to myslí jednoznačne. Proti čínskemu projektu sú „až“ dve percentá! Jedenásť percent si projekt netrúfa posúdiť.

Prezident SR A. Kiska vyjadruje pomerne svojské a často hodnotovo nekompatibilné názory na trendové spoločenské smerovania. Anketová otázka z leta 2017 znela: „S výrokom A. Kisku: Nechali sme naše voľby, aby sa zmenili na hru prežitia týkajúcu sa nášho demokratického osudu...“ Tu sú odpovede: Jednoznačne súhlasím 9 %. Čiastočne súhlasím 0 %. Neviem 3 %. Čiastočne nesúhlasím1 %. Úplne nesúhlasím 88 %. Záver. Každý desiaty účastník ankety sa stotožňuje s prezidentom Kiskom…

Európska únia je neustále v pohybe. Zamýšľame sa nad spoločnými prienikmi a možnosťami spolupráce aj v oblastiach, kde sa ťažko hľadajú. Takou je i spoločná obrana. Zložitosť problému potvrdzujú aj odpovede na otázku „Súhlasíte s vytvorením spoločného obranného fondu Európskej únie?“ Necelé dve pätiny (jednoznačne áno 23 % a čiastočne áno 15 %) súhlasia s jeho vytvorením. 11 % sa nevie rozhodnúť. Avšak viac ako polovica – 52 %, pritom až 48 % jednoznačne nesúhlasí so spoločným obranným fondom EÚ. Európska únia je stále chápaná ako projekt, ktorý je doplnkový k národnému štátu. Neuvedomujeme si, že kapitál a jeho pohyb už dlhodobo presahujú národné rámce a tak nie je možné chrániť pôvodné národné hodnoty, ktoré sa EÚ zaväzuje rozvíjať, bez definovania spôsobov ochrany špecificky národného v spoločnom európskom hodnotovom rámci. Jednoducho povedané. Európska obrana má (mala by mať) prednosť pred euroatlantickou. Mala by mať…

O pár mesiacov neskôr sme sa v ankete zamerali na ďalší aspekt obrany. Spoločná európska obrana sa čoraz viac a častejšie dostáva nielen na bruselský stôl. Preto po vzniku dohody o spoločnej štruktúrovanej spolupráci sme sa pýtali čitateľov „Súhlasíte so slovenským podpisom dohody o vzniku štruktúrovanej spolupráce EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany (PESCO)?“ Odpovedali ste takto: Súhlas či už jednoznačný (12 %) alebo čiastočný (16 %) dohromady vyjadrilo 28 % odpovedajúcich. Nevie odpovedať 10 %. Skôr nie je 9 % a jednoznačne nie pripája 53 %. To znamená, v lepšom prípade, že slovenská vláda „to“ s občanmi nesprávne „odkomunikovala“, alebo – v horšom prípade – navrhovaná spolupráca je nanič.

Nášmu skvelému ekonomickému napredovaniu v podobe betónovania nových ciest a koridorov bráni zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Vládna koalícia má snahu zaviesť diaľnicu alebo aspoň rýchlostnú cestičku do každej obce a preto otvorila diskusiu o zákone o dlhovej brzde. Spýtali sme sa takisto „Ste za zmenu zákona o rozpočtovej zodpovednosti a tým odblokovanie dlhovej brzdy?Niečo nad 50 % odpovedajúcich je za zmenu zákona (a až 34 % jednoznačne). Šesť percent sa nevie rozhodnúť. Z toho vyplýva, že 43 % je proti odblokovaniu dlhovej brzdy a takmer 27 % jednoznačne. Vo všeobecnosti nie sme presvedčení o existencii jediného správneho spôsobu rozpočtovej zodpovednosti. Lepšie povedané, skôr si myslíme, že štátny rozpočet má slúžiť väčšine obyvateľstva a vyrovnaný rozpočet je skôr pravicová mantra.

Minulý rok bol rok tzv. „predosmičkový“. Bude storočné jubileum vzniku československého štátu. A takmer 100 rokov sa my Slováci nevieme rozhodnúť či vznik spoločnej republiky oslavovať a kedy. Jedna z jesenných anketových otázok znela „O rok si pripomenieme 100 rokov od vzniku Česko-Slovenska. Chcete, aby bol štátnym sviatkom? Najviac z čitateľov (59 %) si myslí, že vznik Česko-Slovenska by sme mali svätiť 28. októbra. Nazval by som ich tradicionalisti a bez urážky čechoslovakisti. Druhým najpočetnejším dátumom je – „zabudnutie“. Až 30 % z nás si myslí, že štátny sviatok netreba. A iba 10 % je tzv. zdravých národovcov. To sú tí, čo si myslia, že vznik ČSR by sme mali oslavovať 30. októbra, to jest v deň prijatia Martinskej deklarácie  a vyjadrenia slovenskej vôle po spoločnom štáte.

Ako sa blížil koniec roka 2017 priamo úmerne sa blížili aj české prezidentské voľby. Pýtali sme sa či „v českých prezidentských voľbách 2018 Miloš Zeman zvíťazí už v prvom kole, alebo zvíťazí až v druhom kole. Tiež sme dali možnosť, že nepostúpi do druhého kola a na vyjadrenie nezáujmu. Z expost pohľadu je zaujímavé, že účastníci ankety verili, že Zeman zvíťazí už v prvom kole – až 59 %! Víťazstvo nechávali na druhé kolo v 39 % prípadov. A iba percento bolo takých, ktorí neverili vo víťazstvo M. Zemana, podobné jednopercentné množstvo sa nevedelo vyjadriť.

Po skončení prvého kola v dvojtýždennom medzičase sme sa opäť pýtali na volebné preferencie otázkou: „V druhom kole prezidentských volieb v Českej republike podľa vás zvíťazí –  Jiří Drahoš, –. Miloš Zeman. Anketovaní sa rozhodli takto: Jedna pätina (20 %) verila Jiřími Drahošovi a štyri pätiny (80 %) Milošovi Zemanovi.

Minulý rok sa niesol tiež v znamení rastu „špecifických“ prístupov krajín Vyšehradskej štvorky v rámci EÚ. Kreatívne poľské právne vedomie, či Sorosovské referendá v Maďarsku. Preto sme sa opýtali na opodstatnenosť „Spolupráce krajín tzv. Vyšehradskej štvorky. Podľa vyjadrenia čitateľov je spolupráca V4 jednoznačne opodstatnená (až 67 % zastáva tento názor). Čiastočne opodstatnená je podľa 22 % odpovedajúcich. Teda až 89 % našich účastníkov ankety si myslí, že je opodstatnená. Opačný názorový pól reprezentuje percento tých, čo nevedia, ďalej 4 % si myslia, že je nuž prekonaná a 5 % usudzuje, že nikdy nemala zmysel. Možno je to taký náš svojský východoeurópsky integračný medzistupeň pri realizácii spoločnej európskej budúcnosti.
 

*  *  *
 

Čitateľské ankety považujem za spôsob prekonávania nepísaných či zvykových informačných stereotypov. Iný pohľad často znamená komplexný pohľad a nachádzanie riešení. Na podporu prikladám konštatovanie Oskara Krejčího zo state Kupředu levá! „Vedle základních témat zůstaly v arzenálu levice i nedodělané úkoly, dozvuky nedobojovaných sporů, například nedemokratické feudální přežitky v podobě monarchií. Není náhodou, že liberální média při zápasu o osud Katalánska embargují ten jeho rozměr, který souvisí s konfliktem republikánského a monarchistického uspořádání věcí veřejných.“ A dodávam, že obchádzame nielen tento rozmer...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984